NEMECKO

Mediálna výchova v Nemecku je ovplyvnená systémom tamojšieho štátneho usporiadania krajiny. Každá zo 16 spolkových krajín má určitú mieru autonómie v oblasti legislatívy a pravidiel upravujúcich fungovanie vzdelávacích inštitúcií. Tieto špecifiká sa odrážajú i v tom, že agenda týkajúca sa mediálneho vzdelávania je riadená na regionálnej úrovni, a preto nemožno hovoriť o jednotnom systéme, ktorý by sa týkal celého Nemecka.

V oblasti mediálnej výchovy celý rad podujatí

Jednotlivé spolkové krajiny majú zároveň vlastný systém upravujúci fungovanie a reguláciu jednotlivých druhov vysielacích médií. V oblasti mediálnej výchovy organizujú celý rad podujatí pre rôzne cieľové skupiny – napr. pre rodičov, deti predškolského veku, mládežnícke organizácie, seniorov a pod. Okrem toho v spolkových krajinách pôsobí aj viacero organizácií založených na báze samoregulácie, ktorých zakladateľmi sú prevádzkovatelia rôznych médií (napr. vydavatelia printových médií, producenti a distribútori digitálnych hier, filmov a pod.).[1]

Na druhej strane existuje aj veľa projektov, iniciatív a dokumentov, ktoré majú charakter odporúčania a dotýkajú sa celého systému federálneho usporiadania krajiny. Jedným z takýchto dokumentov je koncepcia integrácie mediálnej výchovy do jednotlivých vyučovacích predmetov, ktorú v roku 1995 prijala Spolková komisia pre plánovanie vzdelávania a podporu výskumu (BLK) v spolupráci s Konferenciou Ministrov vzdelávania a kultúrnych záležitostí. Tento materiál odporúča školám začleňovať prvky mediálnej výchovy do vyučovacích predmetov. Najväčší priestor býva týmto témam venovaný na hodinách materinského jazyka, informatiky, ale aj v rôznych predmetoch orientovaných na umenie (výtvarná výchova, hudobná výchova a pod.).

Manifest mediálnej pedagogiky

V roku 2009 bol v Nemecku prijatý manifest mediálnej pedagogiky s názvom Žiadne vzdelávanie bez médií! (Keine Bildung ohne Medien!). Požiadavky a odporúčania prezentované v tomto dokumente boli v nasledujúcich rokov prerokované s tvorcami vzdelávacích politík v jednotlivých spolkových krajinách. Podľa dokumentu by sa mediálna výchova mala stať novým impulzom pre jednotlivé oblasti vzdelávacieho systému v Nemecku. Iniciatíva preferuje aktívne zapojenie jednotlivých aktérov – rodičov, pedagógov, výskumníkov i akademické prostredie. Dôležitým podnetom, ktorý táto iniciatíva priniesla a ktorý našiel i odozvu v jednotlivých spolkových krajinách, je odporúčanie vzdelávať všetkých budúcich pedagógov v základoch mediálnej výchovy. V nadväznosti na túto iniciatívu vzniklo viacero ďalších dokumentov a odporúčaní upravujúcich napríklad pravidlá financovania projektov, úlohy v oblasti výskumu, začleňovanie znevýhodnených skupín obyvateľstva a pod.[2]

Mediálna výchova v Nemecku je silne ovplyvnená konceptom mediálnych kompetencií.[3] Tento prístup zdôrazňuje nevyhnutnosť komplexného rozvoja mediálnej gramotnosti samotných študentov, ale aj samotných učiteľov, ktorí potrebujú všestrannú podporu pri osvojovaní si nových spôsobilostí potrebných pri práci s médiami.[4]

Príprava budúcich učiteľov

Viaceré vysoké školy, ktoré zabezpečujú prípravu budúcich učiteľov, majú už v súčasnosti v ponuke samostatné kurzy zamerané na mediálnu výchovu ako prierezovú tému. Najfrekventovanejším modelom ich zaradenia študijných plánov je forma voliteľného predmetu, čo má svoje výhody, ale na druhej strane spôsobuje, že nie všetci budúci učitelia prídu s mediálnou pedagogikou počas svojho štúdia do kontaktu. Voliteľné kurzy mediálnej výchovy na vysokých školách majú rôznu štruktúru, zameranie i počet udeľovaných kreditov. Väčšina z nich však preferuje osvojovanie si základov mediálnych štúdií a teórie masmediálnej komunikácie, ale aj používateľské a kreatívne zručnosti týkajúce sa jednotlivých druhov médií. Integrálnou súčasťou týchto predmetov sú i didaktické a metodické aspekty mediálneho vzdelávania, najmä s dôrazom na možnosti a konkrétne formy integrácie prvkov rozvoja mediálnej gramotnosti do príslušných vyučovacích predmetov.

Na niektorých univerzitách možno mediálnu výchovu študovať aj ako samostatný predmet v bakalárskom stupni (napr. na Hochschule Merseburg, Pädagogische Hochschule Ludwigsburg) alebo magisterskom stupni štúdia (Pädagogische Hochschule Heidelberg, Univerzität München a ďalšie). Zaujímavý prístup ponúka Universität Erfurt, ktorá na magisterskom stupni poskytuje študijný program zameraný na médiá pre deti a mládež.[5]

Možnosti celoživotného vzdelávania

Široké možnosti celoživotného vzdelávania majú aj pedagógovia, ktorí už v školskej praxi pôsobia. Štvorsemestrálne štúdium mediálnej výchovy končiace štátnymi záverečnými skúškami poskytuje pedagógom univerzita v Norimbergu. Modulovo organizovaný vzdelávací program je zameraný na osvojenie teoretických základov mediálnej výchovy, ale aj praktickú tvorbu mediálnych produktov a projektov. „Štúdium je organizované do modulov Mediálna výchova, Mediálna didaktika, Médiá a vývin škôl, Tvorba mediálnych produktov, Základy informačných technológií. Súčasťou štúdia je projektový seminár, kde musí študent vytvoriť vlastný mediálny výrobok alebo projekt.“[6]

Zaujímavým príkladom ďalšieho zvyšovania kvalifikácie učiteľov je projekt s názvom Vzdelávanie učiteľov a nové médiá (Lehrerausbildung und Neue Medien). Ide vlastne o sieť viacerých nemeckých univerzít a vysokých škôl, ktoré majú v ponuke vzdelávanie učiteľov v oblasti mediálnej výchovy. Učitelia z jednotlivých častí Nemecka tak na akademickej inštitúcii, ktorá je k nim najbližšie, môžu absolvovať komplexný vzdelávací program. Súčasťou siete sú napríklad Pedagogická vysoká škola Weingarten, Humboldtova univerzita v Berlíne, ako aj univerzity z miest Bielefeld, Dortmund, Hamburg, Nürnberg-Erlange a Paderborn. Univerzita v Koblenz-Landau má akreditovaný štvorsemestrálny postgraduálny študijný program, ktorý je zameraný na základy mediálnej výchovy pre absolventov študijných programov pedagogika a psychológia.

Aktivity v prospech mediálnej výchovy

Podnetné aktivity v prospech mediálnej výchovy zabezpečuje aj Inštitút pre mediálnu pedagogiku vo výskume a prax (Institut für Medienpädagogik in Forschung und Praxis), ktorý je financovaný Spolkovým ministerstvom školstva a výskumu, Bavorským štátnym ministerstvom školstva a kultúry, mestom Mníchov a inými súkromnými aj nezávislými sponzormi. Inštitút sa zameriava najmä na výskum v mediálnej oblasti, vydáva vlastný odborný časopis Merz – Medien und Erziehung. [7]

V jednotlivých spolkových krajinách Nemecka existuje množstvo programov, projektov a iniciatív, ktoré sa venujú mediálnej výchove v mimoškolskom prostredí. Zaujímavým príkladom dobrej praxe v oblasti rodičovskej mediálnej výchovy je tzv. mediálny pas (Medienpass). V online prostredí môžu rodičia absolvovať špeciálny test, ktorý je zameraný na mediálne zvyklosti a správanie sa detí a rodičov vo vzťahu k používaniu médií. Respondent má vždy na výber niekoľko možností odpovedí. Ak odpovie nesprávne, zobrazí sa mu pri vyhodnotení správna odpoveď. Webová stránka obsahuje aj množstvo tipov, odporúčaní a poradenské služby v oblasti rodičovskej mediálnej výchovy.[8]

Projekty mediálnej výchovy pre rôzne cieľové skupiny

Na osvojenie si základov mediálnej výchovy pre rôzne cieľové skupiny (deti, dospievajúci i dospelí) je zameraný bavorský projekt nazvaný Mediálny vodičský preukaz (Medienführerschein). Prepracovaný vzdelávací koncept ponúka možnosť absolvovať sériu vzdelávacích lekcií a praktických úloh, po ich úspešnom skončení frekventant získa certifikát o absolvovaní.[9]

Od roku 2012 funguje v Nemecku online edukačná platforma s názvom Mebis, ktorá je zameraná na integráciu prvkov mediálnej výchovy do školského vzdelávacieho obsahu. Portál obsahuje viacero druhov e-learningových kurzov pre záujemcov o túto problematiku, materiály, metodiky a užitočné informácie pre pedagógov, rôzne druhy testov a praktických úloh. Platforma tiež umožňuje zdieľanie nápadov, námetov a informácií medzi učiteľmi navzájom, ako aj diskusiu o skúsenostiach s mediálnym vzdelávaním v jednotlivých školách.[10]

Na podobnom princípe funguje aj online databáza Lehrer-online (Učitelia-online), ktorá je zostavená z návrhov a príkladov samotných učiteľov. Po registrácii do systému majú pedagógovia možnosť zdieľať učebné materiály, videá, pomôcky či metodiky, ktoré používajú na hodinách. Stránka obsahuje aj rôzne rady, tipy a odporúčania profesionálov z oblasti mediálnej výchovy a prináša aj aktuálny servis o nových trendoch, seminároch, školeniach, publikáciách a ďalších novinách z tejto oblasti.[11] Pedagógovia, rodičia i mladí ľudia majú v Nemecku k dispozícii aj portál Klicksafe.de, ktorý sa venuje témam súvisiacim s rozvojom mediálnej gramotnosti v online prostredí.[12]

Množstvo odborných i popularizačných časopisov

Pedagógovia, rodičia, výskumníci a ďalší záujemcovia o mediálnu výchovu majú v Nemecku prístup k širokému spektru odborných i popularizačných časopisov. Napríklad časopis Merz – Medien und Erziehung  vychádza s dvojmesačnou periodicitouuž od roku 1956a jeho vydavateľom je Inštitút pre mediálnu pedagogiku (JFF – Institut für Medienpädagogik).  Magazín je k dispozícii v tlačenej podobe, pričom každé číslo je tematicky zamerané na inú tému. K dispozícii je i online archív, kde možno prehliadať nielen aktuálne čísla, ale aj kompletnú databázu starších vydaní.[13]

Ďalšie odborné periodikum venované mediálnej pedagogike je MedienPädagogik, ktoré sa venuje rôznym teoretickým i praktickým aspektom rozvoja mediálnej gramotnosti. Časopis vychádza od roku 2000 a jeho vydavateľom je Pedagogická vysoká škola v Zürichu (Pädagogische Hochschule Zürich) a Nemecká spoločnosť pre pedagogiku (DGfE).[14]

Mesačník Media Perspektiven (Mediálne perspektívy) sa venuje problematike mediálnej a marketingovej komunikácie. Okrem odborných tém venovaných žurnalistike, mediálnej komunikácii a marketingu sa venuje aj témam súvisiacim s mediálnym vzdelávaním.[15]

Činnosť odborných časopisov je doplnená aj množstvom portálov, ktoré poskytujú voľný prístup k dokumentom a publikáciám, ako napríklad odborný portál venovaný rôznym aspektom pedagogiky Fachportal Pädagogik[16] alebo informačný portál tematicky zameraný na mediálnu pedagogiku Informationssystem Medienpädagogik.[17]