Slovensko patrí v stredoeurópskom kontexte ku krajinám, kde sa integrácia mediálnej výchovy do vzdelávacieho systému začala veľmi neskoro. Vo vzdelávacom systéme sa isté prvky síce objavili už v 60. rokoch 20. storočia – najmä vo forme niektorých tém v učebných osnovách slovenského jazyka – avšak o mediálnu výchovu v dnešnom ponímaní ešte nešlo. Pojem mediálna výchova bol navyše až do konca 90. rokov 20. storočia na Slovensku prakticky neznámy. Nielen medzi laickou, ale aj odbornou verejnosťou sa objavoval iba sporadicky.
Školská obsahová reforma v rokoch 2008 – 2009 umožnila začleniť mediálnu výchovu do obsahu vzdelávania na základných a stredných školách. Mediálna výchova sa tak stala povinnou súčasťou obsahu vzdelávania a v súlade s charakterizovaním prierezových tém je možné ju realizovať na školách ako:
1) Samostatný predmet. Škola môže zaradiť predmet mediálna výchova do svojho školského vzdelávacieho programu ako samostatný predmet. Nejde však o povinný predmet, preto záleží na konkrétnej škole, či si takýto spôsob vyučovania mediálnej výchovy zvolí. Na Slovensku je zatiaľ len veľmi málo škôl, ktoré vyučujú mediálnu výchovu ako samostatný predmet. Dôvodom je najmä nedostatok kvalifikovaných učiteľov a nedostatok vhodných didaktických a metodických materiálov.
2) Prierezovú tému integrovaná do obsahu iných vyučovacích predmetov. Táto forma mediálneho vzdelávania je povinná pre všetky školy. Podľa našich poznatkov je však mediálna výchova ako prierezová téma zaraďovaná do školských vzdelávacích programov iba formálne a väčšina učiteľov jej nevenuje pozornosť vôbec alebo iba v minimálnej miere. Dôvodom je všeobecne slabé povedomie pedagógov o problematike mediálnej výchovy a mediálnej gramotnosti, ale aj nedostatok seminárov, školení a didaktických materiálov, ktoré by prezentovali efektívne možnosti integrácie prvkov mediálnej výchovy do jednotlivých vyučovacích hodín.
3) Vo forme projektu, kurzu alebo iných praktických mediálnych aktivít (learnig-by-doing). V rámci tohto postupu môžu školy do svojho školského vzdelávacieho programu zaradiť krátkodobý kurz alebo projekt zameraný na rozvoj mediálnej gramotnosti. Žiaci môžu pracovať na konkrétnom mediálnom projekte (napr. výroba krátkeho videa o nejakom školskom podujatí), zorganizovať seminár s novinárom z regionálneho média a pod. Do tejto kategórie zaraďujeme aj praktické mediálne aktivity žiakov – napríklad tvorba školského časopisu, študentských relácií do školského rozhlasu, výroba videí pre školskú webovú stránku a pod. Práve táto praktická forma rozvoja mediálnej gramotnosti detí a mládeže je v podmienkach slovenských škôl najviac rozšírená a má pomerne bohatú tradíciu. (Vrabec, str. 32-33)
Usmernenia k výučbe mediálnej výchovy ako prierezovej témy na základných školách učitelia nájdu v Prílohe Štátneho vzdelávacieho programu ISCED 1 a ISCED 2 Mediálna výchova.
Historický prehľad aktivít v oblasti mediálnej výchovy
Prvú publikáciu, ktorá stručne predstavila koncept mediálnej výchovy a jej podoby, vydal Samuel Brečka až v roku 1999. O rok neskôr pripravilo Národné centrum súčasného umenia projekt Otvorené vnímanie, ktorý mal mladým ľuďom priblížiť formy súčasného umenia, mal poukázať na možné spôsoby jeho reflexie a zlepšiť kultúrny prehľad. K jednotlivým častiam projektu (tanec, hudba, výtvarné umenie a film) boli k dispozícii metodické materiály použiteľné ako podklady pre učiteľov estetickej výchovy, centrum zorganizovalo aj niekoľko vzdelávacích cyklov pre pedagógov. S niektorými aspektmi mediálnej výchovy súvisela najmä časť projektu venovaná filmovému umeniu. (Vrabec, str. 28)
Štátny pedagogický ústav
Prvé systematické kroky týkajúce sa integrácie mediálnej výchovy do systému formálneho vzdelávania sa objavili až v roku 2003 na pôde Štátneho pedagogického ústavu, kde sa tejto téme venoval tím pod vedením Viery Kačinovej. V roku 2005 Ministerstvo školstva schválilo projekt Mediálna výchova ako nepovinný a voliteľný predmet na základných školách a osemročných gymnáziách. Od roku 2005 sa začalo s projektom experimentálneho overovania učebných osnov mediálnej výchovy pre druhý stupeň základných škôl a osemročných gymnázií. Overovanie prebiehalo celkovo v štyroch školách a predchádzala mu príprava experimentálnych učebných textov pre žiakov a metodických listov pre učiteľov. Ako uvádza koordinátorka projektu Viera Kačinová do projektu sa ako odborní konzultanti a tvorcovia materiálov zapojili aj viacerí vysokoškolskí odborníci pôsobiaci v oblasti pedagogiky, žurnalistiky, teórie masovej komunikácie, kulturológie, psychológie a informatiky. (Vrabec, str. 29)
Dokument Koncepcia mediálnej výchovy
Dôležitým impulzom pre rozvoj mediálnej výchovy boli aj aktivity Ministerstva kultúry SR, ktoré v roku 2008 iniciovalo vznik pracovnej skupiny odborníkov zameranej na prípravu koncepčných materiálov v tejto oblasti. Hlavným výstupom bola Koncepcia mediálnej výchovy v Slovenskej republike v kontexte celoživotného vzdelávania, ktorá bola schválená vládou SR v decembri 2009. Dokument sa zameriaval na podrobné vymedzenie stratégie, cieľov, pilierov, indikátorov a konkrétnych krokov pre ďalší rozvoj a zavádzanie tohto odboru do vzdelávacej praxe. Dokument reflektoval dôležité dokumenty a odporúčania Európskej únie, Rady Európy, UNESCO a ďalších medzinárodných inštitúcií, ktoré zdôrazňovali potrebu rozvoja mediálnej gramotnosti detí, mládeže, ale aj ostatných vekových skupín občanov. (Vrabec, str. 30)
Fakulta masmediálnej komunikácie
Na mediálnu výchovu a rozvoj mediálnej gramotnosti sa sústredila aj Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (ďalej FMK), ktorá v rokoch 2005 – 2008 riešila projekt s názvom Návrh koncepcie výchovy k mediálnej gramotnosti na stredných školách. Fakulta tiež realizovala projekt KEGA s názvom Koncepcia výučby predmetu mediálna výchova na stredných školách. Výstupom týchto aktivít bol návrh učebných osnov, učebné texty, didaktické a metodické materiály a séria školení pre pedagógov. Projekty zároveň prispeli k zvýšeniu povedomia o tejto problematike medzi pedagogickou verejnosťou. V druhej polovici roka 2010 fakulta zriadila a vo februári 2011 slávnostne otvorila IMEC – Centrum mediálnej gramotnosti. V roku 2010 získala FMK akreditáciu na nový vzdelávací program zameraný na problematiku mediálnej výchovy. Ide o unikátny vzdelávací projekt, ktorý ako jediný na Slovensku umožňuje stredoškolským pedagógom získať kvalifikáciu na vyučovanie samostatného predmetu mediálna výchova. Jedným z dlhodobých zámerov FMK a centra bolo tiež vytvorenie podmienok pre vznik nového študijného programu zameraného na problematiku mediálnej výchovy. V roku 2012 získala fakulta akreditáciu na bakalársky a magisterský stupeň štúdia úplne nového študijného programu – aplikované mediálne štúdiá. Cieľom je ponúknuť možnosť komplexnej a systematickej prípravy budúcich odborníkov na oblasť rozvoja mediálnych kompetencií. V akademickom roku 2012/2013 prijala fakulta prvých študentov v rámci bakalárskeho a magisterského štúdia. V roku 2013 získala akreditáciu aj pre doktorandský stupeň študijného programu aplikované mediálne štúdiá. (Vrabec, 30- 32)
Prevzaté z:
VRABEC, N.: Mediálna výchova: teoretické východiská a trendy. Trnava : Fakulta masmediálnej komunikácie, 2013. ISBN 978-80-8105-498-3 114s.