(angl. commercial TV broadcasting) – televízia, ktorá je výlučne financovaná z príjmov z predaja reklamného vysielacieho času. Kvôli tomuto cieľu musí atraktívny program uspokojovať záujmy divákov (aby ich bolo čo najviac) a záujmy zadávateľov reklamy. Z ekonomického hľadiska televízna spoločnosť produkuje publikum, ktoré potom „predáva“ reklamnému priemyslu. Konečná cena produktu sa vypočítava v príslušnej mene na tisíc divákov pre určitú časovú jednotku reklamného času.
Z uplatňovania komerčného princípu vyplýva celý rad dôsledkov: 1. V programovej ponuke môžu dlhšie zostať iba tie programy, ktoré zaplatí reklama, resp. ktoré dokážu pritiahnuť reklamu. Do tejto kategórie patria predovšetkým zábavné programy, preto v programovej štruktúre komerčných staníc dominujú zábavné programy (v širokom slova zmysle – teda najmä filmy, seriály, zábavno-súťažné a hudobné programy). 2. Všetky programy prerušuje reklama. Tomuto cieľu je prispôsobená aj dramaturgia televíznych seriálov. To znamená, že pred každým reklamným prerušením nastáva isté vyvrcholenie deja.
Pretože príjmy televíznych spoločností závisia od počtu divákov, televízie neustále súperia o divákov. Táto konkurencia medzi televíznymi prevádzkovateľmi sa často interpretuje ako zábezpeka rozmanitosti (pestrosti) programovej ponuky. Skutočnosť je však iná. Pretože sa všetci usilujú o čo najvyššiu sledovanosť, všetci ponúkajú tie isté najúspešnejšie programy. Zrod komerčnej televízie možno situovať do USA, kde mala televízia komerčný charakter. Na Slovensku jestvuje komerčná televízia v rámci duálneho systému vysielania (koexistencia verejnoprávnych a súkromných médií na jednom mediálnom trhu) a vysiela na základe licencie, ktorú jej udeľuje Rada pre vysielanie a retransmisiu podľa zákona č. 308/2000 zb. z. o vysielaní a retransmisii.
Lit.: BREČKA, Samuel. Teória masovej komunikácie [rkp.], 2005.