ŠPANIELSKO

V Španielsku sa prvé iniciatívy zamerané na využívanie médií vo vzdelávacom procese objavili už v 60. rokoch minulého storočia. Niektoré vzdelávacie inštitúcie začali využívať filmy ako didaktické pomôcky, vo väčšine prípadov však išlo skôr o využitie médií ako prostriedkov podporujúcich vyučovanie v niektorých predmetoch. V 70. rokoch začali byť populárne filmové kluby, v ktorých sa okrem samotného premietania aj diskutovalo. Išlo teda o rozvoj mediálnej gramotnosti formou filmovej výchovy. Samotný pojem mediálna výchova sa však v nasledujúcich desaťročiach nepoužíval a táto problematika sa v diskurze o školskom vzdelávaní takmer vôbec nevyskytovala.

Nevyhnutnosť rozvoja jednotlivých gramotností

Až pod vplyvom iniciatív, odporúčaní a legislatívnych procesov na úrovni Rady Európy a Európskej únie sa táto téma začala dostávať do zorného poľa odborníkov (najmä z akademického prostredia). V školskom zákone z roku 2006 sa po prvý raz priamo spomína nevyhnutnosť rozvoja jednotlivých gramotností. Ani tam však ešte nebola explicitne spomenutá mediálna výchova, ale školám sa odporúčalo rozvíjať v rámci jednotlivých predmetov digitálne kompetencie.

Až novela školského zákona z roku 2010 nepriamo odporúča zaraďovať témy súvisiace s médiami a mediálnou komunikáciou do vyučovacieho procesu. Na základných a stredných školách je mediálna výchova v súčasnosti prierezovou témou zahrnutou vo viacerých povinných vyučovacích predmetoch. Najčastejšie má zastúpenie v materinskom jazyku, informatike a niektorých spoločensko-vedných alebo umelecky zameraných predmetoch. Ako samostatný predmet sa nevyučuje (s takouto možnosťou sa uvažuje až od roku 2015, kedy by mal pribudnúť predmet zameraný na audiovizuálnu kultúru).

Prierezová téma naráža na množstvo problémov

Aj zaradenie prvkov mediálnej výchovy ako prierezovej témy naráža na množstvo problémov a obmedzení. To, či sa týmto témam na hodinách žiaci venujú, závisí od konkrétneho učiteľa a jeho osobného záujmu o problematiku. Okrem toho na tieto tematické celky často nezostáva učiteľom čas, nakoľko musia so žiakmi prebrať iné učivo, ktoré je predmetom skúšok alebo ho pokladajú za dôležitejšie. Aj v triedach, kde sa prvky mediálnej výchovy zaraďujú, často ide skôr o využívanie rôznych internetových aplikácií a nástrojov bez toho, aby sa venovala pozornosť analýze a kritickému posúdeniu informácií a mediálnych obsahov. Problémom je aj to, že väčšina učiteľov počas svojho vysokoškolského štúdia s mediálnou výchovou neprišla do kontaktu.[1]

Príprava budúcich učiteľov

V súvislosti s prípravou budúcich učiteľov na vysokoškolskej úrovni, je možné nájsť niektoré predmety súvisiace s mediálnou výchovou – či už priamo súvisiace s prípravou učiteľov alebo so vzdelávaním budúcich odborníkov v oblasti komunikácie (najmä novinári a profesionáli v oblasti audiovizuálnych médií). K dispozícii sú kurzy priamo alebo súbežne spojené s mediálnou výchovou v oblasti komunikácie, primárne vzdelania a stredoškolského vzdelávania. V osnovách možno nájsť predmety, ako sú vzdelávacie technológie, audiovizuálna kultúra, kritická analýza médií či filmová výchova, väčšina z nich sú však voliteľné a nie povinné predmety. Zaradenie predmetov k povinným či voliteľným je v kompetencii príslušnej vzdelávacej inštitúcie.

V súčasnosti je už v rámci magisterských programov zameraných na prípravu budúcich učiteľov zakomponované aj získavanie kompetencií priamo alebo nepriamo súvisiacich s mediálnou gramotnosťou. Táto problematika sa však na pedagogických fakultách často zužuje skôr na využívanie mediálnych technológií na didaktické účely a technickú podporu vyučovacieho procesu. Samostatné predmety venované výlučne mediálnej výchove absentujú. Na niektorých univerzitách si možno zvoliť kurzy zamerané na audiovizuálnu kultúru, filmovú výchovu alebo kritickú analýzu mediálnych obsahov – väčšina týchto kurzov je však voliteľných a je na rozhodnutí vedenia školy, či ich vôbec zaradí do ponuky. Podobné predmety sa vyskytujú aj na fakultách zameraných na mediálnu komunikáciu a žurnalistiku, avšak iba niektorí ich absolventi pracujú po absolvovaní štúdia ako učitelia alebo lektori mediálnej výchovy.

Učitelia z praxe majú možnosť zvyšovať si kvalifikáciu, aby dokázali kvalifikovane integrovať témy mediálnej výchovy do svojich vyučovacích predmetov. V tejto oblasti pôsobí Národný inštitút vzdelávacích technológií a prípravy učiteľov (Instituto Navional de Tecnologias Educativas y de Formacion del Profesorado), ktorý ponúka niektoré kurzy venované internetu a novým médiám.[2]

Španielske ministerstvo školstva zriadilo v roku 2007 online databázu, z ktorej môžu učitelia bezplatne sťahovať rôzne materiály, informácie a pomôcky pre svoju výučbu. Jedna zo sekcií tejto databázy je venovaná mediálnej výchove a možno si z nej stiahnuť podklady o histórii a vývoji médií, ako aj o iných témach.[3] Podobnú databázu vrátane tém súvisiacich s mediálnou výchovou prevádzkuje aj Národný inštitút vzdelávacích technológií a prípravy učiteľov.[4]

Silné zastúpenie najmä v akademickom prostredí

Mediálna výchova v Španielsku má silné zastúpenie najmä v akademickom prostredí. Vo svojej výskumnej a publikačnej činnosti sa jej venujú odborníci na viacerých univerzitách. K najvýznamnejším z nich patrí Autonomous University of Barcelona, ktorá je zapojená aj do viacerých medzinárodných projektov týkajúcich sa výskumu rôznych aspektov mediálnej gramotnosti (Dinamic, Emedus a ďalšie).[5] Pracovníci univerzity sú členmi Media Literacy Expert Group.[6] Pracovná skupina pôsobí pri Európskej komisii v Bruseli a podieľali sa aj na organizovaní medzinárodnej konferencie European Media Literacy Forum, ktoré sa konalo v roku 2014 v sídle UNESCO v Paríži.[7] Dôležitým informačným zdrojom o mediálnej výchove v Španielsku, ale aj o ďalších krajinách je webová stránka Media and Information Literacy Observatory, ktorá zhromažďuje príklady dobrej praxe a venuje sa výskumu v oblasti úrovne mediálnej gramotnosti a mediálnej výchovy.[8] Výmenou skúseností a sieťovaním odborníkov zameraných na mediálnu výchovu v medzinárodnom kontexte sa zaoberá asociácia Media Mentor, ktorej vznik iniciovali viacerí odborníci zo španielskeho akademického prostredia.[9]

Úloha neziskových organizácií

Španielsko má bohaté skúsenosti s filmovou výchovou. Organizácia s názvom Instituto de Cinematografia y las Artes de Audiovisuales realizuje rôzne programy na národnej úrovni. Organizcácia Filmoteca Española ponúka voľne dostupné online obsahy a materiály pre študentov, učiteľov a výskumných pracovníkov. Zároveň pripravuje rôzne metodické materiály a programy zamerané na využitie audiovizuálnych médií vo vzdelávaní.[10]

Dôležitú úlohu v oblasti mediálneho vzdelávania má aj nezisková organizácia Grupo Comunicar Ediciones, ktorá od roku 1988 vydáva významný vedecký časopis Comunicar, ktorý je indexovaný v databáze Thomson Reuters. Časopis je úzko špecializovaný práve na oblasť mediálnej výchovy a rozvoja mediálnej gramotnosti nielen v Španielsku, ale aj v iných, predovšetkým španielsky hovoriacich krajinách. Časopis vychádza dvakrát ročne v printovej podobe, ale archív všetkých jeho vydaní je k dispozícii na webovej stránke. Skupina Grupo Comunicar Ediciones okrem vydavateľskej činnosti sporadicky realizuje aj vzdelávacie aktivity, konferencie, workshopy a semináre týkajúce sa mediálnej výchovy.[11]

Podobné informácie o rôznych aspektoch mediálnej výchovy v Španielsku možno nájsť aj na webovej stránke Competancia Mediatica, ktorá vznikla v rámci výskumného projektu s názvom Audiovisual Communication Skills in the Digital Environment.[12] Realizátormi projektu sú odborníci z Universidad de Valladolid a Universidad de Huelva.