[lat. rubrica – stĺpec písaný červenou hlinkou] – 1. Grafický útvar zapĺňaný viac-menej rovnorodými výpoveďami, ktoré sa pravidelne alebo nepravidelne objavujú v istom intervale v žurnalistickom celku najčastejšie na rovnakom mieste a v rovnakej úprave. 2. Tematická oblasť (vnútro, zahraničie, hospodárstvo, kultúra, šport a telovýchova a i.). Názov pochádza z katolíckych liturgických kníh, kde sa r. rozumeli červeno sádzané pokyny.
Rubrika je jedným z najstarších štrukturálno-kompozičných prvkov novín. Vznikla v 17. storočí. Istý čas bola natoľko obľúbená, že žurnalistické prejavy mimo rubriky neexistovali. Podľa životnosti sa rozoznávajú rubriky krátkodobé a dlhodobé (od dvoch rokov), podľa spôsobu vychádzania pravidelné a nepravidelné. V denníku sa pravidelné rubriky môžu objavovať denne, týždenne, dvojtýždenne a výnimočne aj zriedkavejšie. Podľa štruktúry sa rozlišujú rubriky jednoduché a zložené (z viacerých žurnalistických prejavov). Zložené rubriky môžu obsahovať rovnorodé, ale aj rôznorodé texty. Ak rubrika zaberá celú stranu, môže vzniknúť jav nazývaný rubrika v rubrike. Podľa miesta uverejňovania existujú rubriky pevné a pohyblivé. Ak ich spoluvytvára celá redakcia, nazývajú sa celoredakčné, inak tvoria súčasť rubrikových oddelení. Kritérium skladby čitateľov rozdeľuje na: 1. rubriky pre ženy, 2. rubriky pre mužov (zriedkavo) a 3. rubriky pre deti. Z hľadiska formálnej stránky sa rubriky delia na slovné (verbálne) a neslovné (neverbálne, obrazové), resp. kombinované. Najvyššou formou autorstva sú osobnostné rubriky. Po grafickej stránke je pre väčšinu rubrík typická hlavička, resp. iný prvok, preto rubriky plnia významnú úlohu pri tvorbe makety – z hľadiska psychiky čitateľa pôsobia ako pútače pozornosti. V novinárskej praxi sa pôvodne r. označovalo oddelenie, lebo pravidelne zapĺňalo presne vymedzenú plochu zo svojej tematickej oblasti.
Rubriky sú dôležité aj v obrázkových časopisoch, ktorých žurnalistický celok sa často skladá z časti stálej (alebo rubrikovej) a variabilnej (alebo reportážnej), čo sa niekedy premieta aj do organizácie redakčnej práce. Takéto redakcie sa členia na oddelenie stálych rubrík a reportážne oddelenie. Niektoré rubriky vznikajú z podnetu čitateľov, iné čitatelia spoluvytvárajú. Spolu s textami uverejňovanými na pokračovanie sú rubriky významnými nositeľmi kontinuity periodika. Ak je ich viac a ak sa majú objavovať v periodiku pravidelne, treba vypracovať ich grafikon, ktorý by mal byť súčasťou redakčného plánovania.
Lit.: GEORGIEV, Dimitr. Režissura gazety. Moskva : Mysľ, 1979.
TUŠER, Andrej. Ako sa robia noviny. Bratislava : Sofa, 1999.
VOJTEK, Juraj. Úvod do organizácie redakčnej práce a redigovania. Bratislava : Filozofická fakulta Univerzity Komenského, 1995 (1. vydanie), 2000 (2. prepracované a doplnené vydanie).