Kniha OVCE.sk 01 Za siedmimi wifinami a siedmimi statusmi sa stala bestsellerom medzi detskými knihami a tento projekt zaznamenal obrovský úspech aj v zahraničí. O jeho ďalšom napredovaní sme sa porozprávali s jeho hlavným tvorcom Miroslavom Drobným.
Máte aj nejaké výsledky, či sa už deti niečo naučili, alebo aký OVCE.sk dosiahli úspech?
Jedna vec je merať prevenciu, čo sa nedá. Vieme to len nepriamo. Napríklad na Slovensku sme zatiaľ nemali medializovaný prípad úmrtia dieťaťa s tým, že ohrozenie začalo niekde na internete. Keď napr. Microsoft meral zručnosti o bezpečnosti detí v približne 30 krajinách v Európe a vo svete, Slovensko vyšlo na prvom mieste. Toto sú nepriame ukazovatele toho, že u nás funguje niečo lepšie, ako v ostatných krajinách. Samozrejme, nedá sa to zmerať, aké by to bolo, keby tu neboli OVCE, Zodpovedne.sk a iné projekty. Napríklad minulý rok sme požiadali Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, aby urobil kvalitatívny aj kvantitatívny výskum o tom, ako fungujú OVCE. Či deti pochopili rozprávky, či sa stotožňujú s hlavnými postavami, kedy a ako často na OVCE myslia, či im napadá nejaká pomoc z rozprávky, ak dôjde k ohrozeniu. Robilo sa to na vzorke takmer 400 detí. Zistili sme mimo iné, že 92% deväťročných detí pozná OVCE, čiže je to jedna z najznámejších značiek v detskom svete, známejšie možno ako coca-cola.
Máte aj stratégiu, ako sa chytiť vyššej vekovej kategórie, napríklad 14-ročných?
14-ročnému hovoriť, že nefoť sa hore bez, už nie je prevencia, ale intervencia a hasenie ohňov. Máme vymyslené nástroje, ako na nich, ale pre nás sú deti číslo jeden, lebo tam sa dá niečo urobiť. Jedným z nápadov je, že OVCE budeme predabovávať do slovenských nárečí, spravíme tam troška toho štrnásťročného vtipu, aby viac prijali rozprávku aj oni. Druhá vec je nová audiovizuálna tvorba, teda hrané filmy. Je to cesta, ktorou by sme chytili aj 16, 17 či 18-ročné deti. Vyskúšali sme si to na novom projekte Nehejtuj.sk Spolu s príučkou, kde rozoberáme jednotlivé témy, aby učiteľ vedel prednášať o každom filme, sa Nehejtuj bezplatne distribuuje do škôl, ktoré prejavia záujem.
Snažíte sa v rámci toho distribuovania pretlačiť do škôl mediálnu výchovu? V súčasnosti je dosť málo škôl, ktoré majú mediálnu výchovu ako predmet, prípadne je len ako voliteľný.
My chápeme, že bezpečnosť na internete je len jednou častou mediálnej výchovy, no na druhej strane otvárame témy sociálnej neznášanlivosti a diskriminácie medzi deťmi, čo je v podstate tiež téma mediálnej výchovy, pretože televízia nám ukazuje, že človek musí byť krásny, mladý a bohatý a vtedy si “in“. Poslúchame ale donorov, ktorí nám na naše projekty dávajú financie, no zatiaľ tu nie je snaha z ich strany, aby vzniklo niečo pekné aj o mediálnej výchove.
Aké kanály na propagovanie OVIEC využívate?
Máme výskum, ktorý zmapoval, kde sa všade deti stretli s ovcami. Je to veľmi zaujímavé, lebo keby sme boli napríklad len na internete, tak chytíme približne 50% detí. Televízia má 65%. Na DVD a offlajnoch sme zasiahli 11% detí. Vďaka MHD sú to 2-3%. Cez školu je to 55% detí. Vlastne tým naskladaním týchto percent nám vznikne to číslo 92%. Multikanálovosť, o ktorú sa snažíme, dáva nášmu projektu úspech.
Pre OVCE.sk máte titulky vo viacerých jazykoch. Plánujete v zahraničí spolupracovať s neziskovkami, ktoré by to aj predabovali prípadne by sa tam vydala kniha?
OVCE máme v 24 jazykoch, väčšina je titulkovaná, niektoré sú už s dabingom. Je veľmi veľa neziskoviek, napríklad v Čechách je ich asi päť, ktoré by chceli tento projekt, ale problém je ten, že tieto neziskovky sú v audiovizuálnej tvorbe neskúsené. Vysvetľovať im základné veci, čo je dabing, ako sa robí a prečo máme podmienku na štúdio, ktoré má už za sebou nejaké Disneyho veci, nás nebaví. Niektoré krajiny to už nadabovali, ale sme im nedali práva, pretože to bolo nekvalitné. Chceli to napríklad z Azerbajdžanu. Dali by sme im to, no keď im pošleme dvanásť stranovú zmluvu na distribúciu zadarmo, ale s určitými podmienkami, tak ich nedokážu splniť.
Už niekto tieto podmienky splnil?
Áno, niekde zavrieme oči. Ale napríklad v Slovinsku sa to do telky nikdy nedostane, lebo je tam nekvalitný dabing. Treba ísť profesionálnymi cestami, jednať priamo s televíziami alebo štúdiami.
Televízia nám ukazuje,
že človek musí byť krásny, mladý a bohatý a vtedy si “in“.
Okrem týchto vecí organizujete aj rôzne workshopy. Plánujete na tento rok nejaké novinky?
Najnovšie workshopy, ktoré máme, sú pre učiteľky materských škôlok. Budeme preškoľovať všetkých zhruba 3000 škôlok na Slovensku. Tým, že sa všetky preškolia, dostáva každá škôlka knihu, aby mohla ďalej so svojimi deťmi pracovať. Na základné školy to pôjde podobným spôsobom. Máme aj divadelnú hru OVCE.sk, s ktorou chodíme po Slovensku a je cielená presne na žiakov prvého stupňa a začiatkom druhého. Chodíme po mestách a vždy je v sále v priemere 400 detí. Ide o interaktívne predstavenie na základe rozprávok o ovečkách. Všeobecne je noviniek veľmi veľa. Momentálne máme s Monikou Gregussovou rozpísaný takmer dvesto stranový pracovný zošit ku knihe Deti v sieti. Pripravujeme projekt Nehejtuj 2 s ďalšími filmami. Tiež pripravujeme obrovský výskum z oblasti sexuálneho zneužitia detí. Chystáme sa aj na ďalších sedem pokračovaní knižky či na vzdelávacie hračky…
Kto vám to všetko financuje?
Financuje sa to z programov EÚ za podpory Ministerstva vnútra a Ministerstva školstva SR a ďalších partnerov, ako je Telekom..
Budete aj tieto ostatné produkty distribuovať do škôl?
Teraz sa dodistribuováva kniha Deti v sieti ročník 2013, už sa pripravuje aj 2014 a 2015. Budeme to možno vydávať ako dvojročník. Vyhodia sa staré veci a dodajú sa nové a aktuálne. Všetko je samozrejme aj bezplatne na stiahnutie v PDF formáte, ale v tlačenej podobe rozdávame desaťtisíce kusov všetkým pracovníkom s deťmi a mládežou na Slovensku.
Týmto spôsobom vlastne zasiahnete deti a učiteľov. Orientuje sa nejako aj na rodičov?
Práve kniha OVCE.sk je prvý väčší pokus, ako ísť na rodičov, lebo je to veľký problém. Po prvé ekonomický, pretože učiteľov je pár desiatok tisíc, čo sa dá z projektov financovať. Detí je už 1,1 milióna, kde sa už bez médii nepohneme. No rodičov je ešte viac a je absolútne nereálne pre nich niečo vyrábať a dávať im to zadarmo. Skúšame teda tento model s knihou, ktorá sa dá kupovať v kníhkupectvách a kupujú ju tisícky rodičov, ale zase distribúcia do škôl je bezplatná.
Alexandra Gallisová, foto: e Slovensko