Je AI pre nás pozitívnym prínosom do našich životov alebo nás oberá o naše kvality a zručnosti? Poďme sa pozrieť na pozitívne a negatívne vplyvy AI na kreativitu a myslenie.
Existujú aspoň dva spôsoby, ako umelá inteligencia ovplyvňuje kreativitu a myslenie. Na jednej strane ich môže generatívna umelá inteligencia zlepšiť: Vygenerované nápady z umelej inteligencie môžu byť použité ako „odrazový mostík“ pre ľudskú myseľ.
Predstavte si umelú inteligenciu ako hudobný nástroj. Bez hudobníka je nástroj tichý. Podobne bez ľudskej tvorivosti chýba AI cieľ a smer. Kreativitou transformujeme algoritmy do reálnych príbehov, návrhov, riešení a zážitkov, ktoré majú význam. Zatiaľ čo umelá inteligencia dokáže vytvárať počiatočné nápady, ľudská kreativita je stále nevyhnutná pre zdokonaľovanie, riadenie a pridávanie jemných rozdielov.
Študenti môžu používať umelú inteligenciu ako nástroj na realizáciu svojej kreatívnej vízie a rýchly rozvoj nápadov. Keď študenti používajú umelú inteligenciu na tvorbu videa, animácie alebo interaktívneho média, môže AI slúžiť ako podporný prostriedok, ktorý im umožňuje zmapovať scény, uhly kamery a interakcie postáv.
AI však môže aj brzdiť. Ukotvením autora ku konkrétnej myšlienke pre príbeh môže umelá inteligencia doslova nedovoliť prejavenie vlastných originálnych myšlienok a nápadov. Môže byť homogénna a neoriginálna. Mali by sme sa teda AI nechať inšpirovať, ale používať vlastné zmýšľanie a kreativitu. Ak máme zadanú úlohu a nevieme si rady, umelá inteligencia by mala byť v úlohe akoby nášho “staršieho brata”, ktorý nám pomôže, poradí a navedie nás na správnu cestu, ale nevypracuje úlohu za nás.
Otázkou však je, nestrácame pri tomto rýchlom procese našu schopnosť myslenia?
Už sa totiž ani nezamyslíme čo budeme robiť, keď nastane problém, keď potrebujeme niečo spracovať. Nezačneme hľadať riešenia a možnosti, okamžite sa obraciame na umelú inteligenciu a čakáme. Neučíme sa riešenia, len ich prijímame ako informácie.
Podľa projektového výskumu MIT Media Lab sa mozog spomalil a “oddychoval” pri využívaní umelej inteligencie. Taktiež sa znížila schopnosť vedieť “citovať” z ich vlastných diel napísaných pár minút dozadu. Druhá skupina pri používaní Google asistenta vedela vyhľadávať zdroje a odôvodňovať, pracovať s informáciami. Skupina, ktorá používala len vlas tnú kreativitu a myseľ pracujúc samostatne dopadla vo výskume najlepšie.
Výskum štúdie realizovanej v rámci projektu ENRICH Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave sa zamerala na využívanie AI medzi študentmi a jeho vplyv na ich vzdelávanie.
Výskum u študentov poukázal na zníženú kognitívnu angažovanosť, kreativitu a kritické myslenie: Používanie umelej inteligencie vedie k znižovaniu logického myslenia. Študenti nepotrebujú samostatne myslieť, čo vedie k strate základných kognitívnych schopností.
„Ide o vážne varovania. Používanie umelej inteligencie medzi študentami je zatiaľ iba živelné, väčšina študentov ich používa na uľahčenie úloh a skratky. Neriadeným zapojením umelej inteligencie sa ale zhoršujú kognitívne schopnosti a narúša sa vzdelávací proces,“ varuje Kristína Baculáková, prodekanka pre rozvoj Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Záleží na nás, ako sa rozhodneme
Nie je zlé nechať si od AI poradiť, či prezrieť si možnosti, ktoré nám vybrala a vyselektovať si ich, prípadne upraviť podľa seba. Nemali by sme sa spoliehať na AI nech urobí veci za nás a “len ich hotové opísať” a pripísať si za ne zásluhy. Umelá inteligencia je pomocníkom pri štúdiu ak dodržujeme určité pravidlá a hranice pri jej používaní. Je dôležité používať AI ako podporný prostriedok na dosiahnutie vlastných cieľov, ale ďalej rozvíjať vlastnú kreativitu a tvorivosť.
AI nám vie ponúknuť možnosti, ďalšie kroky sú na nás. Urýchľuje prácu, šetrí čas, prispôsobuje sa nám a našim preferenciám. Stále však zostáva nástrojom, ktorý potrebuje ľudské vedenie, čo prináša tejto spolupráci význam.
Štúdie poukazujú na to, že študenti používajú AI bez obmedzení, bez vlastného pričinenia sa. Strácajú tým schopnosť samostatne myslieť a vytvoriť niečo vlastné, originálne. V tomto prípade vnímame umelú inteligenciu z negatívneho uhla pohľadu, pretože brzdí snahu myslieť a kreatívne tvoriť.
V konečnom dôsledku je v poriadku AI používať, avšak umelá inteligencia by nám mala byť sluhom a nie pánom. Mali by sme sa spoliehať na naše vedomosti a zručnosti a AI brať ako nástroj, pomoc pri tvorbe a vzdelávaní.
Zdroje:
Babicová, N. (22. septembra 2025). AI nás oberá o kreativitu a zhoršuje kritické myslenie: Čo na to mladí? https://www.pulse-z.eu/sk/ai-nas-obera-o-kreativitu-a-zhorsuje-kriticke-myslenie-co-na-to-mladi/
Doshi, A. R.,& Hauser, O. P. (2024). Generative AI enhances individual creativity but reduces the collective diversity of novel content. Science Advances, 10(28), eadn5290. https://doi.org/10.1126/sciadv.adn5290
MIT Media Lab. (b.d.). Your Brain on ChatGPT. https://www.media.mit.edu/projects/your-brain-on-chatgpt/overview/
Novotná, P. (20. januára 2026). Varovanie z prieskumu: Slovenskí študenti využívajú AI vo veľkom, no znižuje ich schopnosti. https://fmv.euba.sk/verejnost/napisali-o-nas/989-varovanie-z-prieskumu-slovenski-studenti-vyuzivaju-ai-vo-velkom-no-znizuje-ich-schopnosti
Autorka: Nina Kuviková
