– z historického hľadiska sa rozlišujú minimálne tri stupne vývoja médií (podľa Faulsticha). Odpradávna existujú vedľa face-to-face communication (komunikácia tvárou v tvár) primárne médiá, ktoré nepotrebujú žiadne pomocné technické prostriedky. Ide o médiá súvisiace s telom, teda ľudské médiá, ktoré za svoj účinok vďačia hlasu a reči tela. Sem patria od nepamäti kazatelia, rečníci, potulní rozprávači a speváci eposov pôsobiací pred väčším publikom.
Sekundárne médiá pri produkovaní znakov vyžadujú pomocné technické prostriedky. Vznik sa kryje s vynálezom kníhtlače (Gutenberg, 1455) v 15. storočí. Prvé noviny vznikli s novou potrebou informácií v ranokapitalistickom obchodovaní na väčšiu vzdialenosť. Za prvé známe zachované periodické noviny sa pokladajú listy Relationen (1605, Johann Carolus, Štrasburg). Za prvý denník vo svete sa považuje list Einkommende Zeitung (1650, Lipsko). Kniha, pôvodne elitárske médium, sa dočkala rozšírenia a popularizácie v období reformácie. Sekundárne médiá možno považovať za masové až so všeobecným rozšírením gramotnosti v 18. a 19. storočí. Okrem produkcie kníh a periodík sa vtedy začala zvyšovať aj produkcia populárnych a cenovo dostupných tlačovín v podobe kolportážnych románov, poradcov a almanachov.
Terciárne médiá, ktoré na rozdiel od sekundárnych potrebujú technické zariadenie aj pri príjme (rádio, TV, počítač a pod.), neodvolateľne ukončili zlatú éru tlače (1880-1920) a zrejme aj kníh. Najprv prišlo rádio, prvý nekódovaný prenos hudby a hlasu sa podaril cez Vianoce 1906 v USA. Už od 20. rokov 20. storočia vznikajú v USA siete rozhlasových staníc (NBC, CBS, NPR). Zhruba v tom istom čase prichádza film a následne televízia, v USA od 40. rokov a v Európe v 50. až 70. rokoch 20. storočia. Epocha multimédií predstavuje v podstate len modifikáciu terciárnych médií, zato však podstatnú. Prichádza éra nabitá individualizáciou, špecializovanými programami a v znamení toho, že príjemcovia sa na produkcii budú priamo podielať.
Lit.: McLUHAN, Herbert Marshall. Jak rozumět médiím. Praha : Odeon, 1991.NŰNNING, Ansgar. Lexikon teorie literatury a kultury. Brno : Host, 2006
REIFOVÁ, Irena. Slovník mediální komunikace. Praha : Portál, 2004.