Postrehy, reflexie a odporúčania z Európskeho fóra mediálnej a informačnej gramotnosti – 1.časť

V parížskej centrále UNESCO sa 27. a 28. mája 2014 uskutočnilo Prvé európske fórum mediálnej a informačnej gramotnosti. Medzinárodné podujatie, ktorého  sa zúčastnilo  takmer 500 odborníkov z európskych i mimoeurópskych krajín, malo  za cieľ posilniť a koordinovať spoluprácu v dôležitej oblasti týkajúcej sa rozvoja mediálnej gramotnosti.  Prinášame vám zaujímavé postrehy, reflexie a odporúčania, ktoré na tomto fóre odzneli.

Konferencia prebiehala v nasledovných v 9- tich  sekciách:

• formálne vzdelávanie a nové kurikulum,
• mediálna a informačná gramotnosť (MIL) a interkultúrny dialóg,
• výskum a hodnotenie MIL,
• regulačné orgány a MIL,
• rodina, médiá a MIL,
• MIL a politiky implikácie, ďalšie sekcie sa venovali propagovaniu filmovej gramotnosti, neformálnemu vzdelávaniu, sociálnej inklúzii a MIL, mediálnemu priemyslu a MIL.

 

Plenárne zasadnutia boli realizované na tieto témy :

• budovanie novej paradigmy MIL  a
• globálna aliancia pre partnerstvá a mediálna a informačnej gramotnosť (GAPMIL).

V závere konferencie bola prijatá Parížska deklarácia o mediálnej a informačnej gramotnosti a spustenie európskej kapitoly GAPMIL. ( Global Alliance for Partnerships on Media and Information Literacy).

Priebeh rokovania

Fórum otvorila Mirta Lourenco, riaditeľka sekcie pre vývoj médií a spoločnosť UNESCO a Alton Grizzle, expert UNESCO pre vývoj a komunikáciu. V úvodnom príhovore zdôraznili že UNESCO a EK spojilo vlády štátov, audiovizuálne orgány, inštitúcie, odborníkov, učiteľov, odborníkov z oblasti médií, výskumníkov, mimovládne organizácie a nadácie s cieľom podporovať mediálnu a informačnú gramotnosť v Európe, analyzovať politiky mediálnej a informačnej gramotnosti a podporovať iniciatívy a spoluprácu na národnej, európskej úrovni a svetovej úrovni. Mottom ich vystúpenia bolo: Nová gramotnosť, nový svet, noví ľudia a nové hodnoty. Podčiarkol rozhodujúci význam UNESCO pri podpore mediálnej gramotnosti, odvolával sa na Grünwaldskú  deklaráciu o mediálnom vzdelávaní“ (1982) a v Parížsky program – dvanásť odporúčaní pre mediálne vzdelávanie (2007), ako aj na „Odporúčanie   Rady Európy Výboru ministrov členským štátom o posilnení postavenia detí v novom informačnom a komunikačnom prostredí“ z roku 2006.

Matteo Zacchetti, ktorý na fóre zastupoval Európsku komisiu sa v otváracom príhovore vyjadril v zmysle, že „…v Európe existuje ešte veľa prekážok a problémov. Po prvé, veľmi nerovnomerný vývoj politík v oblasti mediálnej gramotnosti v Európe. To vedie k nerovnosti medzi Európanmi nielen v rôznych krajinách a teritóriách, ale aj v rámci rôznych spoločenských vrstiev a vekových skupín. A taktiež konštatoval, že ešte väčšie nebezpečenstvo vidí v „ponorení sa“ najdôležitejších častí vzdelávania o mediálnej gramotnosti (pomáha ľuďom rozvíjať kritický názor na mediálny obsah a charakter krajiny a spoločnosti, podporuje aktívne občianstvo) do „komerčného“ prístup digitálnych zručností, ktorý by iba privilegoval technické znalosti s výhovorkou, že to je to, čo si žiadal trh. Vyjadril potešenie, že budú prezentované výsledky projektu EMEDUS a zároveň konštatoval, že výskumné metódy budú musieť zostať voľné do takej miery, ako sa len dá – hoci podotkol, že ako zákonodarca zastáva názor, že koordinácia cieľov a prostriedkov pre niektoré celoeurópske výskumy by bola veľmi užitočná – najmä tých prieskumov, ktoré sú zvlášť drahé a potrebujú čas. Dobrým príkladom je hodnotenie úrovne mediálnej gramotnosti občanov Európy, ktorý v súčasnosti prebieha. (V SR hodnotenie realizuje Medzinárodné centrum mediálnej gramotnosti, ktoré pôsobí pri Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave).

Tiež pripomenul, že v súčasnosti už máme v Európskej únii  schválených množstvo dokumentov , ktoré obsahujú súbor možných opatrení na podporu mediálnej gramotnosti ako napr.:

• Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie(2006) určuje vedomosti, zručnosti a postoje týkajúce sa digitálnej kompetencie.
• Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 20. decembra 2006 o ochrane neplnoletých a ľudskej dôstojnosti a o práve na odpoveď vo vzťahu ku konkurencieschopnosti európskeho priemyslu audiovizuálnych a online informačných služieb (2006).
• Smernicu  o audiovizuálnych mediálnych službách, ktorá požaduje „rozvoj mediálnej gramotnosti vo všetkých sférach spoločnosti“ a pozorné monitorovanie pokroku v mediálnej gramotnosti. Za osobitne významné je najmä najmä to, že  z čl. 26 smernice vyplýva povinnosť Komisie predkladať parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správy o uplatňovaní smernice, ktorých obsahom je aj hodnotenie televíznej reklamy, ktorá sprevádza detské programy alebo je do nich včlenená a hodnotenie  úrovne mediálnej gramotnosti. (Uvedená smernica ustanovuje pre všetky členské štáty oznamovaciu povinnosť, a tým bude aj Slovenská republika povinná  každé tri roky predkladať Európskej komisii hodnotiacu správu o aktuálnom stave a úrovni mediálnej gramotnosti. V záujme zabezpečenia plnenia tejto povinnosti bola rozšírená pôsobnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu o vypracúvanie spomínanej správy pre EK v spolupráci s ministerstvom  školstva a ministerstvom kultúry. (Zákon č. 498/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov – transpozícia Smernice EÚ o mediálnych a audiovizuálnych službách)

José Manuel Pérez Tornero  (Universidad Autónoma de Barcelona, ​​Španielsko a riaditeľ projektu Emedus  ) inicioval zaujímavú diskusiu o potrebe novej  gramotnosti,  ktorá podporí byť nielen spotrebiteľom či konzumentom médií ale aktívnym občanom , ktorý sa vie brániť mediálnym manipuláciám.

Nataša Slavíková, členka pracovnej skupiny EK pre mediálnu gramotnosť, námestníčka Metodicko pedagogického centra  bola pozvaná na fórum ako panelistka a speakerka do sekcie , ktorá mala názov: Formálne vzdelávanie: nové kurikulum. Okrem nej boli pozvaní do panelu  k tejto téme aj : Carmen Campos Garcia ( Ministerstvo školstva , Španielsko), Dietmar Schipek (Federálne Ministerstvo pre vzdelávanie a záležitosti žien, Rakúsko), Patrick Verniers (IHECS Brusel Škola komunikácie , Belgicko), Laszlo Hartai (OFI_HIERD, Maďarsko) Sara Pereira (Universidade do Minho, Portugalsko). Panel moderovala Evelyn Bevort ( Mediálno – informačné centrum , Francúzsko)

Problémy, na ktoré účastníci panelovej diskusie reagovali, sa dotýkali nasledovných  okruhov :

• Má byť mediálna výchova zaradená ako samostatný predmet, alebo ako prierezová téma? Čo je potrebné vziať do úvahy pri tomto rozhodovaní? Aké sú výhody rôznych možností vzdelávania MIL?
• Ako začleniť stanoviská a vývoj mediálneho priemyslu, výskumných skupín a informačných agentúr v procese prípravy politík MIL pre formálny vzdelávací systém (napr. kurikulárnou začlenenie)? Sú tieto inklúzie relevantné?
• V prípade agentúry týkajúce sa mediálnej gramotnosti má byť táto zaradená pod vládu, ministerstvo ? Ako podporiť vzdelávanie učiteľov v oblasti mediálnej gramotnosti? Ako motivovať učiteľov , aby si efektívnejšie zdokonaľovali kompetencie v mediálnej gramotnosti? Aké konkrétne politiky musia byť prijaté s cieľom podporiť MIL v rámci formálneho vzdelávania?

Sara Pareira (Portugalsko) upozornila na nedostatok mediálnej výchovy v učebných osnovách. Spomenula tiež Manifest o mediálnej gramotnosti (2011) a Odporúčanie pre mediálnu gramotnosť, ktoré vydala Národná rada pre vzdelávanie (2011. Podľa jej názoru to má však veľmi malý vplyv na kvalitu rozšírenia mediálnej výchovy v školách a viac sa očakáva na účinnejšie usmernenia zo strany EK.

Lazslo Hartai (Maďarský inštitút pre vzdelávacie výskum a vývoj), informoval, že mediálna gramotnosť sa stáva iba samostatná voľba na vyššej sekundárnej úrovni (pred tým to bolo, súčasťou vizuálnej gramotnosti). Mediálna výchova v Maďarsku je nedostatočná a tiež nie je postačujúci ani politický rámec. Tiež sa  zmienil o nepostačujúcich podstatných údajoch  o tom, čo sa deje v triedach po celej Európe a upozornil na potrebu objasnenia pojmov vo vzťahu k mediálnej , informačnej a digitálnej gramotnosti.

Carmen Campos (Španielsko) zdôraznila, že je dôležité, aby bola mediálna výchova ako separátny predmet ale tiež integrovaný do osnov prierezovo . Za podstatné považuje aby učitelia vedeli vzdelávať a učiť všetky formy gramotnosti a tiež podľa potreby aby ich vedeli aj spájať.

Ditemar Schipek (Rakúsko), vyjadril presvedčenie, že mediálna gramotnosť je dobre integrovaná  do osnov rakúskych škôl. Ocenil činnosť rakúskej  národnej  knižnice , a tiež zdôraznil význam v o vývoji mediálnej gramotnosti  televíznych  programov a zmienil sa konferencii zameranú na význam hry a pre deti. Za dôležité považuje u učiteľov osvojenie si minimálnych štandardov v mediálnej výchove,  ako aj o potrebe efektívnejšieho hodnotenia primeraných postupov vo vzdelávaní mediálnej výchovy

Patrick Verniers (Belgicko) naznačil spôsob, akým by mohla byť mediálna výchova v osnovách,  potrebuje to však objektivizáciu, v súčasnosti je to závislé skôr na nadšení pre vec ako systémový prístup. Navrhol rámec pre vzdelávanie mediálnej gramotnosti

Pozitívne príklady zo Slovenska

Nataša Slavíková  poukázala na pokrok aj problémy, ktoré Slovensko v oblasti mediálnej výchovy vo formálnom vzdelávaní má a väčšinou ide problémy s ktorými zápasia aj mnohé iné krajiny. Informovala, že Slovensko otvára dvere mediálnej výchove a zdôraznila niektoré pozitívne príklady, ktoré od roku 2008  odštartovali a zintenzívnili mediálnu výchovu vo formálnom vzdelávaní. Boli to najmä:

• mediálna výchova ako povinná  súčasť národného kurikula  (od roku 2008),
• vládou schválená Koncepcia mediálnej výchovy v kontexte celoživotného vzdelávania  SR (v roku 2009, viac na: www.culture.gov.sk).
• vznik Medzinárodného centra pre mediálnu gramotnosť(IMEC), ktoré je súčasťou Fakulty masmediálnej komunikácie, Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (viac na www.medialnavychova.sk ),
• pribúdajúce akreditované programy v oblasti mediálnej výchovy na univerzitách a v Metodicko pedagogickom centre,
• pribúdajúce zdroje a spolupráca s občianskym združením e-Slovensko (viac na: www.zodpovedne.sk  ),
• národný projekt Metodicko pedagogického centra, financovaný s ESF „Aktivizujúce metódy vo výchove“(viac na: www.amv.sk) zameraný aj na zdokonaľovanie kompetencií  pedagogických a odborných zamestnancov v oblasti mediálnej výchovy  ( 2013- 2015)
• Pripravované vydanie slovenského prekladu publikácie organizácie UNESCO s názvom Media and information literacy – Curriculum for Teachers , ktorej vydanie plánuje Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave.

Zdroj: Nataša Slavíková a Norbert Vrabec