stopCentrum mediálnej gramotnosti pri Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Facebook
  • O nás
    • Mediálna výchova
    • Charakteristika centra
    • Realizačný tím
    • Kontakt
    • Stiahnite si
  • Vzdelávanie
    • Kvalifikačné štúdium MV
    • Formálne vzdelávanie na Slovensku
    • Projekty neformálneho vzdelávania
    • Zahraničné projekty v oblasti MV
    • Learning-by-doing
  • Výskum
    • Testovacie centrum mediálnej gramotnosti
    • Mediálna gramotnosť dospelej populácie v SR
    • Stav mediálnej výchovy na slovenských základných školách
    • Stav mediálnej výchovy na slovenských stredných školách
    • Výskum “Dospievajúci vo virtuálnom priestore”
    • On-line Generácia: Informácie, komunikácia a digitálna participácia mládeže v informačnej spoločnosti
    • Výskum „Mládež a médiá“
    • Prieskum “Bezpečnosť detí na internete”
  • Video
    • Relácia: Být v obraze
    • Dokumentárne filmy
    • Vzdelávacie programy
    • Prednášky o médiách
    • Prednáška: Inovácie vo vzdelávaní
  • Monitoring
    • Linky na organizácie
    • Európske dokumenty
    • On-line archív médií
  • Študovňa
    • Knižnica IMEC
    • Študijné texty
    • Slovník pojmov
    • Edukačné pomôcky – študentské práce
    • Literatúra k mediálnej výchove
  • Databázy
    • Mediálna gramotnosť v Európe
    • Databáza materiálov o mediálnej výchove
    • Databáza príkladov dobrej praxe
  • TESTY
    • Určovanie dôveryhodnosti obsahu
    • Hodnotenie mediálnych obsahov
    • Rozlišovanie zámerov mediálnych obsahov
    • Posudzovanie dôveryhodnosti informácií
    • Overovanie dôveryhodnosti zdrojov
    • Testovanie dátovej gramotnosti

rozhlasový poslucháč

15. septembra 2010admin

(angl. radio listener, hearer) – reprezentuje ucelenú heterogénnu spoločenskú skupinu, časť verejnosti, ktorá je navzájom prepojená prostredníctvom produktov pochádzajúcich z vybraného, resp. obľúbeného rozhlasového komunikačného zdroja. Rozhlasové publikum má charakter otvoreného systému, predstavuje kolektív užívateľov, resp. príjemcov určitého rozhlasového média, ktorý možno rozčleniť na niekoľko sociálnych podskupín, kategórií. Jedinec sa súčasťou publika stáva relatívne slobodne a rozhoduje sa, ktorému médiu bude venovať svoj čas, dôveru a pozornosť.

Významnou súčasťou teoretickej analýzy rozhlasovej komunikácie a účinnosti rozhlasového vysielania je skúmanie vzájomnej interakcie rozhlasovej komunikácie a jej poslucháča, v komunikačnom princípe spätnej väzby, v ktorom sa realizuje poznanie adresáta. Každé rozhlasové médium, ktoré si chce udržať pozíciu na rozhlasovej mediálnej scéne, má záujem permanentne skúmať a zisťovať, aké sú záujmy jeho poslucháčskeho auditória: možnosti, podmienky pri počúvaní programu, spokojnosť s reláciami a pod. Cieľom dobre fungujúceho rozhlasu, resp. rádia je dosiahnuť kvalifikovanú spätnú väzbu s primeranou kvantitou, kvalitou faktov a informácií v pravidelnej časovej periodicite. Poznanie publika rozhlasového média, jeho potrieb a záujmov, má zásadný význam pre smerovanie, napredovanie, skvalitňovanie konkrétneho obsahu vysielania. Charakter kvalitatívnej úrovne rozhlasového programu rozhlasového vysielania teda ovplyvňuje nielen  zámer komunikátora – rozhlasového média, ale i faktory efektívnosti na opačnom póle komunikačného reťazca. V obojstrannom vzťahu rozhlasové publikum – rozhlasové médium možno hovoriť o dvoch základných úrovniach, ktoré vyjadrujú  určitý pomer vzájomnej väzby a prepojenia:

  1. Potencionálny poslucháč, ktorý má možnosť byť reálne oslovený vzhľadom na podmienku vlastniť príslušné prijímacie rozhlasové zariadenie doma, v práci, v aute (dnes patrí  k samozrejmej výbave), je schopný prijímať mediálne obsahy, produkty a ponuky.
  2. Aktívny poslucháč  reálne počúva vysielanie, vyberá si program.

Moderný adresát verejnoprávnych a súkromných rádií je charakteristický aktívnym postojom k informačným produktom rozhlasovej komunikácie, pričom významným faktorom je  vzdelanostná, veková, ako aj regionálna podmienenosť.

Charakteristika rozhlasového publika, ktorého existencia je podmienená historickými súvislosťami spoločenských faktorov ekonomického, sociálneho a technologického charakteru, je ukotvená na  troch základných princípoch:

  • geografický, teritoriálny princíp sa viaže na určité územie, krajiny, štátu (poslucháči  domáci, zahraniční, regionálni),
  • sociodemografický princíp sumarizuje adresátov rozhlasového vysielania podľa veku, pohlavia, príjmu, vzdelania, etnického pôvodu,
  • psychografický princíp diferencuje poslucháča podľa špecifík príslušnosti a orientácie  (spoločenské kategórie, životný štýl , záujmy, návyky a pod.).

Lit.: JIRÁK, Jan  –  KÖPPLOVÁ, Barbora. Médiá a spoločnosť. Stručný úvod do štúdia médií a mediálnej komunikácie. Praha : Portál. 2002.
McQUAIL, Denis. Úvod do teorie masové komunikace. Praha : Portál, 1999.
SEČÍK, Ivan. Mediálny výskum  v Slovenskom rozhlase. In: Otázky žurnalistiky1-2. Bratislava :  Massmedia Science 2002, s. 119-121.
ŠINKA, František. Rozhlasové publikum v Slovenskej republike. In: Otázky žurnalistiky I. Bratislava, 2000. s. 15-23.

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


Odborný časopis Media Literacy and Academic Education vám prináša nové trendy z oblasti mediálnej výchovy.

Partneri




© CENTRUM MEDIÁLNEJ GRAMOTNOSTI. Made by FMK. Všetky práva vyhradené.