– pomocný termín pre výsledok inej než žurnalistickej činnosti bez ohľadu na masmédium, v ktorom sa realizuje. Dopĺňa žurnalistický prejav v žurnalistickom celku. Člení sa na niekoľko druhov. Najrozšírenejším z nich je inzercia vo všetkých podobách. Trvalé miesto v žurnalistických celkoch zaberajú aj tie druhy písomníctva, ktoré majú s novinárstvom nielen diferenčné, ale aj spoločné črty: umelecká a populárno-vedecká literatúra. Ide o básne, poviedky, novely, romány na pokračovanie (beletriu a poéziu v širokom zmysle slova), ktoré prináša periodická tlač. Z výtvarného umenia môže tlač a televízia preberať všetky techniky, vrátane umeleckej fotografie. V rozhlasových i televíznych žurnalistických celkoch sa uplatňuje hudba. V periodickej tlači sa vyskytujú krížovky a iné druhy hádaniek a hlavolamov. Za nežurnalistický prejav sa považuje vedecký, populárno-vedecký, umelecký, vzdelávací a iný text, ktorý má inú funkciu (napr. estetickú, poznávaciu) a postupy tvorby ako žurnalistický prejav. Vzťah nežurnalistických prejavov a žurnalistických prejavov býva rôzny, v časti komerčnej žurnalistiky, plnia nežurnalistické prejavy v žurnalistickom celku dôležitejšiu úlohu než žurnalistické prejavy. Žurnalistika v týchto periodikách stráca svoj pôvodný zmysel a stáva sa doplnkom komerčného obsahu.
Lit.: HYSKO, Mieroslav. Kapitoly z teórie novinátsva. Bratislava : Zväz slovenských novinárov, 1966.