BELGICKO

Belgicko patrí ku krajinám, kde je problematike mediálnej výchovy venovaná systematická pozornosť a prístupy k jej implementácii do praxe môžu byť vhodným príkladom dobrej praxe aj pre iné krajiny. Systémové prvky zamerané na rozvoj mediálnej gramotnosti boli v belgickom vzdelávacom systéme prítomné už v 80. a 90. rokoch.

Do širšieho konceptu, zameraného najmä na prekonávanie tzv. digitálnej priepasti a zvyšovanie celkovej úrovne mediálnej gramotnosti občanov, bola mediálna výchova zaradená v roku 2009 po prijatí dokumentu s názvom Flámska politická dohoda 2009 – 2014 (Vlaams Regeerakkoord 2009 – 2014)[1]. Tento materiál sa koncentroval najmä na internet a nové médiá. Rozšírenie záujmu aj o tradičné médiá priniesla Koncepcia mediálnej gramotnosti (Conceptnota Mediawijsheid) z roku 2012, ktorú vypracovali odborníci z rezortov kultúry i školstva.

Inštitucionálne rámce a faktory prostredia

Koncepcia mediálnej gramotnosti identifikuje nasledovné strategické ciele zamerané na inštitucionálne rámce a faktory prostredia, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s touto problematikou:

1) Vytváranie strategických rámcov a podmienok na posilňovanie mediálnej gramotnosti občanov.

2) Stimulácia aktivít zameraných na rozvoj súvisiacich znalostí, schopností a postojov vo formálnom aj v neformálnom vzdelávaní.

3) Podpora rovnosti príležitostí a sociálna inklúzia (s osobitným zameraním na prístup k informáciám a médiám pre všetky skupiny občanov vrátane znevýhodnených).

4) Vytváranie bezpečného a zodpovedného mediálneho prostredia, obzvlášť pre deti a mladých ľudí.[2]

Mediálnu gramotnosť dokument definuje ako „…celkové znalosti, schopnosti a postoje, ktoré umožňujú občanom zaoberať sa uvedomelo a kriticky komplexným a neustále sa meniacim svetom médií. Je to schopnosť používať médiá aktívne a kreatívne, s cieľom spoločenskej participácie.“[3]

 Napĺňaním týchto cieľov bolo poverené Flámske vzdelávacie centrum pre mediálnu gramotnosť (Vlaamse Kenniscentrum voor Mediawijsheid), ktoré vzniklo v roku 2013. Centrum má koordinačnú funkciu a zameriava sa na komunikáciu a spoluprácu so všetkými belgickými inštitúciami, organizáciami a firmami, ktoré sa venujú niektorému z aspektov rozvoja mediálnej gramotnosti. Znamená to iniciovanie nových projektov, stimulovanie vzájomnej spolupráce medzi jednotlivými účastníkmi, ako aj vyhľadávanie a zapájanie ďalších aktérov, ktorí by mohli prispieť k rozvoju mediálnej výchovy a k zvyšovaniu úrovne mediálnej gramotnosti. Centrum zohráva kľúčovú úlohu aj pri komunikácii so štátnymi orgánmi a verejnou správou, a to najmä v súvislosti s nastoľovaním novej agendy a legislatívnych opatrení v tejto oblasti. Mandát centra pokrýva spoločenský, vzdelávací a súkromný sektor. To znamená, že jeho aktivity sú komplementárne k ostatným existujúcim iniciatívam vo Flámsku. Komplexné informácie o činnosti centra možno nájsť na webovej stránke mediawijis.be.[4]

Francúzsky hovoriaca komunita v Belgicku má vlastný oficiálny koordinačný orgán pre mediálnu výchovu. Je ním Rada pre mediálnu výchovu (Conseil Supérieur de I’Education aux Médias), ktorá vznikla v roku 1995. Od roku 2008 boli kompetencie a činnosť tejto rady upravené prostredníctvom dekrétu s názvom Mediálna výchova (Education aux Médias), ktorý schválil parlament francúzsky hovoriacej komunity. Rada pre mediálnu výchovu združuje zástupcov všetkých zainteresovaných strán, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom zaoberajú médiami alebo rozvojom mediálnej gramotnosti – či už sú to inštitúcie z akademického prostredia, výskumu, mediálnej sféry, mimovládnych organizácií i verejnej správy. Má vedúcu pozíciu v poradenstve, propagácii a koordinácii mediálnej vzdelanosti vo vnútri aj mimo školského systému. Rozpočet rady pokrýva okrem iného aj podporu špecifických vzdelávacích aktivít zameraných na školy, iniciatívy a asociácie pôsobiace v oblasti celoživotného vzdelávania.[5]

Úloha verejnoprávnej televízie

Flámsky verejnoprávny vysielateľ VTR (Vlaamse Radio- en Televisieomroeporganisatie) má špeciálny mandát týkajúci sa podpory mediálnej gramotnosti. V tomto kontexte je poverený zabezpečovať najmä nasledovné úlohy:

1) Podporovať kritický a uvedomelý postoj divákov k médiám.

2) Informovať občanov o príležitostiach a nebezpečenstvách sociálnych médií, počítačových hier a ďalších mediálnych technológií, ako aj o jednotlivých aspektoch súvisiacich s používaním médií (napríklad ochrana súkromia).

3) Poskytovať čo najširšie spektrum mediálnych obsahov určených pre deti a mládež.

4) Aktívne spolupracovať s ostatnými zainteresovanými osobami a organizáciami s cieľom podporiť rozvoj mediálnej gramotnosti divákov.[6]

Mediálna výchova v školskom systéme

Napriek systematickej pozornosti a množstvu iniciatív, ktoré sa mediálnej výchove venujú, nie je predmet v belgických školách zaradený ako povinná súčasť vzdelávania. Mediálne vzdelávanie je integrované v rôznych úrovniach učebných plánov povinného vzdelávania v závislosti od úrovne školskej siete. Mediálna výchova na základných a stredných školách je prítomná ako prierezová téma s veľmi širokým rozsahom integrácie v učebných plánoch a v edukačnej praxi. Mediálna výchova teda nie je zavedená ako samostatný vyučovací predmet, ale v učebných osnovách je súčasťou prierezového rámca kľúčových kompetencií, ktoré sú dôležitou súčasťou tamojšieho vzdelávacieho systému. V osnovách niektorých škôl je mediálna výchova zaradená ako nepovinný predmet, v iných je integrovaná do obsahu iných vyučovacích predmetov (najmä jazyky, dejepis, geografia, etika, náboženstvo, estetická výchova, ako aj niektoré ďalšie spoločenskovedné predmety).

Forma a rozsah zaradenia mediálnej výchovy do kurikula sa medzi jednotlivými školami výrazne líšia. Ich úspešnosť do veľkej miery závisí od záujmu a zanietenosti konkrétnych učiteľov, od ktorých predovšetkým závisí, či rozvoj mediálnej gramotnosti vnímajú ako dôležitý alebo skôr marginálny problém.[7]

Vzdelávanie učiteľov

V Belgicku existuje viacero organizácií a škôl poskytujúcich vzdelávacie aktivity pre učiteľov zo všetkých súčastí školského systému. Každá škola disponuje vlastným rozpočtom určeným na rôzne kurzy ďalšieho vzdelávania, pričom pri ich výbere majú plnú autonómiu. Záleží preto najmä na iniciatíve a vlastnom záujme učiteľov, do akých typov vzdelávacích iniciatív a projektov sa zapoja. V oblasti mediálnej výchovy majú na výber široké spektrum rôznych školení, kurzov i komplexnejších vzdelávacích aktivít. Tie nie sú určené iba pre samotných pedagógov, ale aj pre ďalších profesionálov pracujúcich s deťmi, mládežou, ale aj ďalšími skupinami obyvateľstva (napr. seniori, prisťahovalci a pod.).[8] V tejto súvislosti možno spomenúť iniciatívu s názvom Media Coach. Je to projekt zameraný na zvyšovanie mediálnej gramotnosti pracovníkov pôsobiacich vo všetkých druhoch škôl, ale aj v knižniciach, kluboch mládeže, neziskových organizáciách a ďalších zariadeniach. V rámci projektu poskytujú záujemcom rôzne štruktúrované vzdelávacie aktivity a tréning praktických zručností práce s mediálnymi a informačnými technológiami. Na príprave a realizácii projektu Media Coach sa podieľajú organizácie Bibnet, LINC, Socius, KH Leuven a Media Animation.[9] Financovanie získavajú zo zdrojov flámskej vlády a z nadácie Evens Foundation.[10]

Príprava učiteľov mediálnej výchovy v rámci akademického sektora nemá v Belgickú príliš bohatú tradíciu. Prvý magisterský program zameraný na túto oblasť otvorili až v roku 2013 na Inštitúte sociálnych a komunikačných štúdií v Bruseli (L’Institut des Hautes Études des Communications Sociales). Časť obsahu študijného programu s názvom aplikovaná komunikácia sa zameriava na prípravu odborníkov na mediálnu výchovu a rozvoj mediálnej gramotnosti.[11]

Na pedagogických fakultách sú témy súvisiace s mediálnou gramotnosťou zastúpené iba vo veľmi obmedzenej miere. V mnohých prípadoch ide skôr o odbornú prípravu zameranú na využívanie mediálnych technológií na vzdelávacie účely. Kriticko-hermeneutický prístup k mediálnym obsahom je skôr výnimkou. Mediálna výchova v odbornej príprave učiteľov je relatívne obmedzená – väčšinou iba na niekoľko hodín ročne, v závislosti od príslušnej školy a jej študijného programu. Tieto predmety sú navyše často zamerané skôr na prípravu týkajúcu sa používania médií a mediálnych technológií na vzdelávacie účely.[12]

Príklady dobrej praxe

Pre učiteľov, študentov a ďalších záujemcov o mediálnu výchovu je v Belgicku k dispozícii obrovské množstvo učebných materiálov, pomôcok a ďalších materiálov využiteľných v pedagogickej praxi – či už v školskom alebo mimoškolskom kontexte.

Názov projektu: Des médias en jeux: 80 fiches pour se jouer des médias.

Popis projektu: Ide o osemdesiat stolových hierzameraných na rôzne oblasti mediálnej komunikácie – najmä noviny, rozhlas a televíziu. Hry sú určené pre učiteľov, mládežnícke organizácie, pracovníkov s mládežou a ďalších záujemcov. Projekt realizuje organizácia Media Animation v spolupráci s dvomi organizáciami zameranými na prácu s mládežou (Conseil de la Jenesse d´Expression francaise a Coorination d´Organisations de Jeunesse).[13]

Názov projektu: Coffret Educaunet: Education critique á Internet

Popis projektu: Coffret Educaunet je program mediálnej výchovy zameraný na internet a riziká spojené s jeho používaním. Zahŕňa dvadsať aktivít na výučbu detí a mladých ľudí (vekové skupiny od 8 do 18 rokov). Cieľom vzdelávacieho projektu je najmä zodpovedné a kritické používanie internetu. V rámci programu boli vytvorené rôzne didaktické pomôcky – napr. kompletný manuál pre trénera/školiteľa, ktorý obsahuje desať lekcií, CD nosiče s rôznymi materiálmi pre študentov, hracie karty a pod.[14]

Názov projektu: Ouvrir mon Quotidien

Popis projektu: Táto aktivita je zameraná na žiakov posledného ročníka základnej školy a študentov všetkých šiestich ročníkov strednej školy. Organizuje sa v spolupráci s bruselskou organizáciou Noviny frankofónnych Belgičanov (Les Journaux Francophones Belges) – ktorá združuje vydavateľov tlače, ktorá v Belgicku vychádza vo francúzštine.[15] Zapojené školy majú možnosť dostávať bezplatne všetky francúzske denníky vychádzajúce v Belgicku. Okrem toho získajú potrebné zaškolenie a rôzne pedagogické nástroje, ktoré pomáhajú učiteľom pri navrhovaní a realizácii rôzne zameraných projektov mediálnej gramotnosti realizovaných priamo v školách, kde pôsobia.[16]

Názov projektu: Journalistes en Classe

Popis projektu: Táto aktivita je zameraná na študentov dvoch najvyšších ročníkov základnej školy a všetkých šesť ročníkov strednej školy. Realizuje sa v spolupráci s Asociáciou profesionálnych novinárov (L’Association des Journalistes Professionnel). Školy zapojené do projektu môžu požiadať o návštevu profesionálneho novinára, ktorý študentom vysvetľuje zásady novinárskej práce a praktické skúsenosti z tejto oblasti. Súčasťou bývajú aj rôzne prakticky zamerané workshopy, v rámci ktorých si mladí ľudia môžu vyskúšať tvorbu vlastných mediálnych obsahov.[17]

Názov projektu: Journalistes en Herbe

Popis projektu: Ide o pravidelne organizovanú súťaž zameranú na praktické aspekty mediálnej výchovy. Žiaci majú možnosť vytvárať novinárske tímy, ktoré sa oboznamujú so svetom médií a žurnalistiky prostredníctvom tvorby vlastných časopisov.[18]

Názov projektu: Bye Bye Belgium

Popis projektu: V Európe ojedinelý a zároveň veľmi inšpiratívny príklad využitia tzv. falošného spravodajstva (Fake News) pre potreby mediálnej výchovy. Belgická verejnoprávna televízia RTBF prerušila 13. decembra 2006 svoje vysielanie na kanáli La Une a zriadila mimoriadny spravodajský blok informujúci o tom, že flámsky parlament jednohlasne odsúhlasil odčlenenie Flámska od Belgicka. Súčasťou vysielania boli reakcie belgických politikov, predstaviteľov vlády, politológov a ďalších odborníkov, ktorí sa pravidelne vyjadrujú v médiách (niektorí z nich boli informovaní o tom, že ide o falošné spravodajstvo, iní nevedeli, že ide o zinscenovanú udalosť). Reportéri sa pýtali aj na názory bežných ľudí v uliciach miest. Program vyvolal v Belgicku vášnivé reakcie a vlnu rozhorčenia, avšak zároveň bol vhodnou príležitosťou, ktorá poukázala na to, ako médiá môžu manipulovať s verejnosťou a aké dôležité je overovať si informácie z viacerých zdrojov.[19] Viac ako dvojhodinový záznam z tohto vysielania sa stal užitočnou pomôckou, ktorú v belgických školách využívajú pri vyučovaní mediálnej výchovy.[20]

---