(angl. programme) – zvukový alebo zvukovo-obrazový komunikát, ktorý svojím obsahom, formou a funkciou tvorí uzatvorený celok. Program elektronických médií možno definovať ako vnútorne prepojenú štruktúru jednotlivých častí (relácií), chrakteristickú ustálenosťou a komplexným vonkajším tvarom (Gregová – Rusnák – Sabol, 2004, s. 85); ako časové usporiadanie a skladbu jednotlivých rozhlasových alebo televíznych relácií, ktoré vysiela konkrétna stanica; konečný výsledok programotvornej činnosti, obsahovú a formálnu náplň vysielania (Hochelová, 2001, s. 181).
Konkrétnym naplnením predstáv príslušného média o svojom zameraní voči publiku i voči iným konkurenčným médiám na trhu je programová štruktúra. V programovej štruktúre súčasných elektronických médií možno vyčleniť tri základné časti: 1. denné vysielanie (day-time), 2. hlavný program (prime-time), 3. nočné vysielanie (night-time).
1. Denné vysielanie, tzv. day-time (z angl. day-time broadcasting) – označenie pre televízne, resp. rozhlasové vysielanie, ktoré je emitované v éteri počas dňa mimo najsledovanejších časov, t. j. v čase od 9. 00 – do 17.00 hod. S postupným rozširovaním vysielacích časov audiovizuálnych médií (najmä televízie) sa day-time stal priestorom, v ktorom sa vysielajú programy pre špecifické cieľové skupiny príjemcov: pre deti a mládež (hudobné programy, kreslené rozprávkové seriály), ženy v domácnosti (reprízy telenoviel, programy o varení), starších ľudí (programy o zdraví, dokumentárne filmy a pod.). V tejto súvislosti boli vysielacie časy najsledovanejších programov dňa (správy, filmy, televízne seriály, zábavné programy) postupne presúvané do najsledovanejších častí rozhlasového, resp. televízneho vysielania, teda do podvečerných a večerných hodín.
2. Hlavný program, tzv. prime-time (angl. prime time broadcasting) – označenie pre tú časť vysielacieho času elektronického média, v ktorej miera sledovanosti programov v rozhlase a televízii kulminuje vo svojich najvyšších hodnotách (v prostredí televízie sa týmto termínom označuje zvyčajne čas medzi 19. až 23. hodinou). Prime time je dôležitým ukazovateľom najmä pre programovanie komerčných médií, ktoré rešpektujú tento čas pri zostavovaní programovej štruktúry (umiestňujú do tohto časového úseku najatraktívnejšie programy – filmy, ale aj spravodajské relácie). Prime time ako ukazovateľ najsledovanejšej časti programu príslušného média je dôležitým parametrom pri objednávaní reklamy (čomu zodpovedá aj cenník).
3. Nočné vysielanie, tzv. night-time (z angl. night-time broadcasting) – označenie pre televízne, niekedy aj pre rozhlasové vysielanie, ktoré je emitované v éteri po 22. hodine, t. j. mimo najsledovanejšieho času (prime-timu). V tomto čase televízne stanice zaraďujú také programy, pri ktorých sa predpokladá nižšia sledovanosť – špcializované relácie pre cielené publikum (publicistika, záznamy koncertov vážnej i populárnej hudby, dokumentárne filmy, besedy), ale aj programy, ktorých emitáciu upravuje platná mediálna legislatíva (erotické programy, kriminálne filmy, horrory a pod.). Pre programovú stratégiu, ktorá sleduje dôsledné odlíšenie prime-timu od night-timu v komerčných rozhlasových médiách, sa v mediálnom žargóne zaužívalo označenie „black-and-white“, t. j. realizácia takej programovej štruktúry, ktorá rešpektuje záujem publika mainstreamového, resp. menšinového vo vzťahu k ponúkanej hudbe i k moderovaniu (napr. v Rádiu FM).
Na označenie relatívne ustálenej programovej štruktúry elektronického média sa v súčasnosti používa termín programový formát ako vyjadrenie vízie vedenia príslušného média o fungovaní jednotlivých zložiek programu ako kompaktného celku. Programový formát sa v prostredí komerčných médií stáva dôležitou súčasťou stratégie získavania divákov (poslucháčov) a tým aj možnosti získať reklamu, preto sa jeho vytváraniu venuje veľká pozornosť. Predmetom vytvárania programového formátu je typologický výber a usporiadanie vlastných relácií, selekcia a používanie istého druhu hudby, ale aj kompatiblita jednotlivých typov relácií, výrazové prostriedky moderátorov a vizuálny štýl formy, ktorou sú jednotlivé programové typy ponúkané príjemcovi. V prostredí komerčných rozhlasových médií je pojem programového formátu úzko spojený s hudobným formátom, keďže hudobná zložka zastupuje v rozhlasovom vysielaní viaceré funkcie, nielen dekoratívnu či oddychovo-zábavnú, ale aj štýlotvornú, selektívno–identifikačnú a pod. V užšom slova zmysle možno týmto termínom pomenovať štandardizovanú reláciu, vysielanú vo viacerých médiách pri zachovávaní rovnakých znakov (dramaturgia, audiovizuálny tvar a pod.).
Lit.: GREGOVÁ, R. – RUSNÁK, J. – SABOL, J. S. Interpretácia textov elektronických masových médií. Stručný terminologický slovník. Prešov, FF PU v Prešove, 2004.
HOCHELOVÁ, V. Slovník novinárskej teórie a praxe. Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, Nitra, 2001.
Zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii