– pomocný termín pre každý výsledok tvorivej duševnej žurnalistickej činnosti bez ohľadu na žánrové zaradenie a masmédium, v ktorom sa realizuje. Žurnalistický prejav zaberajú škálu od najjednoduchšej správy až po črtu. Žurnalistický prejav býva výsledkom individuálnej novinárskej činnosti. Vzniká v redakcii i mimo nej, jeho autorom je redaktor a novinár. Žurnalistické prejavy sa členia na: 1. spravodajstvo a publicistiku, v anglosaskej žurnalistike na spravodajstvo a postojové texty, 2. plošné žurnalistické prejavy (v prípade periodickej tlače a internetu) a časové žurnalistické prejavy (v rozhlase, televízii a filme). Žurnalistické prejavy v žurnalistickom celku vždy vystupujú v súhre s nežurnalistickými prejavmi, pričom obe zložky sa môžu vzájomne ovplyvňovať. Z viacerých novinárskych a nenovinárskych prejavov zostavuje redakcia ako kolektívny komunikátor žurnalistické celky, ktoré predstavujú zmaterializovaný zámer redakcie, prípadne vydavateľa, pôsobiť na verejnosť.
Lit.: HYSKO, Mieroslav. Kapitoly z teórie novinátsva. Bratislava : Zväz slovenských novinárov, 1966.