Mediálna gramotnosť dospelej populácie v SR

Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave realizovala reprezentatívny výskum s názvom Mediálna gramotnosť dospelej populácie v SR. Výskum bol súčasťou projektu „Pilotné testovanie komplexného systému media a hodnotenia úrovne mediálnej gramotnosti slovenskej populácie v súlade s najnovšími trendmi a odporúčaniami.“ Realizácia projektu bola podporená Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-0754-12.

Reprezentatívny výskum sme uskutočnili na vzorke 2815 respondentov vo veku od 16 až 83 rokov, pričom zber dát prebiehal vo všetkých samosprávnych krajoch Slovenska. Pri konštruovaní výskumnej vzorky boli zohľadnené nasledovné socio-demografické charakteristiky respondentov – vek, pohlavie, vzdelanie, kraj, veľkosť miesta bydlisko, príjem domácnosti. Zber výskumných dát v teréne sa uskutočnil metódou PAPI (Paper and Pencil Interviewing), pričom sa ho zúčastnilo viac ako 200 zaškolených dopytovateľov, ktorí fyzicky zaznamenávali odpovede respondentov do záznamových hárkov. Získané dáta sme následne vyhodnotili štandardnými štatistickými postupmi v programe SPSS.

Cieľ výskumu: získať analytický prehľad o aktuálnom stave a trendoch mediálnej gramotnosti dospelej populácie v SR

Použité výskumné nástroje:

Štruktúrovaný dotazník s uzavretými otázkami (preklad pôvodného dotazníka využitého v rámci výskumu v EU + doplnené niektoré nové otázky)
91-otázkový dotazník rozdelený do 16 blokov/tém
Zber výskumných dát: metódou PAPI (Paper and Pencil Interviewing), viac ako 200 zaškolených dopytovateľov
Pilotné testovanie na vzorke: 104 respondentov.
Obdobie zberu dát: marec až jún 2014
Vyhodnotenie dát (06/2014-06/2015): štandardnými štatistickými postupmi v programe SPSS a následná interpretácia dát.

Výskumné otázky:

Ako sú u slovenskej dospelej populácie rozvinuté:

obsahové, kontextové a kompetenčné aspekty používania médií
interakcia s médiami (na úrovni jednotlivca i rôznych sociálnych skupín),
rôzne typy operácií použiteľných pri práci s mediálnymi, informačnými a komunikačnými technológiami (inštrumentálne, štrukturálne, strategické a kreatívne operácie)

Zdôvodnenie použitia výskumnej stratégie:

Z konceptuálneho hľadiska výskum reaguje na odporúčanie Európskej komisie č. K (2009) 6464 z 20. augusta 2009 o mediálnej gramotnosti v digitálnom prostredí pre konkurencieschopnejší audiovizuálny priemysel a priemysel obsahu a inkluzívnu vedomostnú spoločnosť. Vo vzťahu k občanom komisia prezentuje mediálnu gramotnosť ako jeden z kľúčových predpokladov zvyšovania konkurencieschopnosti, inovácií, integrácie a aktívnej participácie na živote spoločnosti. Jedným z kľúčových výziev tohto dokumentu je odporúčanie na podporu systematického a kontinuálneho výskumu mediálnej gramotnosti v digitálnom prostredí, ale aj kontinuálne monitorovanie a hodnotenie úrovne mediálnej gramotnosti vo všetkých krajinách Európskej únie.

Na základe analýzy dát z rôznych výskumov na túto tému sme dospeli k záveru, že v európskom kontexte jeden z najkonzistentnejších prístupov k výskumu mediálnej gramotnosti priniesla štúdia Testing and Refining Criteria to Assess Media Literacy Levels (Celot – Shapiro et al., 2011) ktorá predstavuje relatívne ucelený prehľad kontextov a zručností spojených s mediálnou gramotnosťou. Výskumná štúdia priamo nadväzuje a do hlbších detailov testuje, hodnotí, rozvíja tézy, nástroje, indikátory a koncepčné prístupy formulované v štúdii s názvom Study on Assessment Criteria for Media Literacy Levels (Celot – Tornero, 2010). K hlavným cieľom vyššie uvedených výskumných štúdií patrilo vytvorenie a následné overenie funkčnosti návrhu potenciálnych kritérií a ukazovateľov pre hodnotenie úrovne mediálnej gramotnosti v Európe. Výsledkom tohto zadania je orientačný rámec, ktorý zahŕňa tzv. individuálne kompetencie a faktory prostredia v oblasti médií. Štruktúru tohto konceptuálneho prístupu podrobne popisujú jednotlivé kritériá hodnotenia a komponenty, ktoré sú ich súčasťou, ale aj nadväzujúce indikátory.

V rámci projektu financovaného Európskou úniou sa uskutočnilo aj pilotné overovanie tohto výskumného konceptu v šiestich krajinách EÚ (Dánsko, Francúzsko, Veľká Británia, Maďarsko, Taliansko, Litva a Poľsko). Dotazník bol vypracovaný na základe troch navrhovaných kritérií individuálnych kompetencií (t.j. Používateľské zručnosti, Kritické porozumenie a Komunikačné zručnosti) a 38 pridružených ukazovateľov individuálnych kompetencií (napr. Počítačové a internetové zručnosti). Vzhľadom k tomu, že Slovensko v zozname participujúcich krajín v roku 2010 nefigurovalo, rozhodli sme sa v roku 2014 v rámci projektu APVV prispôsobiť a implementovať vyššie uvedenú výskumnú stratégiu v slovenských podmienkach.

Najdôležitejšie výskumné zistenia

Obľúbenosť jednotlivých druhov médií medzi dospelou populáciou v SR

Cieľom výskumu bolo zistiť frekvenčné vzorce súvisiace s používaním médií dospelými používateľmi a z následných zistení abstrahovať ich mieru obľúbenosti. Výsledky výskumu potvrdili dominantné postavenie televízie, ktorá je tradičným a v našich podmienkach najprístupnejším nosičom mediálnych obsahov smerom k cieľovému publiku. Každý deň alebo takmer každý deň sleduje televíziu až 68,8 % dospelej populácie Slovenska. Podiel respondentov, ktorí uviedli, že televíziu vôbec nesledujú, dosiahol iba 2,5 %. V podmienkach Slovenskej republiky je každodenné sledovanie televízie rozšírenejšie v prípade ženského publika. Každý deň alebo takmer každý deň sleduje televíziu 70,4 % žien. Podiel pravidelných divákov v prípade mužskej populácie dosahuje 66,8 %. V porovnaní s priemerom krajín Európskej únie na Slovensku denne sleduje televíziu menej členov dospelej populácie. Každý deň alebo takmer každý deň sleduje v EÚ televízne vysielanie 86 % respondentov.
Zaujímavé je rozloženie pravidelných divákov televízneho vysielania z hľadiska veku respondentov. Najvyšší podiel divákov (85,4 %) je medzi seniormi, teda vo vekovej kategórii od 64 rokov a tiež vo vekovej kategórii od 55 do 63 rokov (79,4 %). Najnižšiu frekvenciu každodenného sledovania nachádzame na opačnej časti vekového spektra. Obdobný trend sa potvrdil aj pri výskume v štátoch Európskej únie, kde najviac divákov nachádzame v seniorskej populácii (95 %) a najmenej medzi mladými ľuďmi vo veku do 24 rokov (75 %).
Druhým najobľúbenejším médiom je rozhlas. V podmienkach Slovenskej republiky neexistujú v prípade obľúbenosti tohto typu média výraznejšie rozdiely medzi pohlaviami. Výrazné diferencie v obľúbenosti rozhlasového vysielania však môžeme pozorovať v rámci porovnania rôznych vekových skupín. Najmenej pravidelných poslucháčov (49,2 %) nájdeme v najmladšej vekovej kategórii (16 – 24 rokov). Najobľúbenejšie je toto médium u dospelej populácie v strednom veku (45 – 54 rokov).
V rámci výskumu sa ukázala aj priama súvislosť medzi klesajúcim vekom respondentov a podielom pravidelných čitateľov novín a časopisov. Najviac respondentov čítajúcich tlač každý deň alebo takmer každý deň je medzi seniormi, teda vo vekovej kategórii od 65 rokov (43,7 % opýtaných). S klesajúcim vekom priamo úmerne klesá aj podiel respondentov so záujmom o informácie z novín a časopisov. Najmenej z nich (19,5 %) je v najmladšej vekovej skupine (16 až 24 rokov). Obdobné trendy týkajúce sa štruktúry publika periodickej tlače nachádzame aj v dátach z európskeho výskumu, kde je síce podiel pravidelných čitateľov v porovnaní so Slovenskom mierne vyšší (dosahuje priemer 33 %), avšak obsahuje podobné vzory pri vyhodnotení údajov z hľadiska sociodemografických ukazovateľov.
Podľa zistených výsledkov pravidelne číta knihy iba 20 % dospelých Slovákov, čo je menej ako priemer EÚ, kde tento ukazovateľ dosahuje hodnotu 28 %. V obidvoch prípadoch však pozorujeme zhodný trend – medzi respondentmi, ktorí čítajú každý alebo takmer každý deň, prevládajú ženy. Najviac opýtaných, ktorí uvádzali, že čítajú každý alebo takmer každý deň, nachádzame v najmladšej (22,5 %) a najstaršej vekovej skupine (20,8 %). V prípade vekovej skupiny 16 – 24 rokov si tento jav vysvetľujeme tým, že položená otázka nerozlišovala, o aký druh knižných publikácií ide. Respondenti (medzi ktorými prevládali študenti stredných a vysokých škôl) zahŕňali do odpovedí aj učebnice, s ktorými v rámci svojho štúdia prichádzajú do kontaktu veľmi frekventovane. Najmenej pravidelných čitateľov (16,8 %) nachádzame u časti dospelých v produktívnom veku (45 – 54 rokov) a tiež u mladých dospelých vo vekovej kategórii 25 až 34 rokov (19,4 %).
V prípade digitálnych hier najvyšší podiel nachádzame v segmente najmladších respondentov, teda vo vekovej skupine 16 – 24 rokov, kde pravidelne hrá digitálne hry 28,3 % opýtaných (SR) a 39 % (EÚ). Vek hráčov digitálnych hier priamo úmerne klesá s narastajúcim vekom účastníkov výskumu, pričom najnižšiu hodnotu dosahuje u seniorskej populácie (3,4 % respondentov). Hranie digitálnych hier je skôr doménou mužov (19,2 % v SR, 37 % v EÚ) ako žien ( 12,6 % v SR a 29 % v EÚ).
Používanie internetu priamo úmerne stúpa s klesajúcim vekom respondentov. Najviac online respondentov nachádzame v najmladšej vekovej kategórii (81,5 %) a u mladých dospelých vo veku 25 – 34 rokov ( 71,6 %). Na opačnej strane vekového spektra (seniori) je každodenných používateľov pevného internetu veľmi málo (9,1 %).
Podobné trendy môžeme pozorovať aj v prípade mobilného internetu, kde dominujú používatelia z vekovej skupiny 16 až 24 rokov (67,5 %) a mladí dospelí (60 %). S narastajúcim vekom klesá aj podiel používateľov mobilného internetu. V seniorskej populácii denne využíva mobilný internet iba 5,5 % opýtaných. Zo sociodemografického hľadiska sme v miere využívania internetu nezaznamenali takmer žiadne rozdiely medzi mužmi a ženami.
Z regionálneho hľadiska nachádzame najviac používateľov pevného (68,4 %) i mobilného internetu (55,4 %) v Bratislavskom kraji. Na opačnej strane škály je Prešovský kraj, kde každý alebo takmer každý deň používa pevný internet 45,9 % opýtaných a mobilný internet 22,4 % opýtaných.
Penetrácia využívania mobilných telefónov u dospelej slovenskej populácie je veľmi vysoká. Každodenné používanie mobilného telefónu ako interpersonálnej komunikačnej technológie priznáva až 81,4 % účastníkov výskumu. Priemer sledovaných krajín Európskej únie predstavuje 86 %. Na Slovensku i v EÚ je telefonovanie obľúbenejšie u žien (82,4 % v SR, 88 % v EÚ) ako u mužov (80,4 % v SR a 83 % v EÚ).
Používanie mobilného telefónu na osobnú komunikáciu sa naprieč sledovaným vekovým spektrom výrazne mení. Zatiaľ najmenej využívajú mobilné technológie seniori (45,1 %) a ľudia vo veku od 55 do 64 rokov (74 %). Na opačnej strane sú najmladší obyvatelia Slovenska – v prípade vekovej kategórie 16 – 24 rokov denne telefonuje 91,3 % a v skupine 25 až 34 rokov je to 87 % členov výskumnej vzorky.
V súlade s použitou metodikou, ktorá bola aplikovaná aj v krajinách EÚ, sme sa respondentov pýtali aj na návštevu kín. V súlade s očakávaniami výskumu sa potvrdilo, že v prípade slovenskej populácie ide skôr o minoritnú aktivitu. Až 41,2 % respondentov totiž uviedlo, že filmové predstavenia vôbec nenavštevuje. Najviac pravidelných návštevníkov kín nájdeme v najmladšej vekovej kategórii (16 – 24 rokov).

Postoje k spoľahlivosti informácií z rôznych zdrojov

V miere dôvery k jednotlivým informačným zdrojom sa na prvom mieste umiestnil rozhlas, ktorý považuje za spoľahlivý alebo takmer spoľahlivý až 37 % respondentov. Informácie z televízie považuje za dôveryhodné iba 30,4 % opýtaných. Postavenie televízie ako informačného zdroja, ktorý publikum nepovažuje za príliš dôveryhodný, potvrdzujú aj výsledky na opačnej strane škály. Za úplne nespoľahlivé alebo málo spoľahlivé považuje televízne vysielanie až 30,4 % opýtaných, čo je najviac spomedzi všetkých médií, na ktoré sme sa respondentov pýtali.
V miere spoľahlivosti sa na druhú priečku zaradili noviny (34,8 % respondentov ich považuje za úplne spoľahlivé alebo takmer spoľahlivé). Je zaujímavé, že tento výsledok vôbec nekorešponduje s veľmi nízkou obľúbenosťou periodickej tlače u identickej vzorky mediálneho publika. Toto zistenie naznačuje zaujímavý paradox, ktorý sa týka mediálnej praxe a používania médií dospelou slovenskou populáciou. Printové médiá sa u čitateľov tešia síce relatívne nízkej a navyše kontinuálne klesajúcej popularite, avšak nimi prinášané informácie sú stále považované za jedny z najspoľahlivejších.
Veľké rozdiely existujú vo vnímaní spoľahlivosti, resp. nespoľahlivosti médií aj naprieč vekovým spektrom. Najvyšší stupeň dôvery má najstaršia generácia, kde televízii, rozhlasu i novinám dôveruje takmer polovica opýtaných. Seniori však najmenej zo všetkých vekových skupín považujú za spoľahlivé informácie z internetu (11,2 %). O spoľahlivosti spravodajstva z televízie najviac pochybujú dospelí obyvatelia Slovenska vo veku 35 až 44 rokov.

Postoje k spracovaniu identickej informácie rôznymi druhmi médií

Viac ako dve tretiny respondentov si uvedomujú, že jednotlivé typy médií prezentujú identické udalosti alebo informácie z rôznych uhlov pohľadu. Vyplýva z toho, že relatívne vysoký podiel členov publika si aspoň implicitne uvedomuje, že mediálne organizácie pracujú s určitými interpretačnými rámcami, ktoré ovplyvňuje množstvo faktorov. Tieto faktory môžu mať externý charakter (politické, ekonomické, kultúrne a iné vplyvy na prácu médií), ale aj charakter interných vplyvov súvisiacich so záujmami, postojmi, rutinami a stereotypmi a inými faktormi vo vnútri mediálnych organizácií.

Reakcie na rozdielne formy a spôsoby prezentácie identickej informácie rôznymi médiami

U relatívne vysokého podielu dospelej slovenskej populácie neexistuje priama súvislosť alebo vzťah medzi popularitou média a jeho vnímaním ako reliabilného a autentického zdroja informácií.
Zaujímavým zistením je, že nevšímavosť a ľahostajnosť k rôznemu spracovaniu identickej udalosti sú najviac rozšírené v najmladšej (42,4 %) a najstaršej vekovej kategórii respondentov (53 %). Najmenej sa vyskytuje u mladých dospelých, teda vo vekovej skupine 25 – 34 rokov, kde tento postoj registrujeme u 37,2 % opýtaných.
Porovnávanie spornej informácie s inými informačnými zdrojmi uviedlo 45,9 % respondentov. Takýto prístup sa najčastejšie vyskytuje u mladých dospelých (veková skupina od 16 do 24 rokov – 50,5 % a od 25 do 34 rokov – 50,1 %). Omnoho nižšia je miera iniciatív smerujúcich k porovnávaniu rôznych informačných zdrojov v prípade seniorov (31,4 %), ale aj ľudí v produktívnom veku, teda vo vekovej skupine 45 až 54 rokov (31,2 %).
Aspoň príležitostné porovnávanie informácií z rôznych zdrojov je dôležitým znakom prítomnosti priemerného, príp. až nadpriemerného stupňa mediálnej gramotnosti.
Zdieľanie názorov a postojov je podľa dostupných výsledkov jednou z najfrekventovanejších foriem správania a reagovania. K tomuto zdieľaniu dochádza v rôznych sociálnych kontextoch – či už v skupine názorovo blízkych osôb, v skupinách s rodinnými, pracovnými, študijnými a inými väzbami. Záujem o zdieľanie v sociálnej skupine je rozšírený naprieč všetkými vekovými skupinami.
Iba relatívne veľmi malý podiel obyvateľov Slovenska využíva možnosti vyplývajúce z príslušnej mediálnej legislatívy – napr. zaslanie podnetu regulačným orgánom alebo iným inštitúciám, neziskovým organizáciám a pod. Toto zistenie však nie je prekvapivé, nakoľko možností takejto formy reakcie na problematický mediálny obsah nie je na Slovensku príliš mnoho. Podobný nezáujem o komunikáciu s občianskymi alebo spoločenskými organizáciami však môžeme pozorovať aj v rámci údajov zozbieraných v krajinách EÚ.

Vnímanie rozdielov medzi mediálnou reprezentáciou reality a fyzickou realitou

Snažili sme sa zistiť, či dospelí obyvatelia SR dokážu identifikovať mediálne texty ako špecifický typ sociálnej konštrukcie reality, ktorá je vytváraná a prezentovaná s určitým zámerom a zisťovali sme, či tieto súvislosti sú výskumnej vzorke zrejmé.
Prekvapivé zistenia prináša pohľad na vekovú štruktúru respondentov v SR, ktorí na túto otázku odpovedali. Prítomnosť násilných prvkov v mediálnom obsahu si najviac uvedomuje najmladší segment dospelých obyvateľov Slovenska, teda respondenti z vekových skupín 16 – 24 rokov (70,8 %) a 25 – 34 rokov (71,2 %). Na opačnej škále spektra sú postoje seniorskej populácie (veková skupina 64+), kde sa nad rozdielmi medzi mediálnou reprezentáciou reality a objektívnou realitou zamýšľa iba 50,9 % opýtaných.
Výskum však naznačuje, že vnímanie násilných prvkov v mediálnom obsahu narastá v súvislosti s najvyšším dosiahnutým vzdelaním, kde najvyššiu mieru stotožnenia sa s predloženým výrokom nachádzame u vysokoškolsky vzdelaných ľudí (približne 70 %) a nižšie hodnoty nachádzame u respondentov s nižším stupňom dosiahnutého vzdelania (45 až 52 %).
Najmenej respondentov, ktorí si uvedomujú prítomnosť marketingových prvkov v mediálnom obsahu, nachádzame v najstaršej vekovej skupine (34,1 %). V porovnaní s priemerom sledovaných krajín EÚ, kde tento ukazovateľ v prípade seniorov dosiahol až 72 %, ide o veľmi nízku hodnotu, ktorá naznačuje potrebu vzdelávacích aktivít zameraných na zvyšovanie vnímavosti seniorskej populácie voči rôznym druhom persuazívneho pôsobenia.
Z vyhodnotenia výsledkov získaných v SR vyplýva, že viac ako polovica respondentov si uvedomuje, že cieľom médií a reklamnej komunikácie je podporovať spotrebu, určité vzorce správania či postoje a že často pracuje s „…idealistickými zobrazeniami a klišé, so schémami, stereotypmi a zjednodušeniami, s ktorými je ľahké sa identifikovať alebo ktoré sa dajú jednoducho zapamätať“ (Mičienka – Jirák, 2007, s. 246).
Vnímanie toho, že médiá môžu u publika vytvárať prehnané očakávania a ašpirácie súvisiace s fyzickým vzhľadom, je najčastejšie prítomné v kategórii vysokoškolsky vzdelaných ľudí (približne 70 %), ako aj ľudí s ukončeným stredoškolským vzdelaním (63,8 %) a omnoho nižšie hodnoty dosahuje v prípade respondentov s nižším stupňom vzdelania (približne 45 %).

Úroveň znalostí týkajúcich sa mediálnej legislatívy, autorských práv, regulácie a autoregulácie v mediálnej sfére

Zaujímavé je zistenie, že až 72,3 % respondentov preukázalo, že dokáže rozpoznať základné obsahové a formálne aspekty reklamných a inzertných komunikátov. Neboli zaznamenané takmer žiadne rozdiely vo vnímaní tejto otázky medzi mužmi (73,8 %) a ženami (73 %). Podobné výsledky boli zistené aj v prípade krajín EÚ, kde sa k znalosti obsahových a formálnych aspektov reklamy hlási 75 % opýtaných.
Pri vyhodnotení odpovedí z hľadiska vekového zloženia respondentov sme zistili, že najväčší problém v rozlišovaní komerčných a nekomerčných informácií majú seniori – iba 56,4 % z nich tvrdí, že disponuje takouto spôsobilosťou. V prípade seniorov z iných krajín dosahuje priemerný počet kladných odpovedí až 76 %.
V prípade analýzy odpovedí respondentov zo SR zisťujeme, že všetky vekové kategórie si uvedomujú existenciu pravidiel týkajúcich sa umiestňovania reklamy (kladné odpovede od 71,5 po 79, 9 %). Jedinou výnimkou sú opäť staršie populačné ročníky, kde kladne odpovedalo iba 44,5 % ľudí vo veku 65 až 83 rokov a 66,9 % respondentov zo skupiny 55 až 64 rokov. V porovnaní s výskumom realizovaným v EÚ ide o dôležité zistenie, pretože spomedzi všetkých respondentov tamojší seniori preukázali najvyššiu mieru uvedomia si existencie pravidiel pre umiestňovanie reklamy (77 % kladných odpovedí).
Až 72 % opýtaných v SR a 75 % v EÚ uviedlo, že vie o existencii takýchto všeobecne záväzných pravidiel a legislatívnych predpisov. Rozloženie názorov v populácii silne ovplyvňuje vek respondentov, kde takmer 80 % kladných odpovedí nachádzame v skupine mladých dospelých (25 – 34 rokov) a o niečo menej (75,6 %) vo vekovej skupine 16 až 24 rokov. V prípade dát z ostatných krajín EÚ sa najvyššie hodnoty objavujú u ľudí v strednom veku (35 až 54 rokov). Na povedomie o existencii legislatívy týkajúcej sa autorských práv má výrazný vplyv aj stupeň dosiahnutého vzdelania a výška príjmu respondentov.
Až 76, 3 % opýtaných odpovedalo, že má povedomie o tom, že existujú niektoré typy mediálnych obsahov, ktorých šírenie je zo zákona obmedzené (napr. scény otvorene zobrazujúce brutálne násilie, pornografické materiály a pod.).

Skúsenosti s tvorbou informačných a mediálnych obsahov

Najbohatšie skúsenosti s vytváraním informačných a mediálnych obsahov majú mladí ľudia vo veku 16 – 24 rokov (30,4 %) a vo vekovej skupine 25 – 34 rokov (25,3 %). Toto zistenie nie je až takým prekvapením, pretože práve mladí dospelí často využívajú sociálne siete, prostredníctvom ktorých možno bez problémov vytvoriť a okamžite publikovať svoje postoje, komentáre a ďalšie typy informačných obsahov. S rastúcim vekom respondentov sa znižuje podiel jednotlivcov so skúsenosťou s vytváraním informačných obsahov určených na zdieľanie s ostatnými. Podobný trend bol zaznamenaný aj pri vyhodnotení dát z európskeho výskumu. Všeobecne sa predpokladá, že vytváranie obsahu vedie k zvýšeniu kritického myslenia a posudzovania obsahu a praktík profesionálnych médií. Bolo by potrebné podrobnejšie preskúmať, do akej miery k tomu vlastná mediálna tvorba jednotlivcov a skupín prispieva; aké sú výhody a prípadne nevýhody toho, že má verejnosť možnosť interakcie a reagovania na obsah vytvorený niekým iným. (Livingstone et al., 2005).
Napriek veľmi širokej obľube sociálnych sietí, kde video a audio súbory možno zdieľať, je zaujímavé zistenie, že iba 33,3 % opýtaných uviedlo, že má s tvorbou takýchto materiálov predchádzajúcu skúsenosť. Až 62,1 percenta sa vyjadrilo, že nikdy video ani audio súbor nevytvárali, 4,5 % sa odmietlo alebo nevedelo vyjadriť.

Z hľadiska vekového zloženia sme najnižší podiel odpovedí deklarujúcich osobnú skúsenosť s audiovizuálnou tvorbou zaznamenali v seniorskej kategórii (4,3 %). Podľa očakávaní sa na druhej strane spektra ocitli najmladšie vekové skupiny (16 – 24 rokov a 25 – 34 rokov), kde osobné skúsenosti s takýmito tvorivými aktivitami potvrdilo 51,3 % a 46,3 % respondentov. Podobne ako pri iných odpovediach dáta ukázali, že viac skúseností s tvorbou audio a video produktov majú ľudia s vysokoškolským a stredoškolským vzdelaním, najnižšie ľudia so základným vzdelaním.

Využívanie mediálnych technológií a sietí na pasívne formy občianskej a spoločenskej participácie

Vyjadrenia k aktuálnym spoločenským alebo politickým témam sa častejšie vyskytujú u mužskej populácie (37,6 %), v prípade žien je tento podiel o niečo nižší (34,1 %). Statusy na sociálnych sieťach alebo komentáre za článkami sú jednoznačnou doménou najmladšej skupiny respondentov (približne 52 %) a frekvencia ich výskytu priamo úmerne klesá s narastajúcim vekom respondentov. Z hľadiska regionálneho rozloženia sa takéto pasívne formy občianskej participácie prostredníctvom mediálnych technológií najčastejšie vyskytujú u obyvateľov Bratislavského (39,8 %) a Banskobystrického kraja (37,9 %). Najmenší podiel sme zaznamenali pri vyhodnotení odpovedí občanov Košického kraja (27,6 %).

Využívanie aktívnych foriem občianskej, spoločenskej alebo politickej participácie

Vyššie uvedené výskumné dáta sú v súlade s trendom všeobecného poklesu záujmu o politické dianie a tradičné formy participácie na veciach verejných. K podobným výsledkom dospeli viaceré ďalšie výskumy (napr. Sak-Saková, 2004, Štefančík, 2010, Vrabec, 2010, Vrabec, 2013 a ďalšie). Respondenti viacerých spomenutých výskumov sa o politické a verejné záležitosti nielenže nezaujímajú, ale majú k nim jednoznačne artikulovanú averziu. Averzívne postoje k straníckemu systému a jeho predstaviteľom sa v rámci spoločenského diskurzu postupne integrujú aj do iných oblastí verejného života. Ukazuje sa, že nedôvera v politických predstaviteľov veľmi výrazne splýva s averziou voči zástupcom verejnej správy.
Výsledky nášho výskumu poukazujú na zaujímavý fakt, tieto negatívne postoje k predstaviteľom verejného života sa neprenášajú na zástupcov občianskej spoločnosti, ktorí sa síce tiež verejne angažujú a prezentujú, ale ich pôsobenie respondenti vnímajú omnoho pozitívnejšie. Táto dôvera sa prejavuje napríklad v relatívne vysokom záujme o online petičné akcie (47,7 %) či v ochote finančne podporiť filantropické a verejnoprospešné aktivity (45,7 %).

Úroveň používateľských zručností vo vzťahu k informačným technológiám a internetu

V prvej časti sme požiadali respondentov, aby sa pokúsili zhodnotiť svoje používateľské zručnosti vo vzťahu k informačným technológiám a internetu. Až 76,9 % účastníkov výskumu uviedlo, že disponuje počítačovými a internetovými zručnosťami potrebnými pre komunikáciu s príbuznými, priateľmi, kolegami alebo ďalšími okruhmi blízkych osôb. Ako nevyhovujúce ich hodnotilo iba 11,2 %, nevedelo alebo nechcelo odpovedať 11,7 % opýtaných.
Na najvyššej úrovni subjektívneho hodnotenia IKT spôsobilostí sa ocitla skupina najmladších účastníkov výskumu (približne 92 % respondentov). Naopak, najmenej dôvery vo vlastné komunikačné schopnosti prostredníctvom internetu má seniorská populácia (18,7 %).

Používateľská prax v súvislosti s internetom aplikovaná v rôznych kontextoch

V rámci výskumného postupu nás zaujímalo, aké formy informačných a komunikačných aktivít respondenti preferujú a v akej miere ich využívajú. Získané údaje dokumentujú, že tromi najpreferovanejšími postupmi v tejto oblasti sú:

– vyhľadávanie informácií o tovaroch a službách (72,8 %),

– e-mailová komunikácia (používa 77,2 %),

– používanie sociálnych sietí ako Facebook, Twitter a pod. (59, 7 %).

Zo získaných dát považujeme za zaujímavý relatívne vysoký podiel činností zameraných na vyhľadávanie a používanie informácií komerčného charakteru (napr. informácie v e-shopoch, on-line bazároch a pod.).
Menšie diferencie nenachádzame v používaní sociálnych sietí, kde je mierne vyšší podiel žien (65,3 %) ako mužov (61,5 %).
Zároveň za isté prekvapenie považujeme pomerne nízky podiel dospelých Slovákov používajúcich sociálne siete. Frekvencia percentuálneho zastúpenia tejto aktivity zároveň priamo úmerne klesá so zvyšujúcim sa vekom členov výskumnej vzorky. Najviac využíva sociálne siete najmladšia generácia dospelých Slovákov (86,8 %), najmenší podiel sme zaznamenali u seniorov (11 %).
Nízky je aj podiel respondentov (30,8 %), ktorí sa zapájajú do online diskusií o občianskych alebo politických témach (napr. vo forme komentárov), prípadne takých, ktorí využívajú rôzne online aplikácie na spoluprácu s inými ľuďmi (31 %) alebo na komunikáciu s inštitúciami štátnej a verejnej správy (32,8 %).
Dospelí obyvatelia Slovenska radi zdieľajú textové, obrazové, zvukové a iné súbory na sociálnych sieťach (51,6 %), počúvajú alebo sťahujú hudbu (58,8 %) alebo čítajú online noviny a magazíny (53,4 %).

Preferované stratégie pri vyhľadávaní informácií na internete

Slovenská populácia preferuje zväčša iba jeden typ vyhľadávača, na ktorý je zvyknutá a nepokladá za dôležité skúšať možnosti iných vyhľadávacích nástrojov. Táto prax sa prelína naprieč celým vekovým spektrom.

Stratégie na validitáciu dôveryhodnosti rôznych informačných zdrojov v prostredí internetu

Účastníkov výskumu sme sa spýtali na ich obvyklú prax týkajúcu sa návštevy webových stránok. Najobvyklejšia stratégia je taká, že návštevník stránky zvažuje pri prezeraní stránky, či prezentované informácie alebo iné informačné zdroje korešpondujú s jeho doterajšími skúsenosťami. Takýto postup volí až 61,2 % dospelých obyvateľov Slovenska. Predpokladáme, že berú do úvahy skúsenosti s návštevou podobne zameraných stránok v minulosti, ale aj poznatky nadobudnuté v iných kontextoch mimo online prostredia.
Minoritný charakter sme zaznamenali u ďalších stratégií určených na overovanie dôveryhodnosti webovej stránky alebo iného zdroja prístupného v online prostredí. Z celkového počtu respondentov si iba 38,4 % overuje sporné informácie aj na iných webových stránkach. Ide o veľmi nízky podiel vzhľadom na to, že najmä v prípade komerčných webových stránok hrozí riziko podvodného konania, resp. pri overení informácií na iných stránkach je možné nájsť výhodnejšiu ponuku. Z hľadiska mediálnej gramotnosti je overovanie informácií z rôznych zdrojov veľmi dôležité aj v prípade spravodajstva a publicistiky.
Z celkového počtu účastníkov výskumu 28,5 % konštatovalo, že je pre nich jednoduché správne vyhodnotiť protichodné informácie, ktoré v prostredí internetu. 34,8 % označuje túto činnosť za pomerne jednoduchú a 9,8 % za veľmi jednoduchú. Náročná je pre 11,7 % respondentov a veľmi náročná iba pre 4,2 %. Nevedelo sa vyjadriť 10,4 % a 0,6 % uviedlo, že sa na nich táto otázka nevzťahuje.

Povedomie o označovaní televíznych programov piktogramami

Z hľadiska vekového rozloženia je zaujímavé zistenie, že jednotný systém označovania televíznych programov (piktogramy v pravom hornom rohu obrazovky) najčastejšie využívajú diváci vo vekových skupinách 35 až 44 rokov (vždy 22 %, často 20,1 %) a 45 až 54 rokov (vždy 23,5%, často 24,1 %). Podľa údajov Štatistického úradu SR je v súčasnosti priemerný vek prvorodičky približne 29 rokov.
Z dát získaných v našom prieskume môžeme teda usudzovať, že silné povedomie o používaní piktogramov má najmä časť populácie, ktorá žije v domácnosti s maloletými deťmi. Silný záujem v prípade vekovej skupiny 45- až 54-ročných si vysvetľujeme tým, že časť z nich tiež ešte má maloleté deti a časť je už starými rodičmi, a teda tiež prichádza do kontaktu s deťmi v predškolskom alebo mladšom školskom veku. Prevažujú medzi nimi ženy (vždy 21, 6 %, často 23,5 %). V mužskej populácii je takýchto divákov 15,1 % (vždy) a 23,5 % (často).

Názory na vhodnosť piktogramov ako nástroja pri výbere programov vhodných pre mladistvých

Vyhodnotenie odpovedí prinieslo zistenie, že viac ako polovica opýtaných (57,9 %) sa domnieva, že piktogramy sú zmysluplné a majú svoje opodstatnenie. Opačný názor má 19,6 % respondentov a 22,5 % nevedelo jednoznačne odpovedať, či piktogramy majú alebo nemajú zmysel a opodstatnenie na televíznych obrazovkách. Z respondentov, ktorí odpovedali kladne, majú prevahu ženy (61,4 %), spomedzi mužov túto možnosť zvolilo 54 %.
Na vnímanie dôležitosti a zmysluplnosti piktogramov nemá veľký vplyv vek respondentov. Najviac účastníkov výskumného panela, ktorí zdieľajú pozitívny postoj k zmysluplnosti piktogramov, sa našlo v kategórii 45 až 54 rokov (67,1 %). O zmysluplnosti piktogramov najviac pochybuje najmladšia veková skupina (16 až 24 rokov), kde kladne odpovedalo iba 24,1 % opýtaných.
Najvýraznejšiu podporu má jednotné označovanie programov u skupín s vysokoškolským a stredoškolským vzdelaním (približne 60 %), v prípade ľudí so základným vzdelaním to bolo 45,8 %.

Názory na plošné rozšírenie označovania vhodnosti programov na všetky druhy médií

Našej výskumnej vzorky sme sa preto opýtali, či by považovali za vhodné, ak by sa jednotný systém označovania vekovej vhodnosti týkal aj iných médií (teda nielen televízie). Výsledky boli pomerne prekvapivé, nakoľko z celkového počtu respondentov by až 63, 6 % rozšírenie jednotného systému označovania aj na iné médiá uvítalo. Proti by bolo iba 12,1 % opýtaných a 24,2 % sa k téme nevedelo alebo nechcelo vyjadriť. Medzi priaznivcami povinného označovania mediálnych komunikátov symbolmi vekovej vhodnosti výrazne prevažovali ženy (takmer 70 %), v prípade mužov tento názor zdieľa 57,6 %.

Názory na časové pásma týkajúce sa vysielania programov nevhodných pre deti do 15 rokov

Z celkového počtu 2809 respondentov sa totiž až 46,4 % vyjadrilo, že programy nevhodné pre maloletých do 15 rokov by mali televízie vysielať až po 22. hodine. Ďalších takmer 6 % respondentov sa dokonca vyjadrilo, že takéto programy by televízie nemali vysielať vôbec. Za zachovanie súčasného stavu, ktorý časovú oponu stanovuje na 20. hodinu, sa vyjadrilo iba 12,3 % opýtaných. Iba 3,7 % respondentov si myslí, že programy nevhodné pre deti do 15 rokov by mali televízie vysielať už od 18. hodiny.
Dôležité zistenia priniesol aj detailnejší pohľad na sociodemografickú štruktúru respondentov, ktorí sa vyjadrili za posunutie časovej opony až na 22. hodinu. S takýmto názorom sa stotožnil takmer identický podiel žien (46,5 %) aj mužov (46 %). Najväčšiu podporu má zmena súčasného právneho stavu vo vekových skupinách 25 až 34 rokov (48,6 %) a 35 až 44 rokov (49,4 %). Ide o respondentov v produktívnom veku, medzi ktorými je podľa štatistických údajov najvyšší počet osôb, ktoré sú rodičmi maloletých detí. Veľmi vysokú mieru stotožnenia sa so zmenou súčasného stavu však nachádzame aj v ostatných vekových skupinách obyvateľstva – 16 až 24 rokov (45,5%), 45 až 54 rokov (46,7 %), 55 až 64 rokov (44 %), 64 a viac rokov (41,6 %).

Názory na správnosť označovania vysielaných programov príslušnými piktogramami

Vyhodnotenie výsledkov ukázalo relatívne kritický postoj k súčasnej praxi televíznych vysielateľov, nakoľko iba 6,8 % opýtaných si myslí, že označovanie programov podľa vekovej vhodnosti je realizované správne. Ďalších 21,1 % respondentov sa domnieva, že sú často správne označené, teda pripúšťajú aj existenciu nesprávne označených programov. Spomedzi všetkých respondentov takmer polovica (46,1 %) má pochybnosti o správnom postupe televízií pri označovaní programov a tvrdí, že správne označujú programy iba občas.
Ak teda zhrnieme odpovede respondentov so slabšími aj silnejšími pochybnosťami (súčet možností občas, zriedkavo a nikdy), zistíme, že z celkového počtu 2737 respondentov odpovedajúcich na túto otázku má o správnosti označovania programov vysielateľmi pochybnosti až 72 %. Ide o závažné zistenie, ktoré by malo byť podnetom aj pre Radu pre vysielanie a retransmisiu, ktorá dodržiavanie správneho označovania v programovej skladbe jednotlivých vysielateľov kontroluje. Ide o závažné zistenie, ktoré má približne rovnakú podporu medzi respondentmi z radov žien aj mužov naprieč všetkými vekovými a príjmovými skupinami, ako aj v jednotlivých krajoch SR.

Odporúčania z výskumu

Výsledky výskumu zameraného na úroveň mediálnej gramotnosti dospelej populácie v Slovenskej republike ukázali, že najvýraznejšie rozdelenie v tejto oblasti sa týka vekových odlišností. Naprieč jednotlivými vekovými skupinami boli zistené rozdiely týkajúce sa tradičných i nových médií, ako aj používateľských zručností a kritického myslenia. Nejde iba o generačnú priepasť súvisiacu s digitálnymi médiami, ale aj s jednotlivými aspektmi tradičných médií, kde s narastajúcim vekom môžeme pozorovať klesajúcu úroveň mediálnych kompetencií a kritického myslenia. Z tohto dôvodu odporúčame venovať zvýšenú pozornosť a úsilie širokému spektru neformálnych vzdelávacích aktivít zameraných na seniorov a ľudí v postproduktívnom veku. „Mediálne vzdelávanie seniorov by malo byť predovšetkým prevenciu generačného zaostávania, sociálneho vylúčenia, ale aj ochranou znevýhodnených skupín. Jeho úlohou by mala byť aktualizácia schopnosti a zručnosti jednotlivcov v súvislosti s rozvojom médií, nových komunikačných technológií a komunikačných systémov.” (Petranová, 2013b, s.17). Vhodným riešením môže byť aj rozšírenie ponuky televíznych a rozhlasových relácií zameraných na zvyšovanie mediálnej gramotnosti týchto cieľových skupín. Táto úloha je výzvou najmä pre verejnoprávne médiá, ktoré by mali svojim divákom a poslucháčom prinášať i vhodne koncipované programy zamerané na rozvoj ich mediálnych kompetencií.

Dôležitým odporúčaním v oblasti zvyšovania mediálnej gramotnosti je i postupné rozširovanie ponuky neformálnych vzdelávacích aktivít pre všetky vekové a sociálne skupiny obyvateľstva. Mediálna výchova totiž nie je vonkoncom iba záležitosťou týkajúcou sa školského vzdelávacieho systému. Svoje nezastupiteľné miesto má i vo vzdelávaní rodičov, pracovníkov s mládežou, zástupcov tretieho sektora, znevýhodnených skupín a pod. Tieto vzdelávacie aktivity však musia byť dostatočne atraktívne a rešpektovať osobitosti a požiadavky (napr. časové, obsahové a pod.) jednotlivých cieľových skupín. Mnohé z týchto aktivít navyše vôbec nie je nevyhnutné realizovať vo forme tradičných seminárov a školení. Využiť možno i moderné online riešenia, ktoré eliminujú nutnosť cestovať, sú časovo flexibilné a prístupné omnoho širšiemu spektru potenciálnych záujemcov.
Bezpodmienečnou súčasťou mediálnej gramotnosti je i kritické myslenie. Tento pojem sa však v laickom, no niekedy i v odbornom a mediálnom diskurze často zamieňa s kritizovaním, ktorého predmetom sú najmä politici, verejne činné osoby, inštitúcie a rôzne spoločenské nešváry. Kritické myslenie v kontexte mediálnej gramotnosti sa však vzťahuje predovšetkým na samotné médiá a mediálne obsahy, ktoré publiku sprostredkúvajú. Súčasťou kritického myslenia je čerpanie informácií z rôznych zdrojov, ich porovnávanie, zvažovanie aj alternatívnych pohľadov na problematiku a nespoliehanie sa na jediný zdroj, i keď by sa nám zdal akokoľvek dôveryhodný, autentický a pravdivý. V tomto kontexte je dôležité najmä dôsledné rozlišovanie faktov a názorov. Mnohé médiá túto úlohu svojmu publiku príliš neuľahčujú a často v spravodajstve zmiešavajú overiteľné fakty s osobnými názormi, postojmi či domnienkami autorov týchto mediálnych obsahov. V tejto súvislosti odporúčame realizáciu rôznych typov neformálnych vzdelávacích aktivít zameraných na prácu s rôznymi informačnými zdrojmi a ich kritické posudzovanie.
Mediálne gramotný jednotlivec by mal mať aspoň základnú úroveň znalostí týkajúcich sa mediálnej legislatívy, autorských práv, regulácie a autoregulácie v mediálnej sfére. Samozrejme, nie je potrebná znalosť na expertnej úrovni, ale aspoň orientačný prehľad v problematike – najmä v súvislosti s autorskými právami, možnosťami vyplývajúcimi pre občana z tlačového zákona, zákona o vysielaní a retransmisii a pod. V tejto oblasti odporúčame realizáciu rôznych typov osvetových aktivít zo strany verejnoprávnej televízie a rozhlasu, ako aj zo strany Rady pre vysielanie a retransmisiu, organizácií na ochranu autorských práv a pod.
Výsledky výskumu poukázali na fakt, že pre rodiny s maloletými deťmi je dôležité správne označovanie televíznych programov podľa vekovej vhodnosti. V tejto súvislosti odporúčame zavedenie efektívnych inovatívnych prvkov do systému jednotného označovania programov, ktoré by vysielateľom poskytli čo najdetailnejšie postupy a pravidlá upravujúce označovanie vekovej vhodnosti. Zároveň odporúčame zvážiť možnosť posunutia tzv. časovej opony, ktorá stanovuje, v akých časových pásmach možno vysielať programy nevhodné pre maloletých do 15 rokov. V súčasnosti môžu vysielatelia programy klasifikované ako nevhodné a neprístupné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov vysielať medzi 20.00 až 6.00 hodinou. Pomerne vysoký podiel dospelej slovenskej populácie však zdieľa názor, že tento typ programov by mal byť vysielaný až od 22.00 hodiny. Toto odporúčanie má svoje opodstatnenie z hľadiska rodinnej mediálnej výchovy, ako aj ochrany maloletých pred programami obsahujúcimi slovnú agresivitu, vulgárne alebo obscénne vyjadrovanie, ako aj ďalšie typy nevhodného správania.