(angl. radio mass media) – samostatná kategória v systéme elektronických masmédií. História vzniku rozhlasových masmédií, resp. rozhlasového vysielania má svoje priame korene v procese technologického pokroku na prelome 19. a 20. stor. Nové storočie prinieslo výrazný posun v oblasti objavu a rozvoja techniky rádiovej komunikácie potrebnej pre realizáciu rozhlasového vysielania. Rozhodujúcim podnetom pre nástup profesionálneho rozhlasového vysielania, ktorému predchádzali amatérske pokusy prenosu zvuku na princípe rádiotelegrafie a rádiofónie na krátke vzdialenosti, bolo prvé bezdrôtové spojenie, ktoré uskutočnil taliansky elektroinžinier a vynálezca Gugliemo Marconi (držiteľ prvého patentu na bezdrôtový telegraf) v meste Bologna v roku 1896. V roku 1920 v USA získala licenciu prvá rozhlasová stanica v Pittsburghu pod názvom KDKA. Pravidelné rozhlasové vysielanie na začiatku dvadsiatych rokov 20. storočia prenikalo z USA pomerne rýchlym tempom do ďalších kontinentov. V Európe má prvenstvo anglická rozhlasová stanica BBC, ktorá začala pravidelne vysielať v roku 1922, takisto začali pôsobiť rozhlasové inštitúcie v Dánsku, Francúzsku, Sovietskom zväze a Veľkej Británii, o rok neskôr v Belgicku, Nemecku, Španielsku, ako aj v Československu, v r. 1924 v Taliansku, Fínsku, v r. 1925 v Poľsku, Nórsku, Japonsku. V roku 1926 Spoločnosť Radio Corporation of America (RCA) zriadila prvú komerčnú rozhlasovú sieť National Broadcasting Company (NBC).
Vysielanie rozhlasových inštitúcií na území Československa patrilo do kompetencie spoločnosti Radiojournal (Československé spravodajstvo rádiotelegrafické), založenej v júli 1923 v Prahe, pričom slovenské začiatky siahajú do roku 1926, keď sa Radiojournal ozval po prvý krát 3. augusta a začal pravidelné vysielanie z Bratislavy – z provizórneho štúdia vo Vládnej budove s vysielačom na policajnom riaditeľstve. Československo sa stalo po Británii druhou krajinou s pravidelným vysielaním v Európe.
Duálny systém rozhlasového vysielania sa vo vyspelých európskych krajinách začal modelovať v prvej polovici osemdesiatych rokov. Jeho vznik bol podmienený predovšetkým faktormi spoločensko-kultúrneho a politicko-ekonomického charakteru, ako aj technologickými činiteľmi. Priamoúmerný rozvoj komerčného rozhlasového vysielania priniesol popri kvantitatívnych i kvalitatívnych pozitívach aj viaceré negatíva v oblasti vývoja systému a programovej štruktúry v podobe koncentrácie a globalizácie mediálneho a reklamného trhu, unifikácie programovej ponuky a s jednostranným akcentom na prioritu zábavných žánrov (reality show a pod.). Transformácia monopolných štátnych rozhlasových organizácií na verejnoprávne prebiehala v Európe podľa vzoru BBC v troch etapách, postupne od obdobia po druhej svetovej vojne (Nemecko), začiatku 60-tych rokov (Francúzsko), respektíve polovice 70-tych rokov (Taliansko), v 70-tych rokoch (v Portugalsku, Španielsku a Grécku) a na konci 80-tych rokov v súvislosti so zmenami politického režimu socialistických štátov strednej a východnej Európy.
V súčasnosti reprezentujú rozhlasové vysielanie na Slovensku dve základné kategórie v závislosti od typu prevádzkovateľa verejnoprávny Slovenský rozhlas (vysielateľ na základe zákona) a komerčné, súkromné rozhlasové stanice (vysielatelia na základe štátom udelenej licencie). Na trhu rozhlasových masmédií v rámci duálneho systému na území Slovenska pôsobí asi 25 inštitúcií pre rozhlasové vysielanie. Kategorizácia rozhlasových staníc je podmienená územno-vertikálnou líniou:
- Celoplošné stanice – reprezentuje výlučne verejnoprávna inštitúcia Slovenský rozhlas (na rozdiel od zahraničia doteraz žiadna súkromná rozhlasová stanica nezískala licenciu na vysielanie s dosahom na celé územie). Bol ustanovený zákonom č. 255/1991 Slovenskej národnej rady, pričom v jeho definícii je pevne ukotvená charakteristika v zmysle národnej, verejnoprávnej, informačnej ako aj kultúrnej a vzdelávacej inštitúcie, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania. V súčasnosti je formátovaný ako moderný, štandardný typ verejnoprávneho vysielateľa v rámci Európskej vysielacej únie, pričom úlohy a poslanie má definované v zákone č. 619/2003 Z. z. zo 4. decembra 2003, s účinnosťou 1. januára 2004.
- Nadregionálne súkromné rozhlasové stanice, ktoré svojím signálom zabezpečujú územie viacerých regiónov (krajov), ale nezabezpečujú ním ešte celé územie Slovenska.
- Regionálne súkromné rozhlasové stanice, ktoré pôsobia prevažne v hraniciach regiónu.
- Lokálne súkromné rozhlasové stanice, ktorých vysielanie sa sústreďuje na určité mesto a jeho blízke okolie.
Lit.: BREČKA, Samuel. Médiá v Slovenskej republike. Trnava : UCM, FMK, 2002.
DRAXLER, Vladimír. Príspevky k dejinám rozhlasu 6. Bratislava : OMV Slovenský rozhlas, 2001.
DRAXLER, Vladimír. Príspevky k dejinám rozhlasu 7. Bratislava : OMV Slovenský rozhlas, 2002.
Správa o stave vysielania v SR a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2005. Bratislava : Rada pre vysielanie a retransmisiu, 2006.
SEČÍK, Ivan. Verejnoprávne médiá v Európe a na Slovensku. In: Súčasnosť a budúcnosť verejnoprávneho rozhlasu na Slovensku. Zborník z medzinárodného odborného seminára. Bratislava: Slovenský rozhlas, 2005, s.1-7.
STRAKOVÁ, H. a kol. Príspevky k dejinám rozhlasu. Bratislava : Metodicko-výskumný kabinet Čs. rozhlas v Bratislave, 1976.