V dňoch 24. a 25. novembra 2016 sa na akademickej pôde Autonómnej Univerzity v Barcelone (UAB) konala konferencia na tému mobilnej žurnalistiky a postavenia a úlohy občanov pri tvorbe správ s využitím mobilných technológií. Konferencia bola zameraná hlavne na diskusiu o technologických výhodách a nevýhodách digitálneho záznamu prostredníctvom mobilných technológií a na identifikáciu budúcich vývojových trendov v tejto oblasti.
Druhý ročník konferencie organizovalo Centrum pre inovácie v informačnej a digitálnej spoločnosti (OI2 MEDIA). Hlavným partnerom akademickej obce je v tomto projekte Španielska verejná televízia (RTVE), ale na konferencii sa aktívne zúčastnil aj generálny riaditeľ FRANCE 24 Marc Saikali a riaditeľ pre inovácie verejnej televízie z Írska (RTÉ) Glen B. Mulcahy. Ich vystúpenia a skúsenosti z vlastných projektov zameraných na rozvoj občianskej žurnalistiky (The observer – France 24) a implementáciu mobilných technológií v spravodajstve (MOJO – mobile journalism) boli porovnávané s výsledkami projektu RTVE a UAB, ktoré spoločne testovali výhradné použitie mobilných technológií v rámci poskytovania spravodajstva z podujatia MANGA Fair v Barcelone.
Fakultu masmediálnej komunikácie UCM v Trnave na tomto podujatí zastupoval doktorand Martin Ďurko (na fotografii vľavo, vpravo profesor José Manuel Pérez Tornero), ktorý v tomto čase realizuje svoj výskum na Autonómnej Univerzite v Barcelone. Jeho študijný pobyt rozvíja spoluprácu medzi univerzitami FMK UCM v Trnave a UAB, ktoré sú obidve členmi siete UNESCO – Global Alliance for Partnership on Media and Information Lieteracy.
Účastníci konferencie sa v priebehu živých diskusií zhodli na pozitívnych aj negatívnych trendoch v oblasti spravodajstva a šírenia informácií prostredníctvom masových médií a internetu. Tvorba a šírenie mediálnych obsahov je dnes prístupná širokej časti verejnosti, ktorá by mala byť v tejto oblasti samozrejme aj primerane vzdelávaná. A to nielen z pohľadu rozvoja potrebných technologických zručností, ale aj z pohľadu porozumenia funkcii a postavenia objektívneho spravodajstva v spoločnosti, či možnosti osobnej participácie pri jeho tvorbe. Verejné televízie majú v porovnaní s tými komerčnými obyčajne výrazne odlišné postavenie a funkciu v spoločnosti, ktorá sa pri konfrontácii s trhovými pravidlami ziskovosti a celkovou sledovanosťou často dostáva do úzadia.
Mnohí z hlavných predstaviteľov zúčastnených inštitúcií vyjadrili aktuálnu situáciu v konkurenčnom mediálnom prostredí slovami: „Musíme byť tam, kde sú naši čitatelia a diváci a musíme im poskytnúť obsah, ktorý ich zaujíma“. Je samozrejmé, že ak väčšina príjemcov mediálnych obsahov využíva k prístupu mobilné zariadenia, tak aj obsah a formát správ musí byť prispôsobený tomuto prostrediu a jeho špecifikám. Otvorenou otázkou však nateraz zostáva, ako eliminovať negatívne rozdiely vo vyhľadávanom formáte, obsahu a hĺbke analýzy informácií a ich zdrojov, ktoré väčšina populácie konzumuje online? Uvedenú problematiku môžeme vyjadriť prostredníctvom analógie. Je zrejmé, že väčšina detí by vymenila školu za ihrisko, ale aj napriek tomu sú nútené väčšinu svojho času stráviť v škole alebo pri príprave na súvisiace školské aktivity. Podobné obmedzenie slobodnej voľby a osobných preferencií väčšiny však neexistuje pri výbere informačných zdrojov u širšej populácie, pretože ak sa niekto rozhodne získavať informácie výhradne zo zábavných relácií, krátkych videí a Twitteru, tak mu v tom nikto nemôže zabrániť. Mnohé z diskusií na konferencii adresovali práve oblasti, ktoré sa zaoberajú vplyvom podobných informačných preferencií jednotlivcov a skupín na všeobecný stav spoločnosti, meniaci sa formát spravodajských relácií, obsah politickej komunikácie, a pod. V demokratickom systéme rozhoduje väčšina, ale čo robiť, keď poznanie väčšiny nezodpovedá komplexnosti a stavu reality, kde namiesto logickej úvahy a analýzy dostupných faktov rozhodujú ľahko manipulovateľné emocionálne stavy ovplyvnené zábavným formátom a jednoduchosťou dostupných mediálnych obsahov? Extrémne rýchly rozvoj digitálnych technológií v poslednom desaťročí ovplyvňuje každú oblasť spoločenského života celej populácie vo vyspelých krajinách sveta a celkové dopady týchto zmien je veľmi ťažké predpovedať. Okrem optimistických výrokov vzťahujúcich sa predovšetkým k možnosti participovať a ovplyvňovať veci verejné predtým limitovaných častí populácie dnes počujeme aj tie negatívne, ktoré kritizujú monopolné postavenie niektorých informačných gigantov, nízku kvalitu konzumovaných mediálnych obsahov, neprimeranú náhradu textu videom a zvyšujúce sa riziko straty či zneužitia osobných údajov vo virtuálnom priestore.
Exponenciálne narastajúca kvantita dostupných informácií a informačných zdrojov so sebou kvôli regresii k priemeru bohužiaľ priniesla aj výrazný pokles v ich kvalite.
Sociálne siete a internetové vyhľadávače (napr. Facebook, Twitter a Google) sa usilujú vyhnúť regulácii a zodpovednosti za mediálne obsahy, ktoré sa šíria prostredníctvom ich infraštruktúry. Prezentujú sa totiž ako technologické spoločnosti, ktorých „core business“ nie je produkcia a šírenie mediálnych správ, ale len poskytovanie priestoru a prostriedkov na ich zdieľanie. Nesporným faktom však zostáva, že výrazná časť populácie získava svoje informácie o mnohých aspektoch spoločenského života práve na týchto platformách, čo v konečnom dôsledku ovplyvňuje aj ich postoje, poznanie, rozhodovanie a správanie. A práve tento fakt spôsobuje zvýšený záujem predstaviteľov štátnych inštitúcií jednotlivých krajín vo svete ako aj Európskej únie o ich reguláciu. Podrobnejšie o tejto problematike informoval profesor J. Tornero (UAB), ktorý sa ako člen expertnej skupiny Európskej komisie pre mediálnu gramotnosť aktívne zúčastňuje rokovaní a pracovných skupín zaoberajúcich sa optimálnou reguláciou online priestoru, v ktorom sa väčšina z nás v priebehu celého dňa nachádza.
Závery konferencie naznačili, že budúcnosť žurnalistiky bude naďalej ovplyvnená rozvojom a aplikáciou mobilných technológií, ktoré budú poskytovať priamy prístup do tých častí reality, o ktorých bude treba informovať verejnosť alebo o ktorých bude chcieť verejnosť byť informovaná. LIVE video so záberom 360°, virtuálna realita, umelá inteligencia, pokročilý softvér pre spracovanie textu a obrazu, automatizované systémy práce s digitalizovanými archívmi (knižnice, TV, tlač, rádio), rozpoznanie a indexovanie hlasu vo video záznamoch a neobmedzené jazykové mutácie v reálnom čase budú výrazne transformovať nielen prácu novinárov, ale aj život verejnosti. Faktom je, že množstvo informácií dostupných v tlačenej alebo elektronickej podobe dnes extrémne presahuje kapacitu a možnosti spracovania ľudského kognitívneho systému. Osobne sa domnievam, že mediálnu gramotnosť ako schopnosť vyberať, triediť a vyhodnocovať dostupné informácie v budúcnosti doplnia a neskôr úplne nahradia nové technológie, ktoré umožnia jednotlivcom efektívne spracovať rozsiahle informačné zdroje dostupné vo virtuálnom priestore Internetu. Výstupy podobných analýz budú zjednodušené interpretácie skúmanej problematiky – overené fakty prezentované prostredníctvom vhodných užívateľských prostredí tak, aby každý človek mohol, tam kde to bude možné, rozlíšiť pravdivosť či nepravdivosť rôznych výrokov o skutočnosti. Už dnes mnohé výskumy naznačujú, že aplikácia vhodných algoritmov je efektívnejšia a spoľahlivejšia ako ľudský a dokonca aj expertný úsudok. Väčšina z vyššie uvedených možností však ešte stále patrí skôr do kategórie „science fiction“, takže vzdelávanie a rozvoj kompetencií v oblasti mediálnej gramotnosti je zatiaľ jediný spôsob ako vyriešiť existujúce problémy v súčasnom mediálnom priestore digitálnej spoločnosti. Práve v prípade, keď dostupné mediálne obsahy prevyšujú naše individuálne možnosti spracovania informácií je pri ich výbere dôležité uplatniť kvalitatívny filter na vstupe. Tento filter nám môže pomôcť navigovať v online prostredí, kde sa všetci ešte stále svojím spôsobom učíme žiť.
Autor: Martin Ďurko