– pomocný termín na označenie výsledného produktu redigovania bez ohľadu na masmédiá, ktoré ho šíria. Žurnalistický celok je istý súbor žurnalistických a nežurnalistických prejavov. Keďže pri jeho tvorbe je nevyhnutné spoluautorstvo viacerých pracovníkov, je výsledkom kolektívnej novinárskej činnosti redaktorov a neredaktorov. Redaktori žurnalistické a nežurnalistické prejavy vyberajú, upravujú a na základe istej kompozície a štruktúry zoraďujú (redigujú), neredaktori zabezpečujú technický a administratívny servis. Z uvedených dvoch skupín pracovníkov majú rozhodujúce slovo pri tvorbe žurnalistického celku redaktori.
Za žurnalistický celok sa považuje zmaterializovaný výsledok tvorivej duševnej žurnalistickej činnosti, čiže konkrétne číslo novín a časopisu (ak má žurnalistický ráz a nejde o odborné či umelecké periodikum), žurnalistická rozhlasová a televízna relácia a dokumentárny, najmä spravodajský film. Ak sa pod žurnalistickým celkom v periodickej tlači rozumie celý obsah periodika, v rozhlase, televízii a vo filme to tak nie je. Noviny a časopisy ako žurnalistický celok sú výsledkom novinárskej redakčnej činnosti. Redaktori pracujú aj s nežurnalistickými prejavmi (s výnimkou inzercie). Vyberajú a upravujú ich tak, aby so žurnalistickými prejavmi tvorili kompaktný, obsahovo i formovo vyvážený celok. V rozhlase a televízii celý obsah vysielania netvorí kompaktný, skĺbený súbor, a preto ho poslucháč alebo divák takýmto spôsobom nevníma. Tvorba rozhlasového a televízneho programu nie je natoľko závislá od práce redaktorov, ale podieľajú sa na nej dramaturgovia, režiséri, herci, dirigenti, koncertní umelci a ďalší. Za žurnalistický celok v rozhlase a v televízii sa považujú jednotlivé novinárske relácie alebo bloky, ktoré majú spravodajský, publicistický, spravodajsko-publicistický alebo publicisticko-spravodajský charakter. Vo filme sa za žurnalistický celok pokladá spravodajský film, ktorý sa snaží zobraziť život v autentickej podobe.
V skladbe a kompozícii textov žurnalistického celku by sa mal odrážať zámer redakcie pôsobiť na verejnosť v duchu žurnalistickej úlohy, ktorú v danom období periodikum plní. Každý text vstupuje na ploche žurnalistického celku do nových vzťahov a súvislostí, ktoré mu dodávajú špecifickú kvalitu, prípadne ktoré zdôraznia jeho prednosti či nedostatky. Žurnalistický celok sa bežne člení na strany, hoci najvýznamnejšie tematické oblasti dnes už zaberajú niekoľko strán. Vznikajú tak „čísla v čísle“, lebo každá súčasť (tzv. „tematický blok“, „sekcia“) súvisí s ostatnými, ale zároveň sa vyčleňuje z celku. Menšou jednotkou žurnalistického celku ako strana je rubrika, najmenšou žurnalistický prejav. Pri členení žurnalistického celku sa vychádza zo spôsobu, akým čitateľ vníma stranu. Napr. dve protiľahlé vnútorné strany žurnalistického celku navzájom súvisia, aj keď niekedy len vonkajšou formou. Inokedy sa členenie vnútorných protiľahlých strán na samostatné zložky zotiera prechodom sadzby z jednej na druhú. Takto vytvorená dvojstrana je relatívne samostatnou zložkou žurnalistického celku.
Lit.: HYSKO, Mieroslav. Kapitoly z teórie novinátsva. Bratislava : Zväz slovenských novinárov, 1966.
VOJTEK, Juraj. „Komponenty novinárskeho celku. (K systémovej analýze novinárskeho celku).“ In: Žurnalistika XV – XVI. Zborník FF UK. Bratislava : SPN 1986. S. 119-130.