Kniha Klikal som a čítal som je o tom, aby mali nielen deti, ale každý po prečítaní knihy v hlave poplašné zariadenie, ktoré začne fungovať pri každej novej informácii, ktorú počujeme alebo čítame. Má spôsobiť, aby sa v našej mysli zobrazili otázky ako: Na základe čoho si ja myslím to, čo si myslím? Na základe čoho mi ty hovoríš to, čo hovoríš? Hlavnou myšlienkou knihy je, aby sme automaticky rozmýšľali nad každou novinkou, ktorú počujeme alebo čítame.
Autormi knihy sú Marek Jurkovič, ktorý sa tejto téme venoval na Slovenskej akadémii vied ako vedecký pracovník a Janko Kurinec – výtvarník a ilustrátor, ale aj jazyková korektorka Mirka Režná. Kniha uzrie svetlo sveta aj vďaka vyzbieraným finančným prostriedkom na StartLabe. Tie budú použité na tlač knihy, na dary pre podporovateľov a ako odmena pre autorov.
O knihe
Hrdinom knižky je chlapec Peťo. Ten sa jedného dňa dozvie neskutočné veci. Tak napríklad, že na dne Tichého oceána našli plutvu morskej panny. A ešte to, že ak si človek potrie tvár citrónovou šťavou, stane sa pred kamerou neviditeľným. A ešte, že Zem je plochá a vyzerá ako palacinka. A ešte, že čarovné kamene mu vyliečia zubný kaz. Ufff… Ale dozvedel sa aj obyčajnejšie veci – že tenisky, ktoré predávajú na námestí sú oveľa lepšie než tie, ktoré predávajú vedľa v uličke. A že mobil, ktorý predávajú na začiatku pešej zóny je lepší než ten, ktorý predávajú na konci. A dozvie sa to z telky, z rádia, z internetu, z knihy, ktorú mu darovala spolužiačka…
Otázka znie, ako má Peťo zistiť, či je to pravda? A dá sa to vôbec? To, čo Peťo prečítal, sa tvárilo ako fakt. V telke, v rádiu, na internete, písali, že je to skutočnosť. Jeho spolužiačka vravela, že sa to naozaj stalo. Túto knižku nebudete musieť vrátiť na policu len preto, že jej niekto nerozumie. Každé cudzie slovo, na ktoré tu natrafíte, autori vysvetľujú alebo ju nakreslia.
V knihe nenájdete ani vzorce, ani tabuľky, ani poučky, ani grafy. A tému kritického, resp. vedeckého myslenia, ktoré je v súčasnosti veľmi aktuálna autori vysvetľujú hravo a jednoducho. Na konci knihy je aj rozprávka, ale nie sú v nej žiadne čárymáry. Hovorí o tom, že to, či sa niekto mýli, vôbec nezáleží na tom, či má dobré srdiečko; veci, ktoré vidíme na vlastné oči vôbec nemusia byť pravdivé, no a ľudia z príbehu sú skutoční, nie vymyslení.
Pre koho je kniha?
Kniha je určená pre deti stredného školského veku (11/12 – 14/15 rokov). Kniha je síce určená deťom, ale je aj pre ich rodičov alebo učiteľov. Kniha sa z ničoho nevysmieva, nehodnotí, ani neponižuje žiaden názor. Autori neprezentujú vlastné názory na to, či je niečo pravdou alebo nie je. Kniha nehovorí čitateľom, čomu by mali veriť a čomu nie. Chce dať mladým ľuďom NÁVOD NA ROZMÝŠĽANIE spôsobom, ktorý sa v dnešnej dobe prezentuje ako vedecké myslenie, kritické rozmýšľanie.
Kniha je napísaná ako jeden dlhý rozhovor, kde čitateľa zastupuje chlapec Peťo – ak je Peťo presvedčený o niečom, čo nevie dokázať, kniha ho na to upozorní. Poradí mu, ako skontrolovať druhých, ale aj samého seba. V texte sa píše aj o postupoch, ako si kontrolovať knihy, ktoré práve čítame, články na internete či správy v telke. Pretože často uveríme iným ľuďom iba preto, že sú nám sympatickí, zábavní a hovoria inými slovami to, čo si myslíme aj my.
Zdroj: Startlab