(angl. cultural industry; nem. e Kulturindustrie) – systémy a spôsoby masovej produkcie tovaru určeného na spotrebu vo voľnom čase. Termín kultúrny priemysel použili Theodor W. Adorno (1903–1969) a Max Horkheimer (1895–1973) v publikácii Dialektik der Aufklärung (Dialektika osvietenstva) z roku 1947. Pokúsili sa v nej vypracovať ucelenú kritickú teóriu o funkciách masovej kultúry v kapitalistickej spoločnosti. kultúrny priemysel je starší, než uvažovanie o ňom; Umberto Eco (1932) pripomína, že kultúrny priemysel sa začína Gutenbergovým vynálezom kníhtlače (Reifová, 2004, s. 114.) Podľa Waltera Benjamina (1892-1940) možno za prvé „masovo“ reprodukované komodity (tovary) považovať už bronzové výrobky, terakoty a mince, ktoré sa vyrábali v antickom Grécku (Benjamin, 1999).
Vo Frankfurtskej škole je kultúrny priemysel monopolom, ktorý odvládol produkciu kultúry v modernej spoločnosti. Keďže v záujme monopolu je predať čo najviac kultúrnych produktov, eliminuje v nich všetko, čo by sa publiku nemuselo páčiť alebo čo by spochybnilo legitimitu monopolu. Kultúrnemu priemyselu sa vyčíta, že premieňa kultúrne produkty na trhové komodity a je príčinou komercializácie kultúry a umenia. Theodor W. Adorno poznamenáva, že slovo „priemysel“ neoznačuje spôsob továrenskej produkcie. Aj keď sa týka procesov štandardizácie a racionalizácie distribučných techník, je to priemysel skôr v „sociologickom zmysle“. Podobá sa racionalizácii kancelárskej práce, kde sa „priemyselné formy organizácie“ aplikujú aj vtedy, keď sa nič nevyrába. (Adorno, 1999, s. 33)
Pre Theodora W. Adorna a Maxa Horkheimera je pojem kultúrny priemysel v rozpore s pojmom masová kultúra. Masovú kultúru títo kritici vnímali pozitívne, čo je špecifikum kritickej teórie a Frankfurtskej školy. Chápali ju ako kultúru más vytvorenú „zdola“, formu ľudovej kultúry. Kým masová kultúra v zmysle ľudovej kultúry odráža tradičné hodnoty, stojí v opozícii k priemyslu a je prejavom individuálnej tvorivosti, kultúrny priemysel je „kontrolovanou kultúrou“ ponúkanou „zhora“, namiesto humanizácie a emancipácie má za účelom ideologický vplyv a sociálnu kontrolu. (Kellner, „T.W. Adorno and the Dialectics of Mass Culture“) S konzumentmi narába tými istými prostriedkami, ktoré boli uplatňované v politickej propagande. To je aj dôvod, prečo sa kultúrny priemysel chápe v negatívnom význame. Alternatívnym výrazom je dnes showbussiness.
V súčasnosti označuje kultúrny priemysel priemyselnú produkciu komodít v rôznych oblastiach kultúry (fonografický priemysel, filmový priemysel a pod.). V modernej spoločnosti sú výrazne obmedzené možnosti tvorby spontánnej ľudovej kultúry, preto si obyvatelia vytvárajú osobitnú formu populárnej kultúry z produktov kultúrneho priemyselu.
Lit: ADORNO, Theodor. „Cultural Industry Reconsidered.“ In: MARRIS, Paul – THORNHAM, Sue (eds.). Media Studies. A reader. Second Edition. Edinburg : Edinburg University Press, 1999. S. 31-37.
ADORNO, Theodor – HORKHEIMER, Max. „The culture industry: enlightenment as mass deception.“ In: BOYD-BARRETT, Oliver – NEWBOLD, Chris (eds). Approaches to media. A reader. London : Arnold, 1995. S. 77-80.
BARKER, Chris. Slovník kulturálních studií. Praha : Portál, 2006.
BENJAMIN, Walter. Iluminácie. Bratislava : Kalligram, 1999.
KELLNER, Douglas. „T.W. Adorno and the Dialectics of Mass Culture.“
http://www.gseis.ucla.edu/faculty/kellner/ (22. 11. 2004)
PLENCNER, Alexander. Vývoj teórií masovej a populárnej kultúry. [Rigorózna práca.] Trnava : Fakulta masmediálnej komunikácie UCM, 2005.
REIFOVÁ, Irena. Slovník mediální komunikace. Praha : Portál, 2004.