[z lat., zložené z cor- + respondere – odpovedať] – 1. vysunutý redaktor, 2. v širokom zmysle slova dopisovateľ. V závislosti od dĺžky pôsobenia sa rozoznáva štatút stáleho a vyslaného korešpondenta. Stály korešpondent sídli trvalo v mieste, ktoré je istých dôvodov pre redakciu významným zdrojom informácií. V praxi našej tlače rozoznávame stálych korešpondentov domácich a zahraničných. Vyslaný korešpondent je taký redaktor, ktorý odchádza mimo centrály na dlhší čas, aby prinášal redakcii informácie z významnej udalosti, väčšinou s medzinárodným významom (konferencie, festivaly, olympiády a pod.). Vyslaný korešpondent môže pôsobiť aj na území štátu, pre ktoré periodikum vychádza. Stály korešpondent spadá zväčša pod sekretariát, niekedy pod iný útvar (napr. do spravodajského oddelenia). Vyslaný korešpondent zostáva v kompetencii oddelenia, do ktorého patril pred odchodom na služobnú cestu. Redakcia texty takéhoto redaktora označuje slovami „Od nášho stáleho redaktora (resp. korešpondenta)“, prípadne „Od nášho vyslaného redaktora“, lebo chce tým upozorniť na význam udalosti, o ktorej sa informuje.
Za jedného z prvých zahraničných korešpondentov sa považuje Henry Crabb Robinson (1775–1867), ktorého v roku 1807, počas napoleonských vojen, vyslali londýnske The Times do Altony. Dovtedy čerpali redakcie informácie o udalostiach v cudzine výlučne z cudzích novín. V 20. storočí počty stálych a vyslaných korešpondentov neobyčajne vzrástol. Najvýznamnejšie noviny (najmä americké, napr. The New York Times) majú stálych zahraničných korešpondentov v mnohých významných hlavných mestách sveta. V slovenských pomeroch je pre finančnú náročnosť takýto štatút skôr výnimkou a noviny skôr využívajú služby spravodajských agentúr. Počty vyslaných korešpondentov počas významných podujatí sa rátajú už na tisíce.
Domáci stály korešpondent je predstaviteľom novín na území, kde pôsobí. Spája redakciu jednak so zdrojmi informácií a jednak s čitateľmi príslušného regiónu. Za stálych korešpondentov sa vyberajú skúsení redaktori, schopní pracovať samostatne. Nezriedka nimi bývajú niekdajší redaktori miestnej tlače, ktorí nemusia spoznávať príslušné prostredie. Ústredné redakcie prácu svojich korešpondentov usmerňujú. Stáli korešpondenti sa zúčastňujú na celoredakčných poradách v ústrednej redakcii, aby s ňou nestrácali bezprostredný kontakt. Každý rok dokonca istý čas v ústrednej redakcii pracujú. Vypracúvajú si plány svojej činnosti, ktoré posielajú do centrály na prerokovanie a schválenie.
Lit.: VOJTEK, Juraj. Úvod do organizácie redakčnej práce a redigovania. Bratislava : Filozofická fakulta Univerzity Komenského, 1995 (1. vydanie), 2000 (2. prepracované a doplnené vydanie).