(angl. mass culture; nem.e Massenkultur, fr. la culture de masse) – označuje súbor znakov typických pre masovo produkovanú a masovo prijímanú kultúru. Pojem masová kultúra vo význame „nízkej kultúry“ použil v známej eseji A Theory of Mass Culture (1953) americký literárny kritik Dwight MacDonald. Označil ním súbor nízkych obsahov a výpovedí produkovaných najmä masovými médiami. Masová kultúra sa vyznačuje uniformitou, homogenizáciou, podriadenosťou túžbam divákov a stereotypnosťou. Nevyžaduje si od jednotlivca sústredenie, fantáziu, ani uvažovanie o okolitom svete. Je konformná, nekonfliktná, nekritická a pasívna voči spoločenskému, politickému a ekonomickému poriadku. Masová spoločnosť svojím ekonomickým, politickým, organizačným a technicko-technologickým prostredím vytvorila spolu s masovou kultúrou masového štandardizovaného človeka.
Podľa Hannah Arendtovej (1994) masová kultúra začala vznikať vtedy, keď si členovia spoločnosti začali kultúru prisvojovať na svoj obraz a na svoje ciele. V tradičnej spoločnosti existoval typický konflikt medzi umelcom a spoločnosťou. V okamihu, keď tento konflikt ustúpil do pozadia záujmov umeleckej obce, možno hovoriť o vzniku masovej spoločnosti a zmene postojov tak u tvorcov, ako aj obyvateľstva ku kultúre. Masová spoločnosť sa kultúry zmocnila a začala ju utilitaristicky a hedonisticky používať. Kultúra masovej spoločnosti tak slúžila jednotlivým vrstvám podľa toho, na aký účel bola určená. Pôžitkársky charakter masovej kultúry zapríčinil, že mestský človek ňou vyplnil svoj voľný čas a prostredníctvom nej si pestuje konzumný spôsob života. Masová kultúra ako súčasť masovej spoločnosti formuje jednotlivcov, ktorých jediným zmyslom je užívanie si zábavy a tovarov ponúkaných zábavným priemyslom. Spotrebúvajú ich rovnako ako iné tovary a služby.
V teoretickej reflexii možno vymedziť tri zásadné prístupy k podmienkam vzniku masovej kultúry: 1. masová kultúra je typickým produktom masovej spoločnosti, ktorý sa objavil ako sekundárny dôsledok pôsobenia priemyselnej revolúcie, industrializácie, urbanizácie a masových médií (Antonina Kloskowska a Hannah Arendtová). 2. masová kultúra zaplnila priestor po ľudovej kultúre, ktorú postupne vytláča na okraj. (Dwight McDonald). 3. Iný prístup pripisuje kľúčovú úlohu výhradne pôsobeniu masových médií a nekritickému prispôsobovaniu sa tvorcov mediálnych produktov priemernému alebo nízkemu vkusu publika (Umberto Eco). Uvedené prístupy majú spoločného menovateľa – kritické závery ohľadne dôsledkov pôsobenia masovej kultúry. Dochádza k fyzickému oddeleniu tvorcov od ich príjemcov, pričom masovo produkovaná kultúra nivelizuje hodnoty, potláča až ničí individualitu a tvorivosť, podporuje priemernosť jedinca a degraduje vkus. Ľudia sa stávajú k svojmu bezprostrednému okoliu ľahostajní, bezzásadoví, ochotní v mene svojho konzumného a pôžitkárskeho ideálu tolerovať negatívne javy v spoločnosti (napríklad násilie na bezbranných, nespravodlivosť, vojenské agresie, promiskuitu, alkoholizmus, narkomániu, a pod.). Masová kultúra ako dôsledok pôsobenia priemyslu kultúry nivelizuje hodnoty tzv. vysokej kultúry, pričom permanentne dochádza k fúzii medzi vysokým a nízkym v umení, čím sa stráca jedinečnosť a autonómnosť pôvodných umeleckých diel. Jedinečnú tvorbu vystriedala masová produkcia, reagujúca na mentalitu a potreby publika. Kultúrny priemysel produkujúci masovú kultúru podporuje proces homogenizácie a nivelizácie tým, že spredmetňuje kultúrnu tvorbu a posúva ju na úroveň trhových vzťahov, ktoré určuje cena jednotlivých kultúrnych komodít.
Lit.: ARENDTOVÁ, Hannah. Krize kultury. Praha : Mladá fronta, 1994.
BENJAMIN, Walter. Iluminácie. Bratislava : Kalligram, 1999.
ECO, Umberto. Skeptikové a těšitelé. Praha : Nakladatelství Svoboda, 1995.
KLOSKOWSKA, Antonina: Masová kultura. Praha : Svoboda,1967.
PLENCNER, Alexander. Masová kultúra a pop-kultúra ako systémy kultúry. In: GAŽOVÁ, Viera. – SLUŠNÁ, Zuzana. Kultúra a rôznorodosť kultúrneho. Bratislava : Katedra kulturológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, 2005.
PRAVDOVÁ, Hana. Mediálna kultúra v procese globalizácie. Bratislava : Katedra kulturológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, 2003.
REIFOVÁ, Irena. Slovník mediální komunikace. Praha : Portál 2004.