[z gr. kinema; -álos – pohyb + gráfein – zaznamenávať, písať, zobrazovať] (angl. cinema, cinematography; nem. e Kinematographie; fr. Cinéma) – 1. inštitucionalizovaná oblasť kultúry, v ktorej sa plánuje a realizuje výroba a distribúcia filmových diel a vytvárajú sa tvorivé a hospodárske podmienky na zabezpečenie tejto činnosti. (Blech, 1993, s. 415). 2. synonymum pojmu film. Kinematografia sa chápe širšie ako film, lebo zahŕňa filmové umenie v celom jeho sociálnom a ekonomickom kontexte. Kým uvažovanie o filme sa môže týkať výlučne filmových diel, kinematografia odkazuje na všetky fenomény, ktoré s filmom súvisia (napr. publikum, filmový priemysel a pod.). V anglosaských krajinách sa pojem kinematografia („cinema“) využíva popri pojme „film“ oveľa častejšie, ako je to na Slovensku alebo v Čechách, kde jednoznačne dominuje pojem film. V praxi sú oba výrazy voľne zameniteľné.
Kinematografia vznikla na konci 19. storočia ako dôsledok druhej priemyselnej revolúcie a čoskoro sa inštitucionalizovala. Napr. počiatky Hollywoodskeho systému spadajú do obdobia rokov 1913–1915, koncom 30. rokov 20. storočia sa už stáva Hollywood synonymom amerického spôsobu výroby filmov, filmovým priemyslom. Do konca prvej tretiny dvadsiateho storočia zažívajú kulmináciu tri typy masmediálnych systémov: periodická tlač, kinematografia (film) a rozhlas.
Kinematografia je predpokladom filmového umenia. Hoci sa kinematografia spočiatku chápala ako „jarmočná atrakcia“, postupne sa vytvorili podmienky na to, aby už nebola iba „zaznamenávaním pohybu“, ale stala sa vizuálnym jazykom, samostatným umeleckým druhom. Premena kinematografického média na produkciu umeleckých diel a filmovú kultúru závisí podľa R. Blecha od rôznych faktorov, najmä od spoločenskej potrebe, materiálno-technickej základne, systémových vzťahoch v príslušnej národnej kultúre a stave rozvoja klasických umení. (Blech, 1993, s. 415). Kinematografii sa darí najmä v takej spoločenskej situácii, keď sú vytvorené dostatočné podmienky na financovanie filmovej kultúry, pričom ekonomické faktory neohrozujú tvorbu umeleckých hodnôt. Tak sa kinematografia môže vyhnúť dvom úskaliam, nedostatočnému financovaniu a komercionalizácii. Príkladom takejto vyváženej kinematografie je v súčasnosti ázijská kinematografia.V európskych podmienkach nie je možné dosiahnuť uspokojivé financovanie kinematografie bez podporu štátu. V Európe pôsobí fond Eurimages, o ktorého prostriedky je možné požiadať pri medzinárodných koprodukciách.
Lit.:BLECH, Richard a kol. Encyklopédia filmu. Bratislava : Obzor, 1993.
MONACO, James. Jak číst film. Praha : Albatros, 2006.