(angl. radio; nem. r Rundfunk) – 1. technický prístroj na prenos signálov (ľudského hlasu); 2. rozhlasový prijímač. Rozhlas (rádio) je komunikačný systém, ktorý využíva elektromagnetické vlny šírené v priestore. Vzhľadom na rôzne vlastnosti sa rádiové vlny rôznej dĺžky využívajú na rôzne účely. Rozhlasové vysielanie je šírené pre veľké množstvo rozptýlených poslucháčov, ktorí vlastnia potrebný prijímač.
Rozhlas ako technický vynález nadväzoval na vývoj bezdrôtových spojovacích prostriedkov – telegrafu a telefónu. Jedným z najdôležitejších technických predpokladov vzniku r. bolo objavenie elektromagnetických vĺn v roku 1888 Heinrichom Hertzom. O deväť rokov neskôr sa Talianovi Gugliemovi Marconimu podarilo pomocou týchto vĺn bezdrôtovo preniesť Morseove značky na vzdialenosť niekoľkých míľ. Prvý nekódovaný prenos hlasov a hudby sa na Vianoce r. 1906 podaril dvom Američanom Reginaldovi A. Fessendovi a Lee D. Forrestovi. V roku 1916 prišiel americký telegrafista David Srnoff s myšlienkou používať r. ako domácu hudobnú skrinku.
Lit.: BREČKA, Samuel. Teória masovej komunikácie [rkp.], 2005.
REIFOVÁ, Irena. Slovník mediální komunikace. Praha : Portál, 2004.