(angl. radio journalism) – široké spektrum vysielaných žurnalistických produktov vo forme zvukových výpovedí o aktuálnych spoločensko-významných udalostiach, tvarovaných do podoby relácií v programovej štruktúre. Tvorí špecifickú súčasť dvoch celkov žurnalistiky a zároveň pôsobí ako súčasť rozhlasovej komunikácie. Rozhlasová žurnalistika predstavuje periodický proces zvukového prenosu aktuálnych tvorivých obsahov od komunikátora k auditóriu prostredníctvom zvukovo-technickej realizácie. Toto akustické zobrazenie aktuálnych informácií, ako aj prezentácia názorov, podnetov, analytických a hodnotiacich náhľadov, vo vzťahu k súčasnosti i minulosti, je výsledkom tvorivého procesu, v rámci ktorého dochádza k realizácii subjektívneho odrazu aktuálnej spoločenskej reality vo forme spravodajsko-publicistických výsekov súčasného diania v domácom i svetovom náhľade, v pôsobení na informačnú a hodnotovú orientáciu poslucháča.
Rozhlasová žurnalistika, resp. rozhlasová žurnalistická tvorba (rozhlasové spravodajstvo, rozhlasová publicistika) je živým, aktívnym procesom, ktorý je rozhlasovým autorom (redaktorom, moderátorom) realizovaný v prieniku štyroch základných rovín:
- aktuálna objektívna realita je zdrojom žurnalistickej činnosti, ktorý poskytuje široký priestor a podnety na tvorivé žurnalistické spracovanie
- rovina subjektívneho poznávania a hodnotenia, umožňuje autorovi – redaktorovi, moderátorovi pozorovať, porovnávať, hodnotiť, zovšeobecňovať, vyvodzovať závery, hľadať východiská
- žurnalistické stvárnenie objektívnej reality v podobe reprodukcie aktuálneho diania, v rozhlasovom kontexte zvuková realizácia rozhlasového materiálu pre odvysielanie v konkrétnom programe
- rovina príjemcu rozhlasového vysielania, obsahuje aktívne pôsobenie na poslucháča, na jeho informačnú, názorovú a kultúrno-spoločenskú orientáciu, ako aj spätné pôsobenie príjemcu rozhlasovej informácie na spoločenskú realitu.
Na procese rozhlasovej tvorby sa podieľa autorský redakčný tím v spolupráci s technickými a produkčnými odborníkmi. Rozhlasová práca redaktorov, moderátorov a hlásateľov, resp. spíkrov predstavuje bohatý súhrn programových prípravno-realizačných činností, ktoré vznikajú vo vzájomnej spolupráci celého kolektívu rozhlasovej inštitúcie. V rámci tohto procesu rozhlasový autor – redaktor, moderátor pozoruje, poznáva, vyberá, hodnotí a stvárňuje aktuálne dianie, s cieľom informovať a pôsobiť na hodnotovú úroveň poslucháča a cez neho spätne na spoločnosť a aktuálne problémy doby.
Lit.: HLADKÁ, J. Tvurčí poces v žurnalistice. Praha : Novinář, 1986.
LEHOCZKÁ, Viera, CHUDINOVÁ, Eva. Fenomén rozhlasu v systéme masmédií. Základy rozhlasovej žurnalistiky. Trnava : UCM, 2005.
MARŠÍK J. – PERKNER. S. Teorie a praxe rozhlasové tvorby, Praha : Čs. Rozhlas, 1985.
SLOVÁK, L. Základné otázky teórie rozhlasovej žurnalistiky I. Bratislava : Čs. rozhlas, 1979.
PERKNER, S. – SLOVÁK, L. Teorie a praxe rozhlasové žurnalistiky. Praha : Novinář, 1986.