stopCentrum mediálnej gramotnosti pri Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Facebook
  • O nás
    • Mediálna výchova
    • Charakteristika centra
    • Realizačný tím
    • Kontakt
    • Stiahnite si
  • Vzdelávanie
    • Kvalifikačné štúdium MV
    • Formálne vzdelávanie na Slovensku
    • Projekty neformálneho vzdelávania
    • Zahraničné projekty v oblasti MV
    • Learning-by-doing
  • Výskum
    • Testovacie centrum mediálnej gramotnosti
    • Mediálna gramotnosť dospelej populácie v SR
    • Stav mediálnej výchovy na slovenských základných školách
    • Stav mediálnej výchovy na slovenských stredných školách
    • Výskum “Dospievajúci vo virtuálnom priestore”
    • On-line Generácia: Informácie, komunikácia a digitálna participácia mládeže v informačnej spoločnosti
    • Výskum „Mládež a médiá“
    • Prieskum “Bezpečnosť detí na internete”
  • Video
    • Relácia: Být v obraze
    • Dokumentárne filmy
    • Vzdelávacie programy
    • Prednášky o médiách
    • Prednáška: Inovácie vo vzdelávaní
  • Monitoring
    • Linky na organizácie
    • Európske dokumenty
    • On-line archív médií
  • Študovňa
    • Knižnica IMEC
    • Študijné texty
    • Slovník pojmov
    • Edukačné pomôcky – študentské práce
    • Literatúra k mediálnej výchove
  • Databázy
    • Mediálna gramotnosť v Európe
    • Databáza materiálov o mediálnej výchove
    • Databáza príkladov dobrej praxe
  • TESTY
    • Určovanie dôveryhodnosti obsahu
    • Hodnotenie mediálnych obsahov
    • Rozlišovanie zámerov mediálnych obsahov
    • Posudzovanie dôveryhodnosti informácií
    • Overovanie dôveryhodnosti zdrojov
    • Testovanie dátovej gramotnosti

Stres a sociálne médiá zosilňujú u dievčat krízu duševného zdravia

30. novembra 2017viktoria.kolcako

Stres, úzkosti a depresie sú medzi dospievajúcimi dievčatami čoraz bežnejšie a vytvárajú tak hlboko znepokojujúci trend, ktorý je oveľa menej výrazný u chlapcov rovnakého veku. Čerstvé výskumy britskej National Health Service (NHS) ukazujú 68% nárast hospitalizácií následkom sebapoškodzovania dievčat mladších ako 17 rokov. A to sú údaje iba za minulé desaťročie.

Nové údaje NHS získané denníkom Guardian ukazujú, že počet dievčat mladších 17 rokov hospitalizovaných kvôli sebapoškodzovaniu stúpol z 10 000 ročne na viac ako 17 500 za posledných desať rokov (nárast o 68 %). U chlapcov bol oveľa nižší: 26 %.

Prípadov pokusov o samovraždy medzi dievčatami, či už požitím tabletiek, alkoholu alebo iných chemických látok pribudla za rovnaké obdobie polovica. Podobne aj počet žien ošetrovaných v nemocnici po porezaní seba samých stúpol – a to dokonca až štvornásobne, z pôvodných 600 na 2 400 medzi rokmi 2006 a 2016.

Nepríjemné dôsledky sietí

Čo za týmito dramatickými nárastmi stojí? Spomínaný výskum sa na dôvody tohoto bezprecedentného nárastu duševných otrasov mladých žien zameral. A dospel k tomu, že najvýznamnejším faktorom je zrejme stále bežnejšia nespokojnosť s vlastným telom a vlastným vzhľadom. „Emocionálne problémy mladých dievčat sú v posledných rokoch oveľa viditeľnejšie a ich množstvo je veľmi znepokojujúce. Objavujú sa nové a stále naliehavejšie akademické štúdie, ktoré nám ukazujú, že duševné problémy dnešnej mládeže, a to najmä dievčat, sa začínajú prejavovať v čase, keď mladí začínajú prvýkrát komunikovať prostredníctvom sociálnych sietí," povedala Guardianu doktorka Bernadka Dubicka, predsedníčka fakulty Royal College of Psychiatrists.

Ostro sledované ja

Výskumy lekárky Praveethy Patalay zistili, že v rokoch 2009 až 2014 došlo k výraznému nárastu emočných problémov u dievčat vo veku 11 až 13 rokov. Stále početnejšie dôkazy o takmer chronicky nízkom sebavedomí medzi dievčatami sa ale netýkajú len Veľkej Británie. Ide o nešťastný trend v mnohých ďalších krajinách. Najmä dievčatá vo veku 11, 12 a 13 rokov vykazujú "rodovo špecifickú zraniteľnosť," ktorá začína spolu so začiatkom puberty. Obavy a úzkosti spojené s témami ako hmotnosť, vlastný vzhľad, móda a popularita vo vlastnom spoločenskom okruhu sú u nich oveľa bežnejšie a začínajú sa najviac prejavovať pri ich nástupe na strednú školu.

Rany na duši

Nespokojnosť s vlastným telom je vidieť len u asi desiatich percent dievčat na základných školách, ale toto číslo sa exponenciálne zväčšuje s každým ďalším rokom. Počas tohto obdobia majú dievčatá tendenciu objektivizovať seba a svoje telo, zažívajú tiež oveľa viac skúseností s podpichovaním, s vtipmi na svoju hmotnosť a vzhľad všeobecne. Pociťujú tiež väčší tlak priateľov a rodiny.

Výskumy naznačujú, že dievčatá často začínajú internalizovať (vnútorne osvojovať) úzkosti spojené s ich vzhľadom už od svojich jedenástich rokov. Tieto úzkosti sa môžu neskôr prejaviť ako problémy duševného zdravia. Asi polovica pätnásťročných dievčat v Anglicku a Škótsku a štvrtina chlapcov rovnakého veku si myslí, že "sú príliš tuční", zistila Svetová zdravotnícka organizácia v minulom roku. Pre Slovensko sú čísla zrejme veľmi podobné.

Životy tých druhých

„Mnoho dospievajúcich dievčat, s ktorými pracujeme, nám hovorí, že musia čeliť množstvu rôznych tlakov. Najmä na sociálnych médiách vzniká veľmi kompetitívne prostredie, v ktorom dievčatá hľadajú uistenie a chválu vo forme lajkov a ďalších interakcií. Zároveň sú neustále konfrontované s obrazmi "dokonalých" tiel alebo "dokonalých" životov. Je pre nich teda ťažké neporovnávať sa s ostatnými,“ hovorí Sarah Brennanová, výkonná riaditeľka organizácie Young Minds.

„Dievčatá majú tendenciu ťažkosti hromadiť značne viac než chlapci, či obávať sa o veci, ktoré sa ich týkajú – priateľstvo, ich vzhľad a spoločenský status. Dohromady tieto faktory privolávajú problémy s depresiami a vysvetľujú tak ich vysoký výskyt u 14-ročných, teda len o pár rokov neskôr,“ dodala k celej veci Dr. Dubicka.

Stratégia? Lepšie prevencia. Ale kedy?

Zároveň dodáva, že ako britské verejné zdravotníctvo NHS, tak súkromné ​​zariadenia v Británii sú na vzniknutú situáciu veľmi nepripravené. Nedostatok psychiatrických zariadení aj špecialistov zásadne obmedzuje ako možnosti pomôcť už hospitalizovaným pacientom, tak aj zdroje pre dôsledné vedenie preventívnych kampaní.

Cyril Höschl a Petr Winkler, experti na problematiku prevencie samovrážd opisujú efektívny prístup k veci takto: „Dôraz by sa mal klásť na prevenciu samovrážd prostredníctvom obmedzovania prístupu k prostriedkom na vykonanie samovraždy, liečby depresie farmakoterapiou a psychoterapiou, zabezpečenie nadväznosti starostlivosti a prostredníctvom ďalších preventívnych programov.“

Na Slovensku, kde je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie samovražda rovnako ako na celom svete najčastejšou príčinou úmrtia tínedžeriek vo veku 15-19 rokov, však stále chýba národná stratégia boja s týmto fenoménom. Vzniknutú situácii zatiaľ bez výsledkov riešia vedci Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.

Ďalšie informácie a články na tému zdravia, psychických a ďalších chorôb a ich liečby nájdete na www.patalie.sk

Zdroj: Patalie.sk


Odborný časopis Media Literacy and Academic Education vám prináša nové trendy z oblasti mediálnej výchovy.

Partneri




© CENTRUM MEDIÁLNEJ GRAMOTNOSTI. Made by FMK. Všetky práva vyhradené.