[zo staroangl. felmen – tenká koža] (angl. film; nem. r Film; fr. film)
1. druh dramatického umenia, ktorý sa rozvinul v 20. storočí. Film je pohyblivý obraz sprevádzaný zvukom, hudbou a rečou. Predvádza príbehy, udalosti a javy divákovi v podobe obrazového rozprávania. Prvé verejné filmové predstavenie usporiadali bratia Auguste (1862–1954) a Louis (1864–1948) Lumièrovci 28. decembra 1895 v Paríži. Nazvali ho Cinématographie Lumière.
2. filmový pás, na ktorý špeciálny prístroj filmová kamera zaznamenáva optické a zvukové stopy skutočnosti v jej pohybe (Blech, 1993, s. 239). Na filmový pás sa skutočnosť zaznamenáva vo forme statických obrázkov, v ktorých je pohyb rozložený na jednotlivé fázy. Premietaním filmu sa tieto statické obrázky na plátne skladajú do plynulého pohybu. Filmový pás je médium založené na chemicko-optickej báze. Toto médium je finančne veľmi nákladné na výrobu, ale poskytuje najdokonalejšiu reprodukciu skutočnosti. Z ekonomických dôvodov sa nahrádza magnetickou páskou alebo digitálnym nosičom. V takom prípade sa už skutočnosť nezaznamenáva vo forme nehybných obrázkov, ale ukladá sa v podobe magnetických alebo digitálnych stôp. Reprodukovaný magnetický a digitálny záznam majú následkom snímania inými typmi kamery odlišné optické vlastnosti ako filmový obraz premietaný z filmového pásu. 3. jednotlivé dielo filmového umenia, konkrétny kultúrny artefakt (filmové dielo). 4. inštitucionalizovaná oblasť ľudskej kultúry (kinematografia).
Lit.:BLECH, Richard a kol. Encyklopédia filmu. Bratislava : Obzor, 1993.
MONACO, James. Jak číst film. Praha : Albatros, 2006.