stopCentrum mediálnej gramotnosti pri Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Facebook
  • O nás
    • Mediálna výchova
    • Charakteristika centra
    • Realizačný tím
    • Kontakt
    • Stiahnite si
  • Vzdelávanie
    • Kvalifikačné štúdium MV
    • Formálne vzdelávanie na Slovensku
    • Projekty neformálneho vzdelávania
    • Zahraničné projekty v oblasti MV
    • Learning-by-doing
  • Výskum
    • Testovacie centrum mediálnej gramotnosti
    • Mediálna gramotnosť dospelej populácie v SR
    • Stav mediálnej výchovy na slovenských základných školách
    • Stav mediálnej výchovy na slovenských stredných školách
    • Výskum “Dospievajúci vo virtuálnom priestore”
    • On-line Generácia: Informácie, komunikácia a digitálna participácia mládeže v informačnej spoločnosti
    • Výskum „Mládež a médiá“
    • Prieskum “Bezpečnosť detí na internete”
  • Video
    • Relácia: Být v obraze
    • Dokumentárne filmy
    • Vzdelávacie programy
    • Prednášky o médiách
    • Prednáška: Inovácie vo vzdelávaní
  • Monitoring
    • Linky na organizácie
    • Európske dokumenty
    • On-line archív médií
  • Študovňa
    • Knižnica IMEC
    • Študijné texty
    • Slovník pojmov
    • Edukačné pomôcky – študentské práce
    • Literatúra k mediálnej výchove
  • Databázy
    • Mediálna gramotnosť v Európe
    • Databáza materiálov o mediálnej výchove
    • Databáza príkladov dobrej praxe
  • TESTY
    • Určovanie dôveryhodnosti obsahu
    • Hodnotenie mediálnych obsahov
    • Rozlišovanie zámerov mediálnych obsahov
    • Posudzovanie dôveryhodnosti informácií
    • Overovanie dôveryhodnosti zdrojov
    • Testovanie dátovej gramotnosti

verejná mienka

15. septembra 2010admin

(angl. public opinion) – pojem verejná mienka má viacero definícií. Najčastejšie sa pojem verejná mienka používa na označenie: 1. súhrnu názorov a hodnotení, ktoré vyjadrujú členovia verejnosti k určitému problému alebo téme (napríklad téme politickej, hospodárskej, kultúrnej); 2. stanoviska všeobecne prijímaného v určitej spoločenskej skupine (predovšetkým v otázkach politického, mravného či náboženského rázu); 3. zhody názorov medzi členmi verejnosti, ktorá je dosiahnutá vzájomnou diskusiou; 4. zverejnenej mienky, ktorú ľudia vyjadrujú verejne, voči cudzím osobám, ktoré sa však môžu líšiť od ich súkromného názoru. Verejná mienka sa vo všeobecnosti chápe ako dynamický proces, v ktorom sa myšlienky vyjadrujú, prispôsobujú, zmierujú na ceste ku kolektívnemu určeniu smeru aktivity.

Tento pojem sa v súvislosti s verejnosťou a verejnou sférou objavuje ako súčasť gréckej demokracie už v období antiky. Významnosť pojmu narastala v súvislosti s liberálnymi a osvieteneckými teóriami občianskej spoločnosti v 17. a 18. storočí. Neskôr  narastá významnosť pojmu v závislosti od vývoja moderných foriem  komunikácie spolu so vznikom a existenciou jednotlivých médií. Výskumy, ktorých základy položil v 30. rokoch 20. storočia George Gallup, boli zamerané na skúmanie jednotlivca, predovšetkým jeho individuálnych názorov. Neskôr sa oblasť výskumov rozšírila na vzťah mienky a postojov, ovplyvniteľnosť postojov a úlohy sociálnej kontroly. Výskumy boli postupne inštitucionalizované. Výsledky týchto výskumov sú zaujímavé pre rôzne politické, záujmové či nátlakové skupiny a môžu byť použité ako formy propagandy a manipulácie. Výsledky výskumov sú podobne príťažlivé pre publikum médií.

Verejná mienka je mnohorozmernou entitou a medzi jej najdôležitejšie dimenzie patria:

  • smer – pozitívny, neutrálny, negatívny;
  • sila – intenzita presvedčenia;
  • stabilita – trvanie názorov v čase;
  • informačná podpora názorov – koľko vedomostí majú ľudia o predmetnej mienke;
  • spoločenská podpora názorov – rozsah podpory, ktorú má daný názor podľa mienky opytovaného.

Úloha a funkcia verejnej mienky v spoločnosti závisí od:

  • schopností a kompetencií občanov pri hodnotení a posudzovaní dôležitých spoločenských otázok;
  • zdrojov informácií, s ktorými médiá pracujú;
  • kvality médií;
  • rizika prevládnutia väčšinového názoru v neprospech menšiny (špirála mlčania).
  • ovplyvniteľnosti verejnej mienky argumentmi, ktoré nemusia byť racionálneho charakteru;
  • jej ovládania elitou.

Lit.: GALLUP, George. Průvodce po výzkumu veřejného mínění. Praha : Orbis, 1948.
McQUAIL, Denis. Úvod do teorie masové komunikace. Praha : Portál, 1999.
PRICE, Vincent. Public Opinion. Newbury Park : Sage, 1992.
REIFOVÁ, Irena. Slovník mediální komunikace. Praha : Portál, 2004.
ŽÁRY, Ivan. Public relations
. http://www.pppr.sk/virtualna_kniha/k5-1-komunikacia.html (15. 9. 2006)

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


Odborný časopis Media Literacy and Academic Education vám prináša nové trendy z oblasti mediálnej výchovy.

Partneri




© CENTRUM MEDIÁLNEJ GRAMOTNOSTI. Made by FMK. Všetky práva vyhradené.