stopCentrum mediálnej gramotnosti pri Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Facebook
  • O nás
    • Mediálna výchova
    • Charakteristika centra
    • Realizačný tím
    • Kontakt
    • Stiahnite si
  • Vzdelávanie
    • Kvalifikačné štúdium MV
    • Formálne vzdelávanie na Slovensku
    • Projekty neformálneho vzdelávania
    • Zahraničné projekty v oblasti MV
    • Learning-by-doing
  • Výskum
    • Testovacie centrum mediálnej gramotnosti
    • Mediálna gramotnosť dospelej populácie v SR
    • Stav mediálnej výchovy na slovenských základných školách
    • Stav mediálnej výchovy na slovenských stredných školách
    • Výskum “Dospievajúci vo virtuálnom priestore”
    • On-line Generácia: Informácie, komunikácia a digitálna participácia mládeže v informačnej spoločnosti
    • Výskum „Mládež a médiá“
    • Prieskum “Bezpečnosť detí na internete”
  • Video
    • Relácia: Být v obraze
    • Dokumentárne filmy
    • Vzdelávacie programy
    • Prednášky o médiách
    • Prednáška: Inovácie vo vzdelávaní
  • Monitoring
    • Linky na organizácie
    • Európske dokumenty
    • On-line archív médií
  • Študovňa
    • Knižnica IMEC
    • Študijné texty
    • Slovník pojmov
    • Edukačné pomôcky – študentské práce
    • Literatúra k mediálnej výchove
  • Databázy
    • Mediálna gramotnosť v Európe
    • Databáza materiálov o mediálnej výchove
    • Databáza príkladov dobrej praxe
  • TESTY
    • Určovanie dôveryhodnosti obsahu
    • Hodnotenie mediálnych obsahov
    • Rozlišovanie zámerov mediálnych obsahov
    • Posudzovanie dôveryhodnosti informácií
    • Overovanie dôveryhodnosti zdrojov
    • Testovanie dátovej gramotnosti

dokumentárny film

15. septembra 2010admin
[z lat. documentatio – dokazovanie, dôkazový materiál] (angl. documentary; nem. r Dokumentarfilm) – filmový druh, ktorý sa zakladá na vyjadrení skutočnosti prostredníctvom konkrétnych faktov alebo na ich presnej rekonštrukcii. Určuje ho dokumentárna vernosť zobrazenia autentickej, nearanžovanej predkamerovej skutočnosti.

Nespracovaný nasnímaný materiál má vlastnosti nesporného, fotograficky verného svedectva, dokumentu o realite. Aj dokumentárne zaznamenané fakty pri ďalšom spracovávaní získavajú dodatočné, neočakávané významy. Výsledné usporiadanie faktov v dokumentárnom filme je ovplyvnené osobnosťou tvorcu a autorská predstava vždy ovplyvňuje kvalitu dokumentárnosti zobrazenia. „Čistý“ filmový dokument je preto métou, ktorú nemožno dosiahnuť. Pre tvorcov tzv. umeleckých dokumentov sú prvky dokumentárne nasnímanej skutočnosti iba východiskovým materiálom, ktorý ďalej spracúvajú. Abstrahujú z neho, štylizujú ho, estetizujú a obohacujú ho napr. o výtvarný efekt.

V dokumentárnom filme sa rozlišujú žánre spravodajského, publicistického, propagandistického, reklamného, cestopisného, populárnovedeckého, náučného filmu. Prvými dokumentárnymi filmami boli už krátke snímky bratov Lumièrovcov a aj v nasledujúcich rokoch vznikali filmové reportáže, cestopisné filmy i vedecké záznamy. Skutočný vznik dokumentárneho filmu je spojený s dielom režiséra Roberta Flahertyho (1884–1951) – Nanuk, človek primitívny (1922). Dokumentárny film v dnešnom chápaní pojmu sa rozvinul v 20. rokoch minulého storočia v postupe od jednoduchého spravodajského záznamu až k zložitej obrazovej štylizácii faktickej reality, v ktorej autor zaujíma tvorivého stanovisko. Začiatky dokumentárneho filmu sú spojené s menami a tvorbou režisérov Roberta Flahertyho, Dzigu Vertova (1896–1954), Esfiry Šubovej a Johna Griersona (1898–1972), ktorý roku 1924 po prvý raz definoval dokumentárny film ako „tvorivú interpretáciu aktuálnej reality“. Predmetom záujmu dokumentárneho filmu je celá viditeľná a počuteľná faktická sféra ľudského bytia s dôrazom na politický, morálny a socio-kultúrny stav spoločnosti. Za najvýznamnejšie klasické dokumentárne filmy sa okrem Flahertyho diel považujú Vertovov Muž s kinoaparátom (1929), Griersonovi Rybári (1929) a Berlín – symfónia veľkomesta (1927) Waltera Ruttmana (1887–1941). K slávnym súčasným dlhometrážnym umeleckým dokumentárnym filmom patria diela Godfreya Reggia (1940) – Koyaanisquasi (1982), Powaqqatsi (1988) a Naqoyqatsi (2002) a Baraka (1992) Rona Frickeho.

Funkcia dokumentárneho filmu spočíva v rozširovaní a sprístupňovaní výsledkov vedy, zemepisných, hospodárskych, kultúrnych a iných poznatkov. Možno rozlišovať viacero žánrov dokumentárneho filmu: 1. filmová správa o aktuálnych udalostiach, 2. filmová reportáž o autentických udalostiach, 3. archívny strihový film o udalostiach v minulosti, 4. filmový fejtón (glosa), biografické filmové medailóny (portréty) významných súčasných i historických osobností, 5. filmy o umení a pod. V rámci dokumentárneho filmu sa rozlišujú populárno-vedecké, náučné, školské, inštruktážne a reklamné filmy s osobitnou funkciou.

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


Odborný časopis Media Literacy and Academic Education vám prináša nové trendy z oblasti mediálnej výchovy.

Partneri




© CENTRUM MEDIÁLNEJ GRAMOTNOSTI. Made by FMK. Všetky práva vyhradené.