– zmaterializované výsledky individuálnej i kolektívnej žurnalistickej činnosti (tzv. žurnalistické celky), ktoré charakterizuje: 1. aktuálnosť, 2. periodicita a 3. publicita. Podľa § 3 zákona č. 81/1966 Zb.: „Periodická tlač sú noviny, časopisy a iné periodické tlačoviny, vydávané najmenej dvakrát ročne pod rovnakým názvom a v úprave typickej pre tento druh tlače. Za periodickú tlač sa však nepovažujú zbierky zákonov, úradné vestníky a tlačoviny slúžiace výlučne pre úradné, služobné alebo prevádzkové účely štátnych orgánov a organizácií, vedeckých a kultúrnych inštitúcií, hospodárskych, spoločenských a iných organizácií.“ Periodická tlač sa delí na dva podsystémy: noviny a časopisy. Noviny bývajú najmä univerzálne (u nás napr. SME, Pravda), ale aj špecializované (Hospodárske noviny, Šport), majú prevažne dennú, ale aj týždennú, výnimočne i dlhšiu periodicitu. Môžu byť svetové, národné, nadnárodné, regionálne, nadregionálne, lokálne a pestujú obe zložky žurnalistického celku (spravodajstvo a publicistiku). Predchodcami novín boli novinové letáky (s jedinou správou) a letákové noviny (s niekoľkými správami). Noviny sú najstarším masmédiom, vznikli na začiatku 17. storočia a mali týždennú periodicitu. Prvými slovenskými novinami boli Prešpůrské noviny (1783–1787). Typológia časopisov nie je na rozdiel od novín dostatočne prepracovaná. Časť z nich nepatrí do žurnalistiky, ale do vedy či umeleckej literatúry. Časopisy bývajú zvyčajne špecializované, mávajú dlhšiu periodicitu a pestujú predovšetkým publicistiku.
Podľa periodicity sa periodická tlač delí na denníky, dvojdenníky, týždenníky, dvojtýždenníky, mesačníky, dvojmesačníky, štvrťročníky (kvartálniky) a polročníky. U nás sa za denník považujú noviny, ktoré vychádzajú aspoň štyrikrát do týždňa, vo vyspelých krajinách najmä šesťkrát do týždňa. Za prvý denník na svete sa považuje nemecký Einkommende Zeytungen z roku 1650, prvým slovenským denníkom bol Slovenský denník (1910–1915), ktorý vydával v Budapešti Milan Hodža. Denník, ktorý vychádza ráno, sa označuje ako ranník. Obsahuje udalosti z predchádzajúceho dňa. Denník, ktorý vychádza popoludní či navečer sa volá večerník, prináša udalosti z aktuálneho dňa. Prvým večerníkom na Slovensku bol Slovenský večerník (1929–1935). V štruktúre slovenskej periodickej tlače majú ranníky celoslovenský, nadregionálny alebo regionálny charakter, večerníky sú zasadne lokálne (mestské) noviny. Ďalším diferenčným znakom je vzťah spravodajstva a publicistiky. Ranníky môžu byť spravodajsko-publicistické či publicisticko-spravodajské (podľa toho, čo akcentujú), večerníky najmä spravodajské, s menším podielom publicistiky. Zvláštnym typom ranníka je pondelník, ktorý venuje zvýšený priestor športu a telovýchove. Slovenské nedeľníky sú prevažne noviny, ktoré nevychádzajú v nedeľu, ale na nedeľu, a majú viac magazínový charakter. V iných novinárstvach (napr. vo Veľkej Británii) sú nedeľníkmi periodiká, ktoré sa objavujú v príslušný voľný deň, keď bežné noviny nevychádzajú. Za najstarší nedeľník na svete sa považuje anglické E. Johnson’s British Gazette and Sunday Monitor (neskôr iba Sunday Monitor) z roku 1779, ktorý založila Elizabeth Johnsonová. Najstarším dodnes vychádzajúcim nedeľníkom je anglický The Observer (1791). Prvý slovenský nedeľník, Smena na nedeľu, začal vychádzať 1. 1. 1966. V súčasnosti existuje niekoľko typov nedeľníkov. Najmä tituly z kategórie tlače pre masy si zachovali vonkajšie znaky novín (najmä výzorom, papierom a formátom), ale prestali mať novinový ráz a stali sa časopismi. Iné si ponechali novinový základ a prinášajú najdôležitejšie spravodajstvo z predchádzajúceho dňa (zo soboty). Rozširujú ho o niektoré typicky časopisecké črty (uverejňujú napr. spomienky celebrít na významné udalosti, texty tematizujúce každodenné aktivity a osobný život: stravovanie, obliekanie, intímne vzťahy, kuriozity a zaujímavosti). Prinášajú nielen politické informácie, ale v rozsiahlejších textoch aj poučenie a zábavu. Majú o ne záujem aj čitatelia, ktorí noviny z rôznych dôvodov nečítajú, preto mávajú nedeľníky v niektorých prípadoch aj vyšší náklad ako denníky.
Za periodickú tlač sa od jej vzniku platilo. Porekadlo vraví, že noviny vznikli vtedy, keď sa našiel človek, ktorý bol ochotný za správu zaplatiť. Zhruba od 70. rokov 20. storočia poznáme aj tzv. bezplatnú tlač. Ide o rozvetvený systém tlače, najmä novín (vo Veľkej Británii sa napr. ich počet odhaduje na 700), ktoré sa rozdávajú zdarma (čitateľom ich donášajú priamo domov alebo na miesta, kde sa vo veľkom zhromažďuje obyvateľstvo, napr. v supermarketoch a hypermarketoch). Takéto periodiká sa ničím nelíšia od predávaných tlačovín. Ich existenciu umožňuje inzercia, ktorá v nich hrá väčšiu úlohu než pri predávanej tlači. Za charakteristický znak bezplatnej tlače treba považovať jej lokálny ráz; obracia sa na „neanonymného“ čitateľa, čím eliminuje vysoké náklady na distribúciu tlače do vzdialenejších oblastí. Ak má niekoľko rôznych titulov novín (zvyčajne toho istého vydavateľa) rovnaký obsah, prípadne ak sa navzájom líšia iba časťou spravodajstva (najmä lokálneho), ide o hlavičkové noviny. Sú populárne najmä v Nemecku. Na základe obsahového zamerania A. Tušer rozoznáva periodickú tlač pre širokú verejnosť a pre špecifické skupiny čitateľov. K prvým patria univerzálne (Sme), kultúrne a umelecké (Vlna), populárno-odborné (Quark), zábavné (Woloviny), ženské (Slovenka), detské a mládežnícke (Maxisuper), športové a turistické (Krásy Slovenska), cirkevné a náboženské (Katolícke noviny), periodiká pre zahraničie (Slovak Spectator), erotické (Tabu) a inzertné (Avízo). K periodikám pre špecifické skupiny patria odborné (Trend), vedecké (Kino-ikon), periodiká profesionálnych (Časopis Slovenskej lekárskej komory) a občianskych skupín (Notabene), podnikové (Prúd), firemné (Dataland) a školské (Atteliér).
Lit.: HOGGART, Richard (ed.). Your Sunday Paper. London: University of London Press Ltd., 1967.
SERAFÍNOVÁ, Danuša – VOJTEK, Juraj. Náčrt dejín svetovej žurnalistiky. Ružomberok : Katolícka univerzita, Filozofická fakulta, 2005.
TUŠER, Andrej. Ako sa robia noviny. Bratislava : SOFA, 1999, S. 25-26.
Zákon č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch. In: TUŠER, Andrej. Ako sa robia noviny. Bratislava: SOFA, 1999. S. 168-176.