stopCentrum mediálnej gramotnosti pri Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Facebook
  • O nás
    • Mediálna výchova
    • Charakteristika centra
    • Realizačný tím
    • Kontakt
    • Stiahnite si
  • Vzdelávanie
    • Kvalifikačné štúdium MV
    • Formálne vzdelávanie na Slovensku
    • Projekty neformálneho vzdelávania
    • Zahraničné projekty v oblasti MV
    • Learning-by-doing
  • Výskum
    • Digitálni influenceri – edukačné roviny rozvoja kritického myslenia a angažovanosti generácie Z
    • Testovacie centrum mediálnej gramotnosti
    • Mediálna gramotnosť dospelej populácie v SR
    • Stav mediálnej výchovy na slovenských základných školách
    • Stav mediálnej výchovy na slovenských stredných školách
    • Výskum “Dospievajúci vo virtuálnom priestore”
    • On-line Generácia: Informácie, komunikácia a digitálna participácia mládeže v informačnej spoločnosti
    • Výskum „Mládež a médiá“
    • Prieskum “Bezpečnosť detí na internete”
  • Video
    • Relácia: Být v obraze
    • Dokumentárne filmy
    • Vzdelávacie programy
    • Prednášky o médiách
    • Prednáška: Inovácie vo vzdelávaní
  • Monitoring
    • Linky na organizácie
    • Európske dokumenty
    • On-line archív médií
  • Študovňa
    • Knižnica IMEC
    • Študijné texty
    • Slovník pojmov
    • Edukačné pomôcky – študentské práce
    • Literatúra k mediálnej výchove
  • Databázy
    • Mediálna gramotnosť v Európe
    • Databáza materiálov o mediálnej výchove
    • Databáza príkladov dobrej praxe
  • TESTY
    • Určovanie dôveryhodnosti obsahu
    • Hodnotenie mediálnych obsahov
    • Rozlišovanie zámerov mediálnych obsahov
    • Posudzovanie dôveryhodnosti informácií
    • Overovanie dôveryhodnosti zdrojov
    • Testovanie dátovej gramotnosti

mediálna kultúra

15. septembra 2010admin

(angl. media culture; nem. e Medienkultur) – pojem zahŕňa skupinu mediálnych produktov (napr. artefakty alebo produkty ako filmy, knihy, hudobné nahrávky, printové médiá a formáty sprostredkovávané internetom) a komunikatívne praktiky a činnosti súvisiace s využívaním masmédií a médií. Mediálna kultúra ovplyvňuje kultúru danej spoločnosti (ideológiu, vierovyznanie, postoje, názory, hodnotovú orientáciu, vkus, životný štýl či rozhodovacie procesy). Mediálna kultúra sa chápe ako fenomén zahŕňajúci oblasť mediálnej tvorby a produkcie, rovnako ako oblasť vplyvu médií na jednotlivca i spoločnosť.

Štúdium mediálnej kultúry je multidisciplinárne, stretajú sa v ňom metódy sociológie, umenovedy, literárnej kritiky, lingvistiky a kultúrnych štúdií. Rámec analýzy mediálnej kultúry určuje metodológia príslušného vedného odboru. Rozsah analýzy závisí od predpokladaného vplyvu médií (výklad významov, dekódovanie mediálnych obsahov a posolstiev recipientmi a miera ich miera účinkov na postoje a názory publika). V 30. až 40. rokoch minulého storočia sa začali realizovať výskumy pôsobenia mediálnej komunikácie v rámci sociálnych vied, najmä sociológie. Na výskumnú tradíciu, ktorú začal Paul Lazarfeld, nadviazal celý rad teoretikov (E. Katz, R. Wright, H. Laswell, H. Mendelsohn, W. Schulze, D. McQuail, M. DeFleur a S. Rokeachová-Ballová).

Významný je tiež prístup k problematike vzťahu kultúry a médií z hľadiska kritickej lingvistiky s využitím semiotickej analýzy (Roger Hodge, Roger Fowler, Gunther Kress) alebo filozoficko-antropologická tradícia výskumu (Jean Baudrillard, Paul Virilio, Neil Postman, Wolfgang Welsch, Alain Finkielkraut, Gilles Lipovetsky, Gilles Deleuze, Félix Guattari, Umberto Eco, Vilém Flusser alebo Antonio Baggio, a i.). Významný prínos vo výskume mediálnej kultúry v 20. storočí možno pripísať trom školám, ktoré priniesli nové metódy a teórie: Frankfurtská škola (Theodor W. Adorno, Herbert Marcus, Erich Fromm, Leo Lowenthal, Walter Benjamin, Max Horkheimer, Jürgen Habermas), Birminghamská škola, (Richard Hoggart, Raymond Williams, Stuart Hall, Dick Hebdige, Dorothy Hobsonová alebo David Morley) a Torontská škola (Harold A. Innis, Marshall McLuhan).

Mediálna kultúra vyvolala širokú škálu úkazov, tém a teoretických problémov. Typické štúdium mediálnej kultúry sa zameriava na prepojenosť masovokomunikačných technológií s tvorbou masovej kultúry, kultúrne zmeny spôsobené komunikačnými technológiami, publikum mediálnej kultúry, praktiky komercionalizácie a komodifikácie mediálnej kultúry, privatizáciu verejného sektora v oblasti masových médií, internacionalizáciu výroby a distribúcie mediálnej kultúry a pod. Mediálnej kultúre sa vyčíta kultúrny imperializmus.

Lit.: BENJAMIN, Walter. Iluminácie. Bratislava : Kalligram, 1999.
GAŽOVÁ, Viera. Súradnice kultúry. Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda, 2003.
PLENCNER, Alexander. Masová kultúra a pop-kultúra ako systém kultúry. In: GAŽOVÁ, Viera – SLUŠNÁ, Zuzana. Kultúra a rôznorodosť kultúrneho. Bratislava : Katedra kulturológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, 2005.
PRAVDOVÁ, Hana. Mediálna kultúra v procese globalizácie. Bratislava : Katedra kulturológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, 2003.

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


Odborný časopis Media Literacy and Academic Education vám prináša nové trendy z oblasti mediálnej výchovy.

Partneri




© CENTRUM MEDIÁLNEJ GRAMOTNOSTI. Made by FMK. Všetky práva vyhradené.