[gr. téle – na diaľku, diaľkový; fr. vision – videnie] (angl. television; nem. s Fernsehen) – 1. elektronický spôsob prenášania vizuálnych a auditívnych informácií na diaľku s možnosťou ich reprodukcie. Princíp televízie spočíva v premene optického obrazu na elektrický obrazový signál, v jeho prenose a inverznej premene, čiže v opätovnej premene elektrického signálu na optický obraz. Na to je potrebný i zdroj obrazového signálu a prijímacie zariadenie; 2. prístroj schopný prijímať televízne vysielanie. 3. obsah, ktorý je týmto signálom ponúkaný. Televízia ponúka niektoré zvláštne typy obsahov, napr. televízne inscenácie, reality show, príp. obsahy príznačné aj pre ďalšie masové médiá v neopakovateľnej podobe. 4. jedno z odvetví mediálneho priemyslu, ktoré sa venuje výrobe a distribúcii televízneho vysielania. V európskej demokratickej tradícii je možné odlíšiť televíziu súkromnú a televíziu verejnej služby (príp. štátnu). Súkromné (komerčné) televízie bývajú financované z predaja vysielacieho času inzerentom a z doplnkových činností (reklama). Televízia verejnej služby z televíznych poplatkov a doplnkových činností. V severoamerickej tradícii sa dajú nájsť iba televízie súkromné dvojakého typu 1. komerčné (orientované na zhodnotenie investície a kumuláciu zisku); 2. nekomerčné (public broadcasting system). 5. prostriedok masovej komunikácie, resp. mediálnej komunikácie, teda prejav spoločenskej inštitúcie masových médií. Televízia býva pripisovaná schopnosť amplifikovať hodnoty hlavného prúdu v spoločnosti (mainstreamu) a spoločnosť okolo týchto hodnôt integrovať (mainstreaming). Televízii býva pripisovaná schopnosť organizovať denný rozvrh divákov a intímny priestor rodiny (napr. nábytok sa usporadúva podľa televízneho prijímača). Televízia býva spájaná aj s množstvom rizík, predovšetkým u detských a mladých divákov, ktoré súvisia s nebezpečenstvom oslabovania hodnôt medziľudských vzťahov, napodobňovania sociopatologického správania (násilie v médiách), vytváranie závislosti na televíznom programe nadhodnocovaním zábavy ako životnej náplne.
Lit.: McQUAIL, Denis. Úvod do teorie masové komunikace. Praha : Portál, 1991.
REIFOVÁ, Irena. Slovník mediální komunikace. Praha : Portál, 2004.
WATSON, J., HILL, A. Dictionary of media & communication studies. New York : Oxford University Press, 2000.