(angl. media communication) mediovaná, sprostredkovaná komunikácia] (angl. media communication) – komunikácia uskutočňovaná prostredníctvom médií.
Možnosť vymedzenia pojmu mediálna komunikácia je výrazne závislý od vymedzenia média. V krajnom prípade – ak sa za médium považuje už samotný kód (jazyk, resp. obdobný symbolický systém) – musíme uznať, že žiadna komunikácia sa neuskutočňuje bez nejakého prostriedku, a teda komunikácia je vždy mediálna (Volek, 2002). Mediovanosť je z tohto pohľadu inherentnou charakteristikou akejkoľvek komunikácie.
Pole mediálnej komunikácie možno jednoducho vymedziť s použitím typológie sociálnych interakcií Johna Thompsona (2004), ktorý rozlišuje 1. priamu interakciu, 2. mediovanú (sprostredkovanú) interakciu a 3. mediovanú kváziinterakciu.
Priamej interakcii je vlastná jednota časopriestoru komunikantov, dialogickosť (možnosť okamžitej výmeny komunikačných rol), multikódovosť (možnosťou využívania viacerých kódov, v zásade všetkých komunikačných kanálov).
Mediovaná interakcia už vyžaduje použitie technického prostriedku. Ten umožňuje prekonávanie časových alebo/a priestorových vzdialeností a zväčšuje potenciál dosahu komunikácie. Účastníci sú pod vplyvom časopriestorových rozdielov nútení uvažovať o kapacite a charaktere kanála (koľko informácie a – vzhľadom na kódovú obmedzenosť – akej povahy možno daným technickým prostriedkom prenášať), prínosné (a občas nutné) je tiež sprostredkúvať partnerom komunikačný kontext, potrebný pre správne chápanie informácií.
V poslednom type, mediovanej kváziinterakcii, sa líšia kontexty produkcie a recepcie, na rozdiel od oboch predchádzajúcich však na strane recepcie nestoja konkrétni ľudia, ale bližšie neidentifikovateľná množina ľudí. Producenti obsahov sa orientujú na potenciálnych, nie reálnych príjemcov (hoci médiá, pochopiteľne, majú isté znalosti o svojich publikách). Tento typ interakcie je „kvázi“ kvôli tomu, že je, na rozdiel od prvých dvoch, monologický, čo znamená, že roly komunikantov sú v podstate trvalo rozdelené, že komunikácia je jednosmerná.
Mediálnej komunikácii zodpovedajú druhý a tretí typ sociálnej interakcie, pričom mediovaná kváziinterakcia sa zvykne špecifikovať aj ako masmediálna komunikácia. Všetky uvedené typy sociálnych interakcií sú objektom skúmania komunikačných štúdií, na výskum mediovaných interakcií a kváziinterakcií sa sústreďujú mediálne štúdiá.
Konceptuálnymi predchodkyňami mediálnej komunikácie boli masová a masmediálna komunikácia. Masová komunikácia (pojem teórie masovej komunikácie) zdôrazňuje početnosť príjemcov, ich množinový, masový charakter, ale vyjadruje sa tiež o povahe tejto množiny, pretože staršie sociologické koncepcie pod masou rozumejú súbor navzájom odcudzených jednotlivcov. Pojem masmediálna komunikácia k uvedeným dvom východiskám pripája charakteristiku komunikačného kanála.
Zdôrazňovanie masovosti sa z konceptu mediálnej komunikácie postupne vytráca; jednak kvôli spomenutému hodnotiacemu aspektu, prítomnému v staršom sociologickom termíne masová komunikácia, ale tiež preto, že komunikácia, ktorú umožňujú súčasné kvartérne (sieťové) médiá, nemusí byť nevyhnutne masová.
Lit.: THOMPSON, John B.. Média a modernita. Sociální teorie médií. Praha : Karolinum, 2004.
VOLEK, Jaromír. Úvod do komunikačních studií. Brno : Fakulta sociálních studií Masarykovy univerzity, 2002.
WATSON, James. Media Communication. An Introduction to Theory and Process. Basingstoke : Macmillan, 1998.