stopCentrum mediálnej gramotnosti pri Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Facebook
  • O nás
    • Mediálna výchova
    • Charakteristika centra
    • Realizačný tím
    • Kontakt
    • Stiahnite si
  • Vzdelávanie
    • Kvalifikačné štúdium MV
    • Formálne vzdelávanie na Slovensku
    • Projekty neformálneho vzdelávania
    • Zahraničné projekty v oblasti MV
    • Learning-by-doing
  • Výskum
    • Testovacie centrum mediálnej gramotnosti
    • Mediálna gramotnosť dospelej populácie v SR
    • Stav mediálnej výchovy na slovenských základných školách
    • Stav mediálnej výchovy na slovenských stredných školách
    • Výskum “Dospievajúci vo virtuálnom priestore”
    • On-line Generácia: Informácie, komunikácia a digitálna participácia mládeže v informačnej spoločnosti
    • Výskum „Mládež a médiá“
    • Prieskum “Bezpečnosť detí na internete”
  • Video
    • Relácia: Být v obraze
    • Dokumentárne filmy
    • Vzdelávacie programy
    • Prednášky o médiách
    • Prednáška: Inovácie vo vzdelávaní
  • Monitoring
    • Linky na organizácie
    • Európske dokumenty
    • On-line archív médií
  • Študovňa
    • Knižnica IMEC
    • Študijné texty
    • Slovník pojmov
    • Edukačné pomôcky – študentské práce
    • Literatúra k mediálnej výchove
  • Databázy
    • Mediálna gramotnosť v Európe
    • Databáza materiálov o mediálnej výchove
    • Databáza príkladov dobrej praxe
  • TESTY
    • Určovanie dôveryhodnosti obsahu
    • Hodnotenie mediálnych obsahov
    • Rozlišovanie zámerov mediálnych obsahov
    • Posudzovanie dôveryhodnosti informácií
    • Overovanie dôveryhodnosti zdrojov
    • Testovanie dátovej gramotnosti

verejnoprávna televízia

15. septembra 2010admin

(angl. public TV broadcasting) – relatívne od štátu a komerčných záujmov nezávislá inštitúcia, ktorá by mala byť financovaná prevažne z koncesionárskych poplatkov a len čiastočne z reklamných príjmov. V prípade potreby sa pripúšťa aj možnosť štátnych dotácií.

Z historického hľadiska existovali tri dôvody, ktoré viedli k vytváraniu verejných rozhlasových a neskôr televíznych služieb: 1. Technický rozhlasové vysielanie vyžaduje využívanie kmitočtového spektra a vysielacie frekvencie sú počtom limitované, bolo nevyhnutné stanoviť pravidlá ich využívania. Prakticky všetky štáty si ponechali právo rozhodovať o prideľovaní frekvencií nielen súkromným, ale aj verejnoprávnym vysielateľom. V tejto súvislosti je dôležité uvedomiť si, že technický charakter rozhlasového vysielania priniesol prvú úroveň štátneho zasahovania: Hertzove frekvencie ako vzácne národné  bohatstvo sa stali súčasťou verejnej sféry, ktorú bolo potrebné využívať v súlade s verejným záujmom; 2. Politicko-kultúrny – z hľadiska politického, spoločenského a kultúrneho sa v prípade rozhlasu a neskôr televízie črtali obrovské možnosti. Prostredníctvom svojich prijímačov získali občania možnosť prístupu k aktuálnym informáciám a kultúrnym hodnotám, ku ktorým by sa ináč nedostali. Vysielanie sa  takmer všade chápalo v prvom rade ako nástroj spoločenského a kultúrneho rozvoja a až na druhom mieste ako predmet ekonomickej aktivity. 3. Nedôvera voči trhu – pramenil a z nedôvery voči schopnosti trhu zabezpečiť, aby rozhlas fungoval ako služba verejnosti. Verejnoprávne  systémy vysielania boli v každom ohľade chápané ako protiklady amerického modelu. Pri zabezpečovaní vysielania dostala prednosť verejná (štátna) inštitúcia, pri financovaní dostali prednosť verejné prostriedky pred príjmami z reklamy a monopolné postavenie dostalo prednosť pred konkurenciou. Zásadne bola odmietnutá predstava, že vo vysielaní možno zladiť verejný záujem so súkromnými záujmami súkromných podnikov, ktorých činnosť bola v prvom rade a predovšetkým zameraná na zisk.

Zdalo sa, že verejnoprávna televízia s masovým publikom plní všeobecné funkcie televízie: informačnú, vzdelávaciu, zábavnú, ale aj funkciu sprostredkovateľa kultúry a funkciu spoločenskej väzby, ktorá širokému publiku zabezpečovala účasť na udalostiach a verejných diskusiách. Toto publikum ešte nebolo fragmentované (rozdrobené) početnými kanálmi, televíziu sledovali jednotlivci alebo malé skupiny a jej obsah sa stával predmetom debát na verejnosti, v práci a vo voľnom čase.

Zásluhou záujmu širokého publika si televízia udržiavala silnú pozíciu. A aj keď sa tu a tam pociťovala potreba pridať jeden alebo dva verejné kanály a uspokojiť tak verejnosť, ktorá chcela viac za svoje peniaze, zlaté časy verejnoprávnych televíznych inštitúcií pretrvávali až do príchodu nového prostredia s jeho vlastnou logikou, zásadne odlišnou od verejnej programovej služby.

Lit.: BREČKA, Samuel. Teória masovej komunikácie [rkp.], 2005.
REIFOVÁ, Irena. Slovník mediální komunikace. Praha : Portál, 2004
.

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


Odborný časopis Media Literacy and Academic Education vám prináša nové trendy z oblasti mediálnej výchovy.

Partneri




© CENTRUM MEDIÁLNEJ GRAMOTNOSTI. Made by FMK. Všetky práva vyhradené.