stopCentrum mediálnej gramotnosti pri Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Facebook
  • O nás
    • Mediálna výchova
    • Charakteristika centra
    • Realizačný tím
    • Kontakt
    • Stiahnite si
  • Vzdelávanie
    • Kvalifikačné štúdium MV
    • Formálne vzdelávanie na Slovensku
    • Projekty neformálneho vzdelávania
    • Zahraničné projekty v oblasti MV
    • Learning-by-doing
  • Výskum
    • Testovacie centrum mediálnej gramotnosti
    • Mediálna gramotnosť dospelej populácie v SR
    • Stav mediálnej výchovy na slovenských základných školách
    • Stav mediálnej výchovy na slovenských stredných školách
    • Výskum “Dospievajúci vo virtuálnom priestore”
    • On-line Generácia: Informácie, komunikácia a digitálna participácia mládeže v informačnej spoločnosti
    • Výskum „Mládež a médiá“
    • Prieskum “Bezpečnosť detí na internete”
  • Video
    • Relácia: Být v obraze
    • Dokumentárne filmy
    • Vzdelávacie programy
    • Prednášky o médiách
    • Prednáška: Inovácie vo vzdelávaní
  • Monitoring
    • Linky na organizácie
    • Európske dokumenty
    • On-line archív médií
  • Študovňa
    • Knižnica IMEC
    • Študijné texty
    • Slovník pojmov
    • Edukačné pomôcky – študentské práce
    • Literatúra k mediálnej výchove
  • Databázy
    • Mediálna gramotnosť v Európe
    • Databáza materiálov o mediálnej výchove
    • Databáza príkladov dobrej praxe
  • TESTY
    • Určovanie dôveryhodnosti obsahu
    • Hodnotenie mediálnych obsahov
    • Rozlišovanie zámerov mediálnych obsahov
    • Posudzovanie dôveryhodnosti informácií
    • Overovanie dôveryhodnosti zdrojov
    • Testovanie dátovej gramotnosti

kultúrny priemysel

15. septembra 2010admin

(angl. cultural industry; nem. e Kulturindustrie) – systémy a spôsoby masovej produkcie tovaru určeného na spotrebu vo voľnom čase. Termín kultúrny priemysel použili Theodor W. Adorno (1903–1969) a Max Horkheimer (1895–1973) v publikácii Dialektik der Aufklärung (Dialektika osvietenstva) z roku 1947. Pokúsili sa v nej vypracovať ucelenú kritickú teóriu o funkciách masovej kultúry v kapitalistickej spoločnosti. kultúrny priemysel je starší, než uvažovanie o ňom; Umberto Eco (1932) pripomína, že kultúrny priemysel sa začína Gutenbergovým vynálezom kníhtlače (Reifová, 2004, s. 114.) Podľa Waltera Benjamina (1892-1940) možno za prvé „masovo“ reprodukované komodity (tovary) považovať už bronzové výrobky, terakoty a mince, ktoré sa vyrábali v antickom Grécku (Benjamin, 1999).

Vo Frankfurtskej škole je kultúrny priemysel monopolom, ktorý odvládol produkciu kultúry v modernej spoločnosti. Keďže v záujme monopolu je predať čo najviac kultúrnych produktov, eliminuje v nich všetko, čo by sa publiku nemuselo páčiť alebo čo by spochybnilo legitimitu monopolu. Kultúrnemu priemyselu sa vyčíta, že premieňa kultúrne produkty na trhové komodity a je príčinou komercializácie kultúry a umenia. Theodor W. Adorno poznamenáva, že slovo „priemysel“ neoznačuje spôsob továrenskej produkcie. Aj keď sa týka procesov štandardizácie a racionalizácie distribučných techník, je to priemysel skôr v „sociologickom zmysle“. Podobá sa racionalizácii kancelárskej práce, kde sa „priemyselné formy organizácie“ aplikujú aj vtedy, keď sa nič nevyrába. (Adorno, 1999, s. 33)

Pre Theodora W. Adorna a Maxa Horkheimera je pojem kultúrny priemysel v rozpore s pojmom masová kultúra. Masovú kultúru títo kritici vnímali pozitívne, čo je špecifikum kritickej teórie a Frankfurtskej školy. Chápali ju ako kultúru más vytvorenú „zdola“, formu ľudovej kultúry. Kým masová kultúra v zmysle ľudovej kultúry odráža tradičné hodnoty, stojí v opozícii k priemyslu a je prejavom individuálnej tvorivosti, kultúrny priemysel je „kontrolovanou kultúrou“ ponúkanou „zhora“, namiesto humanizácie a emancipácie má za účelom ideologický vplyv a sociálnu kontrolu. (Kellner, „T.W. Adorno and the Dialectics of Mass Culture“) S konzumentmi narába tými istými prostriedkami, ktoré boli uplatňované v politickej propagande. To je aj dôvod, prečo sa kultúrny priemysel chápe v negatívnom význame. Alternatívnym výrazom je dnes showbussiness.

V súčasnosti označuje kultúrny priemysel priemyselnú produkciu komodít v rôznych oblastiach kultúry (fonografický priemysel, filmový priemysel a pod.). V modernej spoločnosti sú výrazne obmedzené možnosti tvorby spontánnej ľudovej kultúry, preto si obyvatelia vytvárajú osobitnú formu populárnej kultúry z produktov kultúrneho priemyselu.

Lit: ADORNO, Theodor. „Cultural Industry Reconsidered.“ In: MARRIS, Paul – THORNHAM, Sue (eds.). Media Studies. A reader. Second Edition. Edinburg : Edinburg University Press, 1999. S. 31-37.
ADORNO, Theodor – HORKHEIMER, Max. „The culture industry: enlightenment as mass deception.“ In: BOYD-BARRETT, Oliver – NEWBOLD, Chris (eds). Approaches to media. A reader. London : Arnold, 1995. S. 77-80.

BARKER, Chris. Slovník kulturálních studií. Praha : Portál, 2006.

BENJAMIN, Walter.  Iluminácie. Bratislava : Kalligram, 1999.
KELLNER, Douglas. „T.W. Adorno and the Dialectics of Mass Culture.“
http://www.gseis.ucla.edu/faculty/kellner/
(22. 11. 2004)
PLENCNER, Alexander. Vývoj teórií masovej a populárnej kultúry. [Rigorózna práca.] Trnava : Fakulta masmediálnej komunikácie UCM, 2005.
REIFOVÁ, Irena. Slovník mediální komunikace. Praha : Portál, 2004.

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


Odborný časopis Media Literacy and Academic Education vám prináša nové trendy z oblasti mediálnej výchovy.

Partneri




© CENTRUM MEDIÁLNEJ GRAMOTNOSTI. Made by FMK. Všetky práva vyhradené.