Európske fórum mediálnej a informačnej gramotnosti, ktoré sa konalo koncom mája 2014 v Paríži, malo za cieľ stimulovať diskusiu a spoluprácu medzi inštitúciami, odborníkmi, profesionálmi, univerzitami a médiami, ako aj medzi politickými a regulačnými orgánmi s cieľom podporovať mediálnu gramotnosť. V rámci rokovania zúčastnených odborníkov sa prijali viaceré odporúčania pre tvorcov verejných politík, ako aj iniciovanie vzniku rôznych spolupracujúcich platforiem.
Hlavným cieľom Fóra bolo prispieť k založeniu a posilneniu metód Európskej mediálnej gramotnosti, ktoré sú zamerané na zahrnutie mediálnej výchovy do osnov európskych škôl. Okrem toho má zviditeľniť rozvoj mediálnej gramotnosti v oblasti neformálneho i informálneho vzdelávania so špeciálnym zreteľom k znevýhodneným skupinám.
Zlepšovanie mediálnej a informačnej gramotnosti u žiakov a študentov
Zlepšovanie mediálnej a informačnej gramotnosti u žiakov a študentov si vyžaduje, aby učitelia sami sa stali mediálne a informačne gramotnými. Toto počiatočné zameranie sa na učiteľov je kľúčovou stratégiou na získanie viacnásobného efektu: od informačne gramotných učiteľov k ich študentom a prípadne aj spoločnosti všeobecne. Mediálne a informačne gramotní učitelia budú mať lepšie schopnosti posilniť študentov v ich snahe naučiť sa ako sa majú učiť, učiť sa autonómne a pokračovať v celoživotnom vzdelávaní.
Šírka tematického záberu konferencie bola obrovská, určitá redukcia záberu, prípadne rozdelenie príspevkov na výskum a prax by bolo pravdepodobne prínosné. Konferencia bola výnimočným príspevkom do oblasti teórie aj praxe mediálnej gramotnosti s naznačením možností ďalšej spolupráce a nových tém a prístupov.
Mediálna a informačná gramotnosť v čase nových médií
Mimoriadne zaujímavú prezentáciu mala v pléne Divina Frau-Meigs, profesorka sociológie médií na Univerzite v Sorbonne v Paríži. Zdôraznila , že mediálna a informačná gramotnosť je neoceniteľným mechanizmom v tvorivom narúšaní čoraz viac zosieťovaných médií. Vyjadrila sa v zmysle toho, že očakáva v rámci kolektívnych rozhodnutí schválenie Deklarácie o rozšírenej mediálnej a informačnej gramotnosti v digitálnej dobe a vytvorenie Európskeho observatória mediálnej a informačnej gramotnosti.
Frau-Meigs ďalej tvrdí, že toto fórum je veľmi aktuálne najmä z hľadiska jeho vzťahu k UNESCO a ďalším inštitúciám, pretože mediálna a informačná gramotnosť je napádaná prienikmi nových médií, ktoré sa objavujú vďaka rýchlemu rozvoju internetu a môžu človeka pohltiť tak, že sa sám stane médiom. Tento sieťový jednotlivec môže získať viac vplyvu skôr ako mediálny tvorca, výrobca, než obyčajný konzument médií. Ale tento radikálny zvrat vyvíja tlak na mediálnu a informačnú gramotnosť, aby zabezpečila, že jedinec sa tiež stáva digitálnym občanom, ktorý si je vedomý svojich práv.
V súvislosti s týmto medzinárodným trendom upozornila na riziko, že mediálna a informačná gramotnosť budú čoraz viac marginalizované, keďže počítačová a IT gramotnosť tiež bojujú o svoje miesto v osnovách – navyše podporené lobbingom zo strany veľkých hráčov, ktorí potrebujú zamestnať pracovníkov pre rozvoj aplikácií a služieb. To vytvára napätie medzi digitálnymi právami občanov (právo na slobodu prejavu a ochrana súkromia) a tlakom zo strany veľkých hráčov na druhej strane.
Frau-Meigs ďalej uviedla, že v tomto kontexte sú dnes mediálna a informačná gramotnosť dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, pretože jadrom ich kompetencií, ktoré presadzujú, je tvorivosť a kritické myslenie. Mediálna a informačná gramotnosť sú neoceniteľným mechanizmom v takzvanom „tvorivom narúšaní“ zosieťovaných médií a preto našim novým mottom by malo byť „Nekódovať bez dekódovania“.
Koncept transgramotnosti
Ďalej sa vyjadrila aj k otázke tzv. „transgramotnosti“ – je to podľa nej určitá forma rozšírenej mediálnej a informačnej gramotnosti. Jej cieľom je začleniť preddigitálne kompetencie, hodnoty a postoje do nového kontextu internetu vecí. Tento nový kontext znamená pozerať sa na informácie ako základný materiál vedomostných spoločností. Konštatovala tiež , že ak sa digitálna konvergencia stáva všadeprítomnou, keď sa mediálne platformy stávajú naturalizovanými a natoľko potrebnými, ako samotný vzduch, ktorý dýchame, budeme potrebovať zbiehajúce sa (konvergujúce) súbory zručností a schopností na zvládnutie kultúry informácií. Tieto zručnosti a schopnosti sú komplexné – prevádzkové (vrátane kódovania a programovania), redakčné (multimediálna produkcia, čítanie a písanie, produkovanie a mixovanie) a organizačné (vyhľadávanie, triedenie, filtrovanie a hodnotenie).
Aby sa mediálna gramotnosť nerozplynula v prevádzkovej oblasti IT zručností
Frau-Meigs ďalej uviedla, že výzvou pre komunitu výskumníkov a praktikov je zabezpečiť, aby sa mediálna a informačná gramotnosť nerozplynula v prevádzkovej oblasti IT zručností a bola rovnomerne rozložená v prevádzkových, redakčných a organizačných schopnostiach skutočne požadovaných transmediálnymi službami poskytovanými online. Rozšírená mediálna a informačná gramotnosť prostredníctvom transgramotnosti zabezpečí, aby tieto špeciálne zručnosti a schopnosti boli spojené do jedného celku a zakotvené do všeobecného širšieho kontextu kultúr informácií. Bližšie info o tomto koncepte http://www.translit.fr/
Zdôraznila tiež, že nové trendy sa snažia začleniť digitálnu gramotnosť do mediálnej a informačnej gramotnosti. Uviedla, že v roku 2016 skončí projekt AMR TRANSLIT a že výsledky tohto projektu budú prezentované v rozsiahlej celoštátnej komparatívnej štúdii, organizovanej výskumnou sieťou COST pod názvom „Meniace sa publiká/meniace sa spoločnosti“ Konštatovala, že hlavné výsledky boli už oznámené Európskej komisii a v súčasnosti prebieha ich finalizácia.
Mediálna a informačná gramotnosť je nedostatočne hodnotená, v priamom pomere k spôsobu jej nedostatočného financovania; je tu aj problém, ktorý ju vystavuje riziku splynutia s digitálnou gramotnosťou.
Je potešiteľné , že Slovensko , prostredníctvom Medzinárodného centra mediálnej gramotnosti pri FMK UCM v Trnave spolupracuje v oblasti mediálnej a informačnej gramotnosti s univerzitou v Sorbonne v Paríži.
Príklady dobrej praxe
V rámci fóra boli prezentované rôzne európske i národné iniciatívy, platformy, projekty a príklady dobrej praxe.
- K najdôležitejším z nich patria výsledky medzinárodného projektu COST-TRANSLIT, v rámci ktorého boli na konferencii predstavené komplexné výskumné správy o stave mediálnej a informačnej gramotnosti v 29 európskych krajinách. Jednou z nich je i správa o aktuálnej situácii v Slovenskej republike, ktorú vypracovali odborníci z IMEC – Centra mediálnej gramotnosti pri Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave .
- Čo sú Vaše noviny – túto publikáciu aj projekt prezentovala Francine Cunningham, francine.cunningham@enpa.bez ENPA ( Euróska asociácia vydavateľov novín) publikácia sa zaoberá aj tým – ako môžu noviny pomôcť mediálnej gramotnosti . Projekt zahŕňa 18 krajín. Obsahuje viacero aktivít ako napr. to, že novinári, fotografi, animátori navštevujú jednotlivé triedy v školách, vytvárajú spoločne tematické školské noviny na rôzne témy ako je napr. rasizmus alebo nenávistné prejavy. Cieľová skupina je od 4 rokov do 18 rokov (materské až stredné školy.) Viac na: http://www.enpa.be/en/publications/whats-your-news-_62.aspx
- V rámci fóra bol vydávaný newsletter – spravodaj, viac na: www.gabinetecomunicacionyeducacion.com/news/newsletter-uab-european-media-literacy-education-study-emedus v ktorom sú publikované rozhovory s významnými rečníkmi na fóre a taktiež sú v ňom uvedené webstránky obsahujúce správy zo štúdie o mediálnej gramotnosti v týchto krajinách: Dánsko, Maďarsko, Írsko, Taliansko, Lotyšsko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Veľká Británia.
- Maďarská Rada pre média a Rada pre telekomunikácie informovali o projekte “ Magická dedina” ktorý bol spustený tento rok v Budapešti. Očakáva sa, že prostredníctvom projektu absolvuje ročne vzdelávanie až 500 učiteľov a 10 000 študentov vo veku 9 až 16 rokov. Študenti sa budú učiť metódou learning by doing v oblati tlače, rozhlasového a televízneho vysielania, filmov, mobilnej technológie a internetu. Cieľom iniciatív je zvyšovanie úrovne mediálnej gramotnosti prostredníctvom akreditovaných programov pre učiteľov zameraných najmä na základné kompetencie : ako vnímať médiá s porozumením, digitálnu bezpečnosť, mediálnu kultúru a aktívne občianstvo.
- Asociácia pre média a vzdelávanie , nezisková organizácia v spolupráci s flámskym ministerstvom pre vzdelávanie organizuje konferenciu dňa 20. a 21.novembra 2014 v Bruseli konferenciu zameranú na inovatívne metódy vo vzdelávaní „The media and learning“ viac na: www.media-and-learning.eu. Súčasťou konferencie bude aj oceňovanie najlepších projektov( videí, audiovizuálne diela a pod.) Záujemcovia sa môžu prihlásiť do súťaže do 30.septembra 2014. Viac na www.media-awards.com
- Manuel Pinto hovoril o portugalskej skupine podporujúcej mediálnu gramotnosť, ktorá má početné členstvo. Spomenul projekt „7 dní s médiami“ – v priebehu ktorého vyzýva občanov premýšľať o úlohe, ktorú médiá majú v ich živote.
- Carmen Garcia (Španielsko ) položila dôraz na škodlivý mediálny obsah pre maloletých a na potrebu spoločného vzdelávania detí a rodín o bezpečnom používaní médií, a na význam písania sťažností orgánom dohľadu. V súčasnosti existuje generačná priepasť medzi deťmi a rodičmi. V tejto oblasti pracujú s rodičmi , deťmi a učiteľmi.
- Lusine Grigoryan (www.mediainitiatives.am/) hovorila o mediálnej gramotnosti v Arménsku. Iniciatívy zahŕňajú príručku pre učiteľov, vrátane on-line hier pre deti, mobilné mediálne múzeum a regionálny televízny projekt pre mladých ľudí .
- Sirkku Kotilainen (University of Tampere, Fínsko) hovorila o ceste zvyšovania povedomia o médiách, prezentovala výskum „Detský mediabarometer 2010 a 2013“. Fínska spoločnosť pre mediálnu výchovu (Finnish Society on Media Education, viac na: www.mediaeducation.fi ) kde možno nájsť rôzne materiály o mediálnej výchove (na stiahnutie vo formáte PDF v angličtine, učebné osnovy, ďalej rôzne opatrenia týkajúce sa politiky mediálnej výchovy vo Fínsku. Medzi orgány, ktoré podporujú a posilňujú mediálnu výchovu vo Fínsku patria orgány štátnej správy, miestna samospráva vo verejnom sektore, mimovládne organizácie, občianske združenia, ostatné kultúrne a umelecké inštitúcie pôsobiace v treťom sektore. V oblasti mediálnej výchovy sú aktívne aj univerzity a vysoké školy – ako nezávislé inštitúcie a nadácie. Za mediálnu výchovu vo Fínsku zodpovedá Ministerstvo školstva a kultúry. Fínsko patrí medzi krajiny s najvyššou úrovňou mediálnej gramotnosti.
- Mary Berkhout ( Centrum pre mediálnu gramotnosť, Holandsko, viac na: www.mediawijer.net ) zverejnila zaujímavý výskum o využívaní tabletov malými deťmi. (Toddlers- their brain and media). Podľa výskumu až 45% súčasných batoliat prišlo aktívne do kontaktu s tabletom ešte pred svojimi prvými narodeninami. V roku 2012 využívalo tablet aspoň12 minút denne 33 % batoliat, v roku 2014 sa tento počet zvýšil na 77% najmenších detí , pričom priemerný čas používania sa zvýšil na 18 minút denne
Odporúčania Európskeho fóra mediálnej a informačnej gramotnosti
1/ Podporovať
- mediálnu výchovu v školách v rámci všetkých stupňov formálneho systému vzdelávania, s dôrazom na predprimárne vzdelávanie., v mimoškolskom prostredí (kluby, centrá voľného času, pastoračné centrá, občianske združenia mládeže a pod.) prostredníctvom médií predovšetkým verejno-právnych;
- systém rekvalifikácie a odbornej prípravy súčasných učiteľov, ktorí majú záujem vyučovať mediálnu výchovu;
- systematickú prípravu nových učiteľov mediálnej výchovy na vysokých školách;
- vzdelávanie a systém poradenstva v oblasti mediálnej výchovy pre rodičov a starých rodičov a iných rodinných príslušníkov;
- vzdelávanie a systém poradenstva pre občianske organizácie tretieho sektora, ktoré sa venujú aktivitám v oblasti mediálnej výchovy;.
- spoluprácu s pracovníkmi regulačných orgánov, tvorcami mediálnych obsahov, ako i ich stavovskými h a profesijnými organizáciám;
- mediálnu gramotnosť v rámci stratégií celoživotného vzdelávania ako aj partnerské učenie a výmenu najlepších postupov medzi pedagogickými pracovníkmi v oblasti mediálnej gramotnosti.
Zdroj: Nataša Slavíková a Norbert Vrabec