Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európy o ochrane osobných údajov (GDPR) z mája 2016 nadobudne platnosť 25. mája 2018. Týmto dňom sa stane súčasťou právneho poriadku každého členského štátu Európskej únie. V radoch odbornej verejnosti vyvoláva toto nariadenie diskusiu. Jej predmetom je článok 8, ktorý stanovuje vekovú hranicu zákonnosti spracovania osobných údajov dieťaťa až na 16 rokov. Aký dopad to bude mať na vývin mladistvých?
Podstatou nariadenia o ochrane osobných údajov je snaha o lepšiu kontrolu nad osobnými údajmi, ktoré poskytujeme. Taktiež ide o snahu o ochranu detí a mládeže. Článok 8 tohto nariadenia preto určuje vekovú hranicu zákonnosti spracovania osobných údajov na 16 rokov. Do dovŕšenia tohto veku budú deti a mladiství potrebovať súhlas rodiča, resp. iného zákonného zástupcu.
Hoci ide o opatrenie v záujme ochrany jednotlivca, odborná verejnosť upozorňuje na jeho nedostatky a možné negatívne dopady. V skutočnosti totiž toto opatrenie značne obmedzí prístup mládeže ku komunikačným platformám, sociálnym sieťam, fóram, ale aj k odborným webovým stránkam, ktoré vyžadujú spracovanie osobných údajov. Zodpovednosť za obsahy, ku ktorým sa dieťa či mladistvý dostane, do veľkej miery preberú rodičia alebo iní zákonní zástupcovia. Odborníci z iniciatívy Digitálna inteligencia poznamenávajú: „Rodičia budú mať právo nepovoliť svojim deťom prístup k určitým obsahom, ktoré uznajú za nevhodné, avšak môžu sa mýliť, a tým zbavovať svoje dieťa podstatných informácií.“ V Digitálnej inteligencii tiež zastávajú názor, že z hľadiska kognitívneho, morálneho a psycho-socio-sexuálneho vývoja sú deti vo veku 13 -15 rokov deti schopné abstraktne a rozumne uvažovať tak, aby mohli robiť rozhodnutia o vstupe na webstránky narábajúce s ich osobnými údajmi bez súhlasu rodiča.
Práve vekovú hranicu si môžu jednotlivé členské štáty upraviť vo svojich zákonných dokumentoch, a to v rozmedzí 13-16 rokov. Na Slovensku je navrhovaná najvyššia hranica 16 rokov. Zákon o ochrane osobných údajov na Slovensku však ešte musí prejsť schvaľovacím procesom. Aktivisti z iniciatívy Digitálna inteligencia preto uvádzajú niekoľko pripomienok, ktoré by tento zákon mohli upraviť.
Upozorňujú na fakt, že uplatnením spomínaného nariadenia môžu byť deti zbavené svojich základných práv. Dohovor o právach dieťaťa z roku 1990 totiž deťom garantuje právo na slobodné vyjadrovanie svojich názorov, získavanie a zverejňovanie informácií a rešpektovanie práv na slobodu svedomia, myslenia a náboženstva. Rovnako tak mnohé výskumy potvrdzujú, že väčšina detí sa už od veku osem rokov pohybuje v digitálnom svete a do veku 13 rokov si osvojí základné pravidlá a skúsenosti s používaním internetu. V tínedžerskom veku sa preto deti často orientujú v online svete lepšie ako ich rodičia. „Povinný súhlas rodičov s prístupom k internetu bude mať dopad aj na školské vzdelanie detí. Je nevyhnutné pripraviť vzdelávacie programy, ktoré zaručia, že deti budú dostatočne uvedomelé a schopné porozumieť svojim digitálnym právam do veku, kedy budú môcť samé poskytnúť súhlas so spracovaním osobných údajov v súvislosti s ponukou služieb informačnej spoločnosti. Prípadným nedaním súhlasu s participáciou dieťaťa na školských hodinách informatiky či iných hodinách, kde sa využívajú služby informačnej spoločnosti, rodič odoprie právo dieťaťa na získanie digitálnej gramotnosti,“ uvádza Digitálna inteligencia.
V súvislosti s tým iniciatíva navrhuje:
1. znížiť vekovú potreby súhlasu s využívaním služieb informačnej spoločnosti,
2. zaviesť vyučovanie používania bezpečného internetu do osnov na základných školách,
3. pripraviť programy celoživotného vzdelávania pre rodičov na tému využívania informačných technológií.
K problematike sa vyjadrujú aj zahraniční odborníci. Janice Richardson, luxemburská odborníčka na gramotnosť a demokratické práva, uvádza päť dôvodov, prečo by si deti nad 13 rokov nemali pýtať povolenie rodičov na prístup k internetu. Medzi tieto dôvody zaraďuje napríklad posilňovanie samostatnosti dieťaťa, rozvoj dieťaťa či existenciu v digitálnej spoločnosti. Upozorňuje tiež na to, že pozornosť by sa mala venovať viac preventívnym ako obmedzujúcim opatreniam. Mladí ľudia, podľa jej názoru, vyrastali ako digitálni domorodci a z tohto dôvodu majú predpoklady lepšie pochopiť potrebu ochrany súkromia v online prostredí. Podobný názor má aj Ian Power, prezident mládežníckeho koncilu v Írsku a výkonný riaditeľ webovej stránky pre mládež SpunOut.ie. Podľa jeho slov by veková hranica mala byť znížená na 13 rokov. Zastáva názor, že obmedzenie práv mladých neurobí z internetu bezpečnejšie miesto.
mh
Ilustračné foto: Nadácia Orange