Študenti Strednej odbornej školy masmediálnych a informačných štúdií v Bratislave sa v roku 2022 rozhodli založiť vlastný časopis Parea. Bez pomoci učiteľov sa prebojovali všetkými prekážkami, ktoré ich čakali. Stredoškolákom sa napokon podarilo vytvoriť priestor, kde sa každý môže verejne vyjadriť a podeliť o svoje myšlienky i vedomosti kreatívnou formou.
Stredná škola vznikla v roku 1953. Postupom času prešla rôznymi zmenami a v minulosti sa zameriavala na výchovu žiakov, ktorí sa v chceli stať knihovníkmi. Pred desiatimi rokmi ju však obohatili o nový odbor s názvom masmediálne štúdiá. Od roku 2014 je známa ako SOŠMIŠ – Stredná odborná škola masmediálnych a informačných štúdií. Je jedinou strednou odbornou školou svojho druhu na území Slovenska. Študenti, ktorých zaujíma svet médií si prídu na svoje, keďže SOŠMIŠ ponúka mnoho možností, ako sú rôzne školské i mimoškolské aktivity či odborná prax v médiách alebo v zahraničí prostredníctvom projektu Erasmus+. Vedenie podporuje aj kreativitu svojich žiakov a nekladie im medze, pokiaľ si chcú založiť vlastný projekt. Túto možnosť využili aj terajší členovia redakcie časopisu Parea, ktorí sa rozhodli, že oživia printovú tvorbu na škole.
V prvom vydaní redaktori uviedli na titulnej strane, že slovo Parea pochádza z Grécka a znamená: „skupina priateľov, ktorí sa pravidelne stretávajú, aby sa podelili o svoje skúsenosti, filozofiu, myšlienky a vedomosti.“
Študenti vydali dokopy zatiaľ tri vydania – jeseň, leto a zima. Časopis vychádza dvakrát do roka a čitatelia si ho môžu zakúpiť za 1€ v školskej kaviarni CCaffe. Zo sumy, ktorá sa po predaji vyzbiera hradia neskôr členovia tímu odmeny do súťaží, ktoré vytvoria alebo svoj vlastný teambuilding. Žiaci sa snažia oživiť myšlienku slova parea a vytvoriť tak priestor, kde sa môže vyjadriť každý. V nasledujúcom rozhovore nám grafička a výkonná šéfredaktorka – Tamara Meňhartová, priblížila vznik a pôsobenie časopisu – od prvotnej myšlienky cez tvorbu vizuálu, článkov, tlač a distribúciu či plány do budúcnosti.
Prečo ste sa rozhodli založiť si študentský časopis?
„Parea vznikla ako nasledovník ostatných študentských časopisov na SOŠMIŠ, ktoré však vždy skončili s odchodom staršej generácie študentov alebo neskôr covidu. Veľa škôl či už odborných, alebo gymnázií, má aktívne fungujúci časopis. Prišlo nám vtipné a zároveň smutné, že škola zameraná na masmédiá nemá vlastné printové médium, hoci sa s nimi stretávame počas celej strednej školy. Chceli sme dať príležitosť našim žiakom, aby si vyskúšali, aké je to písať články pre časopis a ukázali svoju prácu ostatným. Zároveň nám prišlo vhodné, aby sme napríklad aj takýmto spôsobom spojili študentov na našej škole, ktorí radi pracujú na projektoch.“
Aký bol priebeh založenia časopisu od prvotného nápadu po samotný vznik?
„Úplne prvý nápad začať študentský časopis bol vlastne spojením dvoch oddelených myšlienok, ktoré prišli v rovnakom čase. Bolo to cez leto v roku 2022, keď sme sa s teraz šéfredaktorkou stretli na začiatku školského roku a zistili sme, že sme vlastne obaja rozmýšľali nad založením časopisu. Keď sme sa zhodli na tom, že do toho naozaj chcem ísť, začal sa dlhý kreatívny aj technický proces. Museli sme nájsť učiteľa, ktorý by nás mal na starosti, vymyslieť meno, identitu, logo a nájsť redaktorov. Pôvodne sme rozmýšľali nad dvomi menami – buď Parea, alebo Katarzia, to sme však so šéfredaktorkou napokon zatrhli, pretože ide o meno speváčky a Parea nás predsa len vystihovala lepšie. Urobili sme zopár pohovorov, stretnutie celej redakcie a napokon grafický manuál a mohli sme začať. Prvé číslo bolo rozhodne…zaujímavé. Nikto z nás nevedel, čo robíme. No naučili sme sa na svojich chybách a zároveň to bola skvelá skúsenosť pre všetkých. Myslím, že sme sa naučili, ako zvládať krízové situácie.“
Aké kritériá museli spĺňať adepti k tomu, aby sa mohli stať súčasťou redakcie?
„V prvom rade sme boli radi, že vôbec niekto mal záujem byť členom redakcie. Človek by si povedal, že ľudia, čo študujú masmédiá, sa budú hrnúť písať do časopisu. Presný opak je však pravdou. Preto sme najprv naberali všetkých uchádzačov, ktorí sa prihlásili. Na krátkom pohovore sme sa snažili zistiť, aké témy ich zaujímajú a čo si vedia predstaviť robiť v časopise. Keď mali záujem, mohli napísať článok hneď do prvého čísla. Pri ňom sme zistili, že väčšina redakcie vlastne nič nechce robiť alebo nestíha.“
Akým témam sa venujete?
„Náš primárny cieľ je zabezpečiť čo najviac článkov týkajúcich sa školy. Teda reportáže z výletov, školských akcií, poprípade fejtóny a úvahy o situácii na škole. Väčšinou sa podarí zohnať aspoň jeden alebo dva, no napríklad v prvom čísle sme nemali žiadny, keďže sme ešte len zisťovali, na čo sa vlastne chceme zamerať. Rozhodli sme sa, že dáme redaktorom pri výbere témy voľnú ruku. Podporujeme ich, aby si vybrali nejakú tému, o ktorú sa aktívne zaujímajú. No a ak si nevedia poradiť, vždy sa s nimi snažíme niečo vymyslieť.“
Čo bolo inšpiráciou pri tvorbe vizuálu a dizajnu?
„Začať akýkoľvek projekt úplne od základov je neskutočne náročné. Keďže sme sa nevedeli dopátrať k ani jednému číslu predchádzajúceho časopisu Genezis, nemohli sme pokračovať v jeho dizajne. Takže sme začali zisťovať, ako vytvoriť identitu časopisu. Keďže sme študentský časopis, chceli sme aby nepôsobil príliš vážne, no zároveň ani príliš detsky. Inšpiráciou boli hlavne farby ročných období. Časopis vychádza dvakrát do roka a vždy sa obmieňajú ročné obdobia. Minulý rok vyšlo jesenné a letné číslo, tento rok zimné a chystáme aj jarné. Teda farby jesenného čísla sú oranžová a hnedá, ktoré si s jeseňou asociujeme. To isté platí aj pre leto, ktoré bolo modro-žlté a zima, ktorá je modro-fialová. Ostatok vizuálu sme nechali na pokus a omyl. Môžem povedať, že sa to celkom oplatilo.“
Akým spôsobom dávate časopis do výroby, a ako ho distribuujete?
„Keď grafik dostane všetky podkladové materiály, zalomí články v programe Adobe Indesign, a ak je celý časopis graficky hotový, ideme s ním na skúšobnú tlač, kde sa ešte upravujú posledné detaily. Spolupracujeme s firmou Interpharm a.s., ktorá nám tlačí časopisy bez poplatku, no za to im ponúkame priestor na reklamu na poslednej strane. Vždy tie reklamy pripravujú špeciálne pre nás, takže aj produkty sú väčšinou zamerané na našu vekovú skupinu. Navyše je s nimi skvelá spolupráca, hlavne s grafickým oddelením, ktoré nám pomáha aj pri posledných úpravách. Najprv vytlačíme jedno číslo, ktoré si potom pozrie viacero členov redakcie a opravíme, čo sa nám nepozdáva a pošleme do tlače. Väčšinou dostaneme výsledný produkt do 2-3 pracovných dní. No a potom o tom informujeme na našich sociálnych sieťach a cez prestávky predávame časopis v školskej kaviarni.“
Čo považujete za najväčšie prekážky pri tvorbe časopisu?
„Ako pri väčšine projektov, najväčšou prekážkou sú samotní ľudia. Či ide o redaktorov, ktorí neodovzdávajú články na čas alebo vedenie, ktorému sa nepáči, že vravíme pravdu a potom musíme časopis na poslednú chvíľu cenzurovať. Pracovať s ľuďmi je vždy ťažké. Ale zatiaľ sme to vždy nakoniec zvládli. Ak by sa však zlepšila práca s ľuďmi, mohli by sme časopis vydávať aj štyrikrát do roka, lenže aktuálne nie je z čoho ich robiť, keďže nemáme dostatok článkov. Druhá vec, ktorá prekáža častému vydávaniu, je nedostatok technických prostriedkov. Indesign, v ktorom robíme časopis, je pre stredoškoláka drahý, a hoci ho máme v škole, veľa grafiky robíme doma. Takže noví grafici nemajú ako doma skúšať tento program, keďže ho nemáme zaplatený. Škola nám neponúka možnosť dostať licenciu na svoj počítač.“
Tento rok čaká študentov ešte 4. číslo časopisu – jarné vydanie. Väčšina redakcie sa skladá z maturantov, ktorí o pár mesiacov ukončia štúdium. Podľa Tamary je práve z toho dôvodu aktuálne ich najdôležitejšou úlohou zaučiť svojich následníkov. Chceli by poskytnúť priestor aj iným formám umenia, vďaka čomu by mali študenti možnosť podeliť sa aj o vlastné kresby, maľby či ilustrácie. Svoju prácu plánujú zviditeľniť viac aj na sociálnych sieťach a súťažiach. V budúcnosti by študenti chceli vytvoriť aj internetovú stránku, kde by široká verejnosť mohla nájsť úplne všetky vydania aj v online verzii. Dúfajú, že si niekto z učiteľského zboru zoberie na starosť chod časopisu, avšak veria, že Parea pretrvá aj po ich odchode.
Autor: Viktor Muči
Odkazy:
instagram.com/parea.sosmis; sosmis.sk;