(angl. radio listener, hearer) – reprezentuje ucelenú heterogénnu spoločenskú skupinu, časť verejnosti, ktorá je navzájom prepojená prostredníctvom produktov pochádzajúcich z vybraného, resp. obľúbeného rozhlasového komunikačného zdroja. Rozhlasové publikum má charakter otvoreného systému, predstavuje kolektív užívateľov, resp. príjemcov určitého rozhlasového média, ktorý možno rozčleniť na niekoľko sociálnych podskupín, kategórií. Jedinec sa súčasťou publika stáva relatívne slobodne a rozhoduje sa, ktorému médiu bude venovať svoj čas, dôveru a pozornosť.
Významnou súčasťou teoretickej analýzy rozhlasovej komunikácie a účinnosti rozhlasového vysielania je skúmanie vzájomnej interakcie rozhlasovej komunikácie a jej poslucháča, v komunikačnom princípe spätnej väzby, v ktorom sa realizuje poznanie adresáta. Každé rozhlasové médium, ktoré si chce udržať pozíciu na rozhlasovej mediálnej scéne, má záujem permanentne skúmať a zisťovať, aké sú záujmy jeho poslucháčskeho auditória: možnosti, podmienky pri počúvaní programu, spokojnosť s reláciami a pod. Cieľom dobre fungujúceho rozhlasu, resp. rádia je dosiahnuť kvalifikovanú spätnú väzbu s primeranou kvantitou, kvalitou faktov a informácií v pravidelnej časovej periodicite. Poznanie publika rozhlasového média, jeho potrieb a záujmov, má zásadný význam pre smerovanie, napredovanie, skvalitňovanie konkrétneho obsahu vysielania. Charakter kvalitatívnej úrovne rozhlasového programu rozhlasového vysielania teda ovplyvňuje nielen zámer komunikátora – rozhlasového média, ale i faktory efektívnosti na opačnom póle komunikačného reťazca. V obojstrannom vzťahu rozhlasové publikum – rozhlasové médium možno hovoriť o dvoch základných úrovniach, ktoré vyjadrujú určitý pomer vzájomnej väzby a prepojenia:
- Potencionálny poslucháč, ktorý má možnosť byť reálne oslovený vzhľadom na podmienku vlastniť príslušné prijímacie rozhlasové zariadenie doma, v práci, v aute (dnes patrí k samozrejmej výbave), je schopný prijímať mediálne obsahy, produkty a ponuky.
- Aktívny poslucháč reálne počúva vysielanie, vyberá si program.
Moderný adresát verejnoprávnych a súkromných rádií je charakteristický aktívnym postojom k informačným produktom rozhlasovej komunikácie, pričom významným faktorom je vzdelanostná, veková, ako aj regionálna podmienenosť.
Charakteristika rozhlasového publika, ktorého existencia je podmienená historickými súvislosťami spoločenských faktorov ekonomického, sociálneho a technologického charakteru, je ukotvená na troch základných princípoch:
- geografický, teritoriálny princíp sa viaže na určité územie, krajiny, štátu (poslucháči domáci, zahraniční, regionálni),
- sociodemografický princíp sumarizuje adresátov rozhlasového vysielania podľa veku, pohlavia, príjmu, vzdelania, etnického pôvodu,
- psychografický princíp diferencuje poslucháča podľa špecifík príslušnosti a orientácie (spoločenské kategórie, životný štýl , záujmy, návyky a pod.).
Lit.: JIRÁK, Jan – KÖPPLOVÁ, Barbora. Médiá a spoločnosť. Stručný úvod do štúdia médií a mediálnej komunikácie. Praha : Portál. 2002.
McQUAIL, Denis. Úvod do teorie masové komunikace. Praha : Portál, 1999.
SEČÍK, Ivan. Mediálny výskum v Slovenskom rozhlase. In: Otázky žurnalistiky1-2. Bratislava : Massmedia Science 2002, s. 119-121.
ŠINKA, František. Rozhlasové publikum v Slovenskej republike. In: Otázky žurnalistiky I. Bratislava, 2000. s. 15-23.