Čas, ktorý žijeme, zvykneme označovať všakovakými prívlastkami. Jeden z mnohých sa s príchodom tretieho milénia ukotvil vo vedomí i v podvedomí kedysi užívateľov „atómového veku“ neodškriepiteľne sa zvyšujúcim prívalom informácií, v mnohorakej podobe spracovávaných, ale aj cielene „neotesaných“, atakujúcich nás s vehemenciou neúnavného torpédoborca.
Tu sa k nám prihovárajú objektívne s fortieľnou zásadovosťou, ctiacou si adresáta, tam zasa sugestívnou vtieravosťou, nárokujúc si na pozornosť, zasahujú až kamsi pod kožu prijímateľa. Inokedy zasa domýšľavo až nadnesene, prezentujúc sa v rozmanitej škále mediálnych nosičov, informácie rôzneho druhu a výpovednej hodnoty vyvolávajú emócie, znepokojujú, iracionálne provokujú, tam zasa navodzujú idealizujúci optimizmus a harmóniu. Na začiatku, uprostred, všade navôkol i na samom konci tohto, zdá sa, nikde sa nekončiaceho procesu sme my ľudia. Odolní i zraniteľní, mladí i postarší, pripravení i zaskočení.
Ako prijímať a spracovávať búrlivý tok informácií? Ako ich selektovať, vstrebávať, vyhodnocovať? A naopak – je možné im aj racionálne čeliť, odmietať ich bez toho, aby tým utrpel náš obzor, rozhľad i intelektuálny nadhľad? Je vôbec možné v súčasnom svete „preinformovanosti“, častej dezinterpretácie javov a faktov nájsť súlad medzi „čarom nechceného“ a racionálnymi skúsenosťami podloženým vzťahom k realite diania vôkol nás i mimo nás? Aj to sú otázky, na ktoré ponúka odpovede v rozhovore pre UČITEĽSKÉ NOVINY PhDr. Nataša Slavíková, členka pracovnej skupiny Európskej komisie (EK) pre mediálnu gramotnosť, ktorá v súčasnosti pôsobí ako výskumná pracovníčka v Metodicko-pedagogickom centre v Bratislave.
Vzdelávacie politiky mnohých krajín zaradili mediálnu gramotnosť ako novú a zásadnú požiadavku. Pre agendu Európskej únie (EÚ), Rady Európy (RE) a UNESCO je strategickou témou, jednotlivé štáty prijali desiatky zásadných rozhodnutí na jej podporu. Čím si to vysvetľujeme?
Mediálna gramotnosť prispieva k rozvoju demokratickej spoločnosti, vzdelanosti, kultúry a pokroku. Reformným úsilím na začiatku 21. storočia je zasiahnuté celé európske školstvo, zvlášť v oblasti učebných osnov. Dôraz by mal byť kladený na zmenu v hierarchii cieľov vzdelávania. Namiesto tradičnej triády vedomosti – zručnosti – návyky s dôrazom na množstvo poznatkov v hotovej podobe je tu všestranná kultivácia žiakovej osobnosti. Bez zefektívnenia mediálnej výchovy iba ťažko môžeme realizovať všestrannú kultiváciu. Sú to práve niektoré mediálne obsahy vrátane internetu, ktoré môžu deformovať prácu učiteľov a negatívne ovplyvňujú psychický, fyzický a morálny vývin maloletých. Na jednej strane ponúkajú nesmierne možnosti, na strane druhej majú aj výrazný rizikový potenciál. Dá sa zhrnúť v kategóriách „nezákonný obsah“, „obsah nevhodný pre danú vekovú skupinu“, „nevhodné kontakty“ a „nevhodné správanie“.
V mnohých štátoch sa prehodnocuje program úloh gramotnosti. Školské systémy v Európe vrátane nášho stále ovládajú rôzne anachronizmy.
Jedným z najväčších v školských systémoch, ako aj vy analyzujete vo svojich prácach, je neprimerané privilegovanie gramotnosti písaného a čítaného slova ako vrcholu úspechu vzdelávania a komunikácie. Môžete túto tézu rozviesť?
Ovládanie písania a čítania je univerzálne právo všetkých občanov, no v súčasnosti je potrebné na aktívne občianstvo získanie nových vedomostí, zručností, schopností v kontexte celoživotného vzdelávania. Ľudia by sa preto mali nielen učiť čítať s porozumením, písať a počítať, ale mali by tiež ovládať schopnosti, ktoré by im pomohli používať mediálne obsahy (televízia, internet, kino, rozhlas, tlač, mobilné telefóny, atď.) zodpovedne, bezpečne, kriticky a tvorivo s dôrazom na morálny kontext a ľudské práva. Deti, mládež a dospelí by sa mali učiť porozumieť médiám, aby poznali význam usporiadania zvukov, slov, viet a odsekov, aby pochopili konštrukciu a usporiadanie prvkov v médiách. Byť vzdelaný zahŕňa schopnosť vnímať a pochopiť zloženie a rámcovanie mediálnych obsahov, nasadenie svetla, farieb a pohybu, zabezpečenie prístupu k informáciám pre znevýhodnené skupiny (hlasové komentovanie, titulky), ale tiež schopnosti umožňujúce rozpoznať zdroje a spoľahlivosť mediálnych obsahov, pochopenie pravdy a nepravdy, ako aj rôznych vedomých či nevedomých manipulačných techník. Inými slovami, kontext, v ktorom žijeme, núti občanov rozumieť médiám. Súvisí to s podporou novej gramotnosti, tzv. mediálnej gramotnosti, ktorá predstavuje konečný výsledok činnosti mediálnej výchovy.
Celý rozhovor si môžete prečítať tu: [Sťahovanie sa nenašlo]