(angl. broadcasting) – 1. Šírenie pôvodných kódovaných alebo nekódovanch rozhlasových programových služieb alebo televíznych programových služieb, ako aj ďalších zvukových, obrazových alebo zvukovo-obrazových informácií vrátane teletextu prostredníctvom verejných telekomunikačných sietí alebo telekomunikačných zariadení určených na príjem verejnosťou. 2. Šírenie zákodovaných obsahov od vysielateľa k prijímateľovi, ktorý ich spracuváva, dekóduje. Vysielanie je realizované podľa základného modelu komunikácie. 3. Spôsob šírenia signálu elektronických médií. Elektronické médiá vysielajú terestriálne (analógovo); satelitne (digitálne); prostredníctvom káblových rozvodov; kombinovane; cez intenret. 4. konkrétna programová náplň televízneho, rozhlasového alebo iného elektronického média.
Lit.: Zákon č. 308/2OOO Z. z. o vysielaní a retransmisii
McQUAIL, Denis. Úvod do teorie masové komunikace. Praha : Portál, 1999.