stopCentrum mediálnej gramotnosti pri Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Facebook
  • O nás
    • Mediálna výchova
    • Charakteristika centra
    • Realizačný tím
    • Kontakt
    • Stiahnite si
  • Vzdelávanie
    • Kvalifikačné štúdium MV
    • Formálne vzdelávanie na Slovensku
    • Projekty neformálneho vzdelávania
    • Zahraničné projekty v oblasti MV
    • Learning-by-doing
  • Výskum
    • Testovacie centrum mediálnej gramotnosti
    • Mediálna gramotnosť dospelej populácie v SR
    • Stav mediálnej výchovy na slovenských základných školách
    • Stav mediálnej výchovy na slovenských stredných školách
    • Výskum “Dospievajúci vo virtuálnom priestore”
    • On-line Generácia: Informácie, komunikácia a digitálna participácia mládeže v informačnej spoločnosti
    • Výskum „Mládež a médiá“
    • Prieskum “Bezpečnosť detí na internete”
  • Video
    • Relácia: Být v obraze
    • Dokumentárne filmy
    • Vzdelávacie programy
    • Prednášky o médiách
    • Prednáška: Inovácie vo vzdelávaní
  • Monitoring
    • Linky na organizácie
    • Európske dokumenty
    • On-line archív médií
  • Študovňa
    • Knižnica IMEC
    • Študijné texty
    • Slovník pojmov
    • Edukačné pomôcky – študentské práce
    • Literatúra k mediálnej výchove
  • Databázy
    • Mediálna gramotnosť v Európe
    • Databáza materiálov o mediálnej výchove
    • Databáza príkladov dobrej praxe
  • TESTY
    • Určovanie dôveryhodnosti obsahu
    • Hodnotenie mediálnych obsahov
    • Rozlišovanie zámerov mediálnych obsahov
    • Posudzovanie dôveryhodnosti informácií
    • Overovanie dôveryhodnosti zdrojov
    • Testovanie dátovej gramotnosti

masová produkcia

15. septembra 2010admin

(angl. mass production) – výsledok procesu prispôsobovania vzniku, šírenia a pôsobenia mediálnych informácií podmienkam trhovej ekonomiky, ktorý priniesol do masmediálnej komunikácie dva dôležité dôsledky: preferovanie mediálneho textu ako trhovej hodnoty (t. j. komodity s vlastnosťami, od ktorých sa odvodzuje príjem a zisk v podnikaní; komodifikácia) a preferovanie istej, vopred definovanej  kvality a kvantity mediálneho publika, ktoré bude schopné takýto druh tovaru prijať (McNair, 2004, s. 114 – 115). Komercializácia médií ako efekt pôsobenia masovej produkcie vytvára tlak na kreovanie masového publika a masovej kultúry, (vyústením takýchto trendov v oblasti šírenia mediálnych textov môžu byť preferencie širokospektrálnych, všeobecne akceptovateľných  kódov (v terminológii Johna Fiskeho broadcasting codes), napr. obľuba  soap opier; na druhej strane záujem masového publika klesá o tzv. špecializované, úzkospektrálne kódy („narrowcating codes“), charakteristické  nízkou mierou repetitívnosti a predvídateľnosti (Fiske, 1989, s. 312 – 316), v médiách napr. pokles záujmu o  menšinové hudobné žánre ako jazz, šansón či náročnejšie odnože folkovej hudby). V priestore masovej produkcie šírenej médiami je hranica medzi úzkospektrálnymi a širokospektrálnymi kódmi často veľmi delikátna, z čoho úspešne ťažia tvorcovia diel postmodernej kultúry (David Lynch, Quentino Tarantino vo filmovom umení, Pink Floyd a Brian Eno v modernej populárnej hudbe a i.)

Jedným zo základných sociálnych trendov, sprevádzajúcim vytváranie masovej produkcie v mediálnom priestore, je infantilizácia masovej kultúry, charakteristická  zreteľnou nechuťou mediálneho publika dospieť (Kasarda, 2001, s. 54). Infantilizácia je výrazom rezignácie na zodpovednosť dospelého veku; kognitívny ústup do obdobia detstva sa v  atmosfére relativizácie hodnôt a existenciálnej neistoty spája s karnevalizáciou kultúry, ktorá spôsobuje, že svet mediálnej fikcie sa stáva pre modernú spoločnosť skutočnejším než ten, ktorý v záujme fungovania všeobecne dostupnej zábavy postupne mediálne publikum opúšťa. Dôsledkami infantilizácie je obľuba mediálnych produktov sprevádzajúcich detský vek (filmy s detskými hrdinami, bábiky, ale aj detské oblečenie a zjednodušené tvary modernej hudby).

V súčasných teóriách vytvárania, šírenia a spotreby masovej  produkcie sa používa  termín meme ako jednotky kultúrneho významu, ktoré v sebe nesú kultúrne myšlienky a to tak triviálne (populárne piesne, formy čierneho humoru, módne trendy), ako aj monumentálne (náboženstvá, jazyky, filozofia) a replikujú sa predovšetkým v mediálnom priestore. Moderné masové médiá sú podľa týchto teórií masovej produkcie „živými organizmami“, hostiteľmi vytvárajúcimi „datasféru“, ktorá je neustále kompromitovaná zavádzaním nových „memov“ (Daly – Wice, 1999, s. 241).

Typickým príkladom masovej produkcie v dnešnej kultúre sú napr. diskotéky, verejné komunikačné performancie, pri ktorej  sa návštevníci zabávajú a tancujú pri reprodukovanej hudbe. Veľké tanečné performancie (Love Parade, Czech Tek) sa dnes čoraz častejšie stávajú svojráznym kmeňovým obradom s tradičnými rekvizitami: s hypnotickou, rytmus zdôrazňujúcou hudbou, s predtanečníkom, so sociálne a subkultúrne vytriedenými účastníkmi a s úsilím priblížiť sa k tranzu, aj cez spoločensky rizikovú zónu spojenú s konzumáciou drog. Iným prejavom masovej produkcie v médiách je napr. šírenie strednoprúdovej, mainstreamovej hudby v komerčných rádiách, charakteristickej žánrovou ustálenosťou, výrazovou konformitou a nízkym stupňom dynamiky pri hľadaní nových foriem prejavu (Matzner – Poledňák – Wasserberger, 1983, s. 219).

V spravodajstve je charakteristickým prejavom masovej produkcie vytváranie tzv. infotainmentu (z angl. information – informácia a entertainment – zábava), špecifického druhu mediálnych textúr, v ktorých je zaujímavosť, atraktívnosť dôležitejšia než užitočnosť informácie. Spravodajská časť takto tvarovanej mediálnej informácie zdôrazňuje čo najužšiu spätosť s prebiehajúcou udalosťou (vrátane priamych vstupov a prenosu autentických zážitkov, napr. oslovovanie politikov v parlamente alebo tzv. očitých svedkov na mieste udalosti). Niekedy dochádza k zmiešavaniu reality a fikcie, zámernému zasahovaniu do informácie, aby bola príťažlivejšia, senzačnejšia, preto tvorcovia takýchto relácií uprednostňujú témy, ako sú katastrofy, zločiny, dramatické udalosti.

Osobitným prejavom vytvárania masovej produkcie v mediálnom prostredí je formovanie bulvárnej žurnalistiky, t. j. proces vytvárania, šírenia a spotreby takých druhov mediálnych textov, v ktorých dominuje výrazná expresivita, tendenčnosť a zameranie na spoločensky háklivé témy vzbudzujúce všeobecnú pozornosť (senzácie zo života slávnych osobností, politické škandály, násilie, erotika a sex). „Bulvárnosť“ komerčných médií vyplýva zo záujmu o tzv. väčšinového príjemcu – čím menší je mediálny trh, tým úzkostlivejšie strážia médiá svoj priestor „v strede hracieho poľa“, teda tam, kde je pravdepodobnosť efektívneho zásahu mediálnej informácie najvyššia. Niekedy sa používa aj termín  „ľahký bulvár“, ktorým sa označujú také mediálne texty. Hegemónia „ľahkého bulváru“ na Slovensku, t. j. takého druhu mediálnej produkcie, v ktorom sú tendencie k  „bulvárnosti“ len jemne naznačené, je priamym dôsledkom malej diverzifikácie mediálnej klientely na Slovensku.

Lit.: DALY, S. – WICE, N. Encyklopedie alternativní kultury. Books, Brno 1999.392 s.
FISKE, J. Code. In: BARNOUW, E. a kol.:
International Encyclopedia of Communications. 1. vyd. New York – Oxford, Oxford University Press 1989. Vol. I., s. 312 – 316.
KASARDA, Martin. Zenový majster Pikachu čiže slovenský šok z japonskej pop-kultúry a kapitalistického marketingu. OS, Fórum občianskej spoločnosti, 2001, č. 4, s. 54 – 57.
MATZNER, A. – POLEDŇÁK, I. – WASSERBERGER, I. Encyklopedie jazzu a moderní populární hudby. Část věcná. Druhé, doplněné vydání. Praha, Editio Supraphon 1983.
McNAIR, B. Sociologie žurnalistiky. Praha, Portál 2004. 184 s.

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


Odborný časopis Media Literacy and Academic Education vám prináša nové trendy z oblasti mediálnej výchovy.

Partneri




© CENTRUM MEDIÁLNEJ GRAMOTNOSTI. Made by FMK. Všetky práva vyhradené.