(angl. editorial office; nem. e Redaktion; fr. rédaction) – organizovaný sociálny systém redaktorov a neredaktorov, ktorý v súlade so zámerom vydavateľa, resp. vlastníka, vydáva periodikum. Vznikla ako dôsledok druhej deľby práce v žurnalistike, keď všetky práce spojené s vydávaním orgánu už nestačil robiť jedinec. Postupne sa vytvoril sociálny systém a organizácia práce, aby sa náplne činností jednotlivcov neprekrývali. V závislosti od charakteru periodika, ktoré redakcia vydáva, možno redakciu deliť na novinové a časopisecké. Členia sa na veľké, stredné a malé. Veľké sú u nás najmä redakcie ústredných denníkov, ktoré zamestnávajú cca 60 až 100 pracovníkov. Stredné redakcie (20 až 40) majú ďalšie ústredné, najmä nadregionálne denníky a lokálne večerníky. Malé sú predovšetkým redakcie regionálnej a podnikovej tlače (5 až 10). Z týchto počtov existujú výnimky. V redakciách veľkých svetových denníkov pracuje až 400 zamestnancov. V závislosti od hodín, do ktorých sa sústreďuje jej činnosť, existuje redakcia denná a nočná, resp. večerná. Nočnú tvoria redakčné služby, ktorých práca sa sústreďuje do neskorých hodín, keď sa do ranníka zaraďujú najaktuálnejšie texty, často po uzávierke. Ústredná redakcia máva svoje detašované pracoviská, filiálne redakcie, v mestách, ktoré považuje za významné zdroje informácií. Vznik filiálok súvisí s rozvojom spoločnosti na konci 19. storočia, keď v periodickej tlači vzrástla úloha regionálnych a lokálnych žurnalistických výpovedí. Ak redaktor pôsobí mimo ústredňu (aj v zahraničí), môže mať štatút vyslaného, alebo stáleho korešpondenta. Činnosť redakcie ovplyvňujú objektívne a subjektívne činitele. Medzi objektívne patrí spoločenské prostredie, v ktorom príslušný kolektív pôsobí, ale aj riadiace (vydavateľ, vydavateľstvo) a riadené zložky (prispievatelia, tlačiareň a čitatelia). K subjektívnym patria osobné a osobnostné schopnosti a vlastnosti redakčných pracovníkov a organizačná štruktúra, ktorú vytvárajú.
Nositeľom redakčnej činnosti je redaktor, novinársky tvorivý zamestnanec redakcie, ktorý spoluvytvára žurnalistický celok, alebo istý objem žurnalistických prejavov (redaktor v spravodajskej agentúre). Podľa O. Drasticha každý redaktor plní tri roly: 1. rolu verejného pracovníka, 2. rolu experta (posudzovateľa žurnalistických prejavov) a rolu redaktora-experta komunikačnej politiky (realizátora žurnalistickej úlohy, ktorú redakcii vytýčil vydavateľ). Funkcia redaktora vznikla ako dôsledok prvej deľby práce v periodickej tlači medzi tlačiarom či vydavateľom (majiteľom), ktorý sa odvtedy venoval iba výrobe periodika, a redaktorom, ktorého výlučným povolaním sa stala redakčná fáza tvorby žurnalistického celku. Prvá deľba práce sa odohrala približne na prelome 17. a 18. storočia. Pojem redaktor sa z periodickej tlače preniesol aj na ostatné médiá, kde neraz označuje pracovníka, ktorý nenarába so žurnalistikou (napr. hudobný redaktor). Redaktori sa delia na funkcionárov a radových redaktorov. Funkcionári predovšetkým riadia, organizujú a zabezpečujú chod redakčného mechanizmu. Radoví redaktori najmä píšu žurnalistické prejavy a redigujú im pridelený(é) rezort(y), resp. tematickú oblasť.
Na čele redakcie stojí šéfredaktor s jedným či niekoľkými zástupcami. Svojským redakčným útvarom je sekretariát, ktorý koordinuje prácu oddelení a do nich nezaradených jednotlivcov a tvorí maketu periodika. Fakultatívnym orgánom šéfredaktora môže byť redakčná rada. Základnou jednotkou v organizačnej výstavbe je oddelenie s vedúcimi a radovými redaktormi alebo redaktor (model redakcie bez oddelení). Počet oddelení býva daný úlohami a charakterom periodika, systemizáciou a tradíciami. Ako v každom organizovanom sociálnom systéme, v redakcii vznikajú komplikované vzťahy a väzby, ktoré vplývajú na výsledný produkt – číslo. Vydavateľ si zabezpečuje vplyv na periodikum najmä cez šéfredaktora, ktorý môže byť členom niektorého jeho orgánu. Hospodárske faktory ovplyvňujú prácu redakcie, lebo musí rešpektovať požiadavky vydavateľstva, ktoré zabezpečuje jej činnosť. Vo vzťahu redakcia – tlačiareň by mala mať rozhodujúce slovo redakcia, hoci sa musí prispôsobiť možnostiam tlačiarne. Redakcia usmerňuje svoj prispievateľský aktív a ten na ňu spätne vplýva. Aj keď redakciu nepriamo riadi čitateľov, ich názory, záľuby a záujmy spätne pôsobia aj na ňu. Komplikované vzťahy sa môžu vytvoriť aj v samotnej redakcii, lebo v nej pracujú prevažne tvoriví ľudia. Vnútroredakčný pohyb informácií pomáhajú zabezpečovať najmä redakčné porady. Činnosť redakcie sa riadi podľa plánov a harmonogramov. Popri tvorivých pracovníkoch (redaktoroch) pôsobia v redakcii aj žurnalisticky netvoriví ľudia, neredaktori, ktorí poskytujú rôzne služby.
Pojem redakcia sa z periodickej tlače niekedy prenáša aj na rozhlas a televíziu, kde sa môže vzťahovať aj na útvary, v ktorých nevzniká žurnalistika (Hlavná redakcia hudobného vysielania) a priestory, v ktorých tvorivý kolektív redaktorov i neredaktorov pôsobí.
Lit.: Drastich, Oldo. Redaktori odborných časopisov vydavateľstva Príroda. Bratislava : Inštitút pre výskum masových komunikačných prostriedkov, 1975.
Tušer, Andrej. Ako sa robia noviny. Bratislava : Sofa, 1999.
Vojtek, Juraj Úvod do organizácie redakčnej práce a redigovania. Bratislava : Filozofická fakulta Univerzity Komenského, 1995, 2000.