[odvodené od periódy, z lat. periodus, z gr. periodos – obísť, obvod] – vlastnosť periodickej tlače, žurnalistických rozhlasových a televíznych relácií a spravodajského filmu vychádzať či vysielať v pravidelných intervaloch. Prvé noviny zo začiatku 17. storočia mali týždennú periodicitu, lebo raz za sedem dní premávala dostavníková pošta, ktorá zabezpečovala prísun aktuálnych informácií do redakcie, ale aj rozvoz hotových výtlačkov z tlačiarskej oficíny. Zrýchlenie dopravy a vzrast objemu informácií spôsobili, že sa periodicita novín v druhej polovici 17. storočia a najmä v 18. storočí skrátila na dennú. Moderné noviny vychádzajú denne, iba výnimočne dvojdenne či týždenne. Časopisy majú dlhšiu periodicitu, objavujú sa týždenne, dvojtýždenne, mesačne, dvojmesačne i štvrťročne. Výnimočne sa noviny môžu objavovať aj častejšie ako denne – vtedy ide o rôzne časové vydania (napr. mimoriadne). Hustejšiu než dennú periodicitu majú tzv. elektronické médiá (rozhlas a televízia, internet), ktoré vysielajú novinárske relácie, spravodajstvo, v hodinových alebo polhodinových intervaloch. Spravodajský film mával týždennú a mesačnú periodicitu. Periodicita moderných žurnalistických celkov nadobúda, na rozdiel od iných obsahov sprístupňovaných médiami, výrazné črty kontinuálnosti.