(angl. disinformation) – úmyselne nesprávna či skreslená informácia tajne implantovaná do informačnej sústavy oponenta so zámerom ovplyvniť potrebným smerom jeho aktivity. Utajovanú dezinformačnú aktivitu (tzv. čierna propaganda) sprevádza porušovanie zákonov, zatiaľ čo nástroje otvorenej (bielej) propagandy bývajú legálne. Dezinformácia zacielená na individuálneho príjemcu predstavuje prvok vojenského a politického súperenia, médiá a masová komunikácia podnietili rozvoj propagandistickej dezinformácie s cieľom vyvolávať tlak na politické, náboženské, vojenské či hospodárske elity. Dezinformácia má protivníka oklamať a doviesť k dezinformátorom plánovanej orientácii v tematike. Niekedy má použitie pojmu dezinformácia poukázať na spravodajskú dysfunkciu média.
Vo všetkých režimoch predstavovala dezinformácia vyhľadávaný nástroj domácej a zahraničnej politiky. V komunistickom Československu pracovali mnohí dezinformátori pod novinárskym krytím. Spravodajské materiály považovali za hlavný typ tvorby dezinformácie: 1. falšovanie (úplne nepravdivé, bez možnosti overenia); 2. obohrávanie (čiastočne pravdivé, ak je potrebné zaviesť pozornosť protivníka na iný cieľ); 3. dezinformácia opaku (úplne pravdivé, poskytnutá pravdivá informácia s predpokladom, že ju bude považovať za nepravdivú). Za hlavné techniky dezinformácie sú považované: 1. zveličenie javu; 2. zmena jeho povahy alebo okolností; 3. úplná zmena javu na iný. Medzi podmienky úspešnosti dezinformácie patria: 1. dezinformácie musí vychádzať z pravdivých prameňov; 2. musí byť prispôsobená kultúrnemu kontextu protivníka; 3. musí sa šíriť viacerými kanálmi.
Lit.:REIFOVÁ, Irena. Slovník mediální komunikace. Praha : Portál, 2004.
WATSON, James, HILL, Anne. Dictionary of media & communication studies. New York : Oxford University Press, 2000.