Sociálne siete sú v tejto dobe neoddeliteľnou, podľa niektorých aj povinnou, súčasťou našich životov. Či už sa hovoríme starších, alebo mladších generáciách, dnes je na internete skoro každý. Zo začiatku sa dá využitie internetu brať ako únik od reality, vyplnenie voľného času, zábavu a podobne. Dnes je to pre mnohých však opak. Ľuďom sa tento únik páči, využívajú ho často a zabúdajú kvôli sociálnym sieťam na svoj reálny život a problémy, žijú viac v digitálnom prostredí, trápia ich problémy na obrazovke a nie tie skutočné. V týchto prípadoch býva väčším únikom od problémov práve realita.
Porovnávanie s ostatnými
Porovnávanie dvoch rozdielnych ľudí neznie ako dobrá vec ani v reálnom živote. Určite vás niekto v živote už porovnával s niekým “lepším”, samozrejme že to nebol dobrý pocit však že? Často si neuvedomujeme že tento istý pocit si môžeme spôsobiť aj sami sledovaním životov druhých.
Každý sa na sociálnych sieťach chce odprezentovať najlepšie ako vie. Životným štýlom, úspechmi, vzhľadom a tak ďalej. Pri neustálom sledovaní života druhých si ale neuvedomujeme že všetky tieto momenty vyberali tí druhí a chcú aby sme videli iba toto. Nikdy nevieme čo sa na sto percent v skutočnosti deje za pomyselnými oponami príspevkov.
Dlhodobé sledovanie príspevkov týmto spôsobom môže mať silné dôsledky, ktoré na seba nadväzujú. Jedným z nich môže byť skreslené povedomie o tom čo je skutočné a čo nie. V tomto prípade budú ľudia túžiť po tom, čo nie je reálne získať. Budú sa o to snažiť, čo ďalej vedie ku súťaživej mentalite. Byť súťaživý a mať ciele vôbec nie je zlé, ale taktiež je pravda že všetkého veľa škodí. Nadmerné ,,predvádzanie” sa a súdenie druhých na sociálnych sieťach vedie ku závisti, zhoršeniu vzťahov a celkovo negativite v živote. Čím sa ďalej presúvame ku zvýšenej depresií a úzkosti. Pri pravidelnom vystavení sa idealizovaným životom na sociálnych sieťach môžeme cítiť neúspešne, nešťastne, znižuje sa naša sebaúcta a pocit vlastnej hodnoty. Toto všetko má vážny vplyv na sebavedomie a schopnosť užívať si vlastný život bez pocitu neistoty.
Nadmerné používanie a závislosť na dopamíne
Závislosť na sociálnych sieťach je v dnešnej dobe rozšírenejšia ako inokedy a stále sa skúma. Jednou z hlavných príčin je chemická látka v mozgu nazývaná dopamín. Dopamín je neurochemická látka, ktorá ovplyvňuje našu náladu v pozitívnom smere. Navaríte si jedlo, zjete ho, dopamínové receptory sa aktivujú, “odmenia” vás psychicky a cítite sa dobre.
V porovnaní s používaním sociálnych sieti to je ale zložitejšie. Nemusíte ísť na nákup, čakať kým sa jedlo uvarí, a podobne. Stačí len vytiahnuť mobil, rýchle a jednoduché. Takýto spôsob získavania dopamínu môžeme prirovnávať ku užívaniu drôg ako sú napríklad kokaín alebo amfetamín. Rovnako ako k závislostiam vedie neustále užívanie drôg, neustály prísun dopamínu robí s našim mozgom to isté a môže poškodiť naše dopamínové receptory.
Sociálne siete vypúšťajú do nášho mozgu dopamín napríklad keď vytvárame príspevky a dostávame reakcie. Každý like a komentár vyvoláva užívateľovi pocit odmeny a schválenia od druhých ľudí. Taktiež keď získavame nové informácie a obsah čo vyvoláva v nás zvedavosť a vzrušenie. Sociálne siete sú navrhnuté tak, aby udržiavali užívatela neustále angažovaného a pripútaného tým že mu dávajú neustály tok obsahu. Všimnúť si to môžeme v dnešnej dobe na Tik Toku, Instagramových reelsoch alebo na Youtube shorts. Všetky tieto formy obsahu sú prispôsobené algoritmu vygenerovanému priamo pre vás podľa toho čo sledujete. Môžete scrollovať koľko chcete, a keď vás náhodou niečo neosloví, k ďalšiemu prísunu dopamínu sa dostanete jedným pohybom prstu.
Kyberšikana a negatívne online prostredie
Všetci vieme čo je šikanovanie a aké má následky na našu psychiku. Kyberšikana už názvu vraví že to je to isté, ale v online priestore. Dá považovať aj ako nebezpečnejšia, pretože agresor môže byť anonymný a kvôli tomu sa riešenia môžu zdať nemožné. Anonymita dáva človeku veľký pocit moci, kedy si človek myslí že jeho činy nebudú mať preňho následky. Agresor cez displej nevidí smútok a bolesť opačnej strany a preto môže zachádzať do väčších extrémov ako pri šikane v reálnom živote.
Obete kyberšikanovania môžu zažívať pocity úzkosti, strachu a beznádeje v dôsledku neustáleho obťažovania a vyhrážok online. To môže viesť k rozvoju depresie a iných psychických problémov. Opakované urážky a ponižovanie online znižujú sebavedomie a sebaúctu jednotlivca. Pocit nedostatočnosti a nízkeho sebahodnotenia môže ovplyvniť schopnosť fungovať v každodennom živote. Obete kyberšikanovania sa môžu cítiť izolované a osamelé, keďže sa môžu cítiť neschopné alebo neochotné zdieľať svoje problémy so svojimi blízkymi z obavy, že to môže viesť k ďalšiemu šikanovaniu alebo nežiaducim reakciám. Pre obete môže byť ťažké sústrediť sa na prácu alebo školu, keďže sa snažia zvládnuť emocionálny stres a tlak vyplývajúci z online obťažovania. Čo vedie k zhoršenej účasti, výkonnosti a dokonca k absenciám. Toto všetko taktiež vedie k stresu a nespavosti. Obete sa cítia neustále napäté a žijú v strachu s obavami nových útokov.
F.O.M.O. (Fear of missing out)
Syndróm FOMO, je strach z toho že o niečo prídete, alebo že vás niečo minie. Ide o psychologický stav kedy užívateľ má pocit, že sa ostatní zabávajú, a on nie. Toto vyvoláva v jedincovi strach osamelosti, alebo menejcennosti.
Tento syndróm je úzko spojený s vyššie spomenutou témou o porovnávaní sa s druhými. V spojitosti môže byť FOMO intenzívnejší. Keď vidíme fotky priateľov z dovoleniek, akcií, ich úspechy a celkovo že sa zabávajú bez nás, môže nás to privádzať k presvedčeniu, že nie sme súčasťou niečoho výnimočného. Tento pocit môže viesť k úzkosti, neistote a dokonca k pocitom depresie.
Tieto dôsledky spôsobuje neustále pripojenie. Vďaka smartfónom sme stále pripojení k sociálnym sieťam, čo umožňuje neustále sledovanie toho, čo sa deje, aj keď sme ďaleko od svojich priateľov alebo rodiny. Ďalší z dôvodov je konštantný tlak na zapojenie. Sociálne siete často vytvárajú tlak na interakciu s obsahom, či už formou lajkov, komentárov alebo zdieľania. Ak sa cítime, že nestíhame držať krok s týmto tlakom, môžeme mať pocit, že niečo závažné nám ušlo.
Ako tomu predísť? (Všetkého veľa škodí)
Stanovte si hranice, určte si limity času stráveného na sociálnych médiách a dodržiavajte ich. Napríklad si môžete stanoviť časový rámec pre používanie sociálnych médií každý deň a dodržiavať ho. Štúdia z roku 2018 potvrdila, že obmedzenie používania sociálnych sietí zlepšuje príznaky depresie, úzkosti a osamelosti. Snažte sa dávať pozor na to aký obsah pravidelne vyhľadávate a sledujete. Vyhľadávajte obsah, ktorý je pre vás pozitívny a inšpirujúci. Buďte si vedomí toho, ako sa cítite počas a po používaní sociálnych médií. Sledujte, ako určité typy obsahu ovplyvňujú vašu náladu a emocionálny stav, a prispôsobte svoje používanie podľa toho. Vyhnite sa porovnávaniu a uvedomte si, že to, čo vidíte na sociálnych médiách, nie je vždy realita. Vyhnite sa porovnávaniu svojho života s životmi ostatných a radšej sa sústreďte na svoje vlastné ciele a hodnoty. Udržiavajte vzťahy mimo digitálneho priestoru. Strávte čas so svojimi priateľmi a rodinou osobne, bez pripojenia na internet.
A hlavne si robte pravidelne digitálny detox. Občas si dajte prestávku od sociálnych médií a digitálnej technológie. Venujte sa iným aktivitám, ktoré vám prinášajú radosť. Tieto stratégie môžu pomôcť minimalizovať negatívne vplyvy sociálnych médií a podporiť vaše duševné zdravie. Ale keďže sme všetci rozdielny, je dôležité experimentovať a nájsť spôsob používania sociálnych médií, ktorý funguje najlepšie pre vás a váš životný štýl.
Autor: Mário Almáši
Zdroje:
www.union.sk; www.forbes.sk; www.lekar.sk; www.kybersikanovanie.sk; www.mimibazar.sk – titulná foto;