V súčasnosti sme svedkami obrovského nárastu dezinformácií vo verejnom priestore. S rastúcim počtom online zdrojov sa stáva stále náročnejšie rozlíšiť pravdivé informácie od tých falošných. S každým kliknutím sa stávame svedkami rozširovania poloprávd, klamstiev a zmanipulovaných obsahov, čo ohrozuje dôveryhodnosť informačných zdrojov. Preto je nevyhnutné, aby sme boli schopní rozlíšiť pravdivé informácie od klamlivých a chránili sa pred škodlivými účinkami dezinformácií.
Pojem dezinformácia nie je v dnešnej dobe nič neznáme. Je to zámerné uvedenie nesprávnej informácie, ktorej cieľom je oklamať, vytvoriť chaos a pochybnosť. Ako teda identifikovať nepravdivé a manipulatívne zdroje informácií?
Neuvedené zdroje
Jedným z kľúčových krokov ako rozlíšiť dezinformácie je kontrola dôveryhodnosti zdroja. Ak chýbajú overiteľné zdroje, môže to znamenať, že obsah nie je pravdivý. Takéto zdroje môžu byť nie len neznáme webové stránky, ale aj blogy a sociálne médiá bez dostatočnej znalosti v danej téme. Preto je dôležité si overiť, či o danej informácií píšu aj iné dôveryhodné zdroje.
Dezinformácie útočia na emócie
Manipulatívne príspevky často využívajú silné emócie, ako sú strach, hnev alebo nadšenie na to, aby prilákali pozornosť čitateľov a ovplyvnili ich postoje a názory. Používanie takéhoto jazyka má vytvoriť silnejšiu väzbu s čitateľmi a vytvoriť tak dojem, že obsah je pravdivý. Čitatelia môžu byť prostredníctvom emócií ovplyvnení a donútení článok zdieľať bez toho, aby sa zamysleli nad jeho pravdivosťou. Treba byť obozretný voči obsahu a kritický posúdiť, či je pohľad na tému objektívny alebo sa len snaží manipulovať s emóciami.
Chýbajúce fakty
V dezinformáciách často nie je nezobrazená celá pravda. Tento spôsob zahŕňa úmyselné vynechanie dôležitých informácií alebo vyjadrenie iba čiastočnej pravdy, aby podporil určitý názor. Vytvorí sa tak skreslený a neobjektívny obraz reality, ktorým je veľmi jednoduché ľudí zmanipulovať.
Zlá gramatika a štylistika
Článok s biednou štylistikou a gramatickými chybami odradí snáď každého. Taký pravopis značí, že autor je neprofesionálny a nemá dostatok schopností, aby podsunul informáciu v kvalitnejšom stave. Nie len že takýto prístup znižuje dôveryhodnosť stránky, ale môže taktiež znamenať, že obsah pochádza z neoverených alebo amatérskych zdrojov. Často sa stáva, že článok je po štylistickej a gramatickej stránke v poriadku, no máme o ňom pochybnosti. V takomto prípade si treba na Googli overiť odbornosť autora.
Manipulácia obrazom či titulkom
Nesmieme veriť informácií hneď po prečítaní titulku. Stáva sa, že cieľom titulku je len prilákať pozornosť, pričom samotný text článku hovorí o niečom inom. Takéto titulky sú často napísané veľkými písmenami, vyznačujú sa výraznými farbami, nevkusným fontom a obsahujú veľa výkričníkov či otáznikov. Dezinformácia sa môže šíriť aj formou upravených obrázkov alebo videí, ktoré skresľujú skutočnosť alebo vyvolávajú falošné dojmy. Tento druh manipulácie je v niektorých prípadoch ťažko rozpoznateľný. Dokonca aj skutočne fotografie môžu byť upravené tak, aby znázorňovali to, čo nie sú.
Pri vyhodnocovaní informácií je preto veľmi dôležité všímať si celkový kontext a porovnávať dostupné fakty s overiteľnými zdrojmi. Na záver z toho vychádza len jednoduchá zásada: Nikdy nesmieme považovať informácie automaticky za pravdivé. Tento prístup nám pomôže chrániť sa pred dezinformáciami a posilní našu schopnosť kritického hodnotenia.
Autorka: Erika Michalcová
Zdroje:
bezpecnenanete.eset.com, infosecurity.sk, omediach.com, elv.ai