stopCentrum mediálnej gramotnosti pri Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Facebook
  • O nás
    • Mediálna výchova
    • Charakteristika centra
    • Realizačný tím
    • Kontakt
    • Stiahnite si
  • Vzdelávanie
    • Kvalifikačné štúdium MV
    • Formálne vzdelávanie na Slovensku
    • Projekty neformálneho vzdelávania
    • Zahraničné projekty v oblasti MV
    • Learning-by-doing
  • Výskum
    • Testovacie centrum mediálnej gramotnosti
    • Mediálna gramotnosť dospelej populácie v SR
    • Stav mediálnej výchovy na slovenských základných školách
    • Stav mediálnej výchovy na slovenských stredných školách
    • Výskum “Dospievajúci vo virtuálnom priestore”
    • On-line Generácia: Informácie, komunikácia a digitálna participácia mládeže v informačnej spoločnosti
    • Výskum „Mládež a médiá“
    • Prieskum “Bezpečnosť detí na internete”
  • Video
    • Relácia: Být v obraze
    • Dokumentárne filmy
    • Vzdelávacie programy
    • Prednášky o médiách
    • Prednáška: Inovácie vo vzdelávaní
  • Monitoring
    • Linky na organizácie
    • Európske dokumenty
    • On-line archív médií
  • Študovňa
    • Knižnica IMEC
    • Študijné texty
    • Slovník pojmov
    • Edukačné pomôcky – študentské práce
    • Literatúra k mediálnej výchove
  • Databázy
    • Mediálna gramotnosť v Európe
    • Databáza materiálov o mediálnej výchove
    • Databáza príkladov dobrej praxe
  • TESTY
    • Určovanie dôveryhodnosti obsahu
    • Hodnotenie mediálnych obsahov
    • Rozlišovanie zámerov mediálnych obsahov
    • Posudzovanie dôveryhodnosti informácií
    • Overovanie dôveryhodnosti zdrojov
    • Testovanie dátovej gramotnosti

telekomunikácie

15. septembra 2010admin
[z gr. tele – vzdialený] (angl. telecommunication) – komunikácia na diaľku, ktorá sa týka elektronických foriem komunikácie – telegrafu, telefónu, faxu, rozhlasu, televízie a počítačovej komunikácie (internetu). V moderných telekomunikačných aplikáciách sa výpoveď (posolstvo) kóduje do energetickej podoby (elektrickej, elektromagnetickej, optickej), ktorá spája zdroj s miestom určenia (destináciou). Väčšina iných foriem komunikácie na diaľku si vyžaduje, aby výpoveď bola najskôr zaznamenaná alebo zakódovaná na určitom nosiči (papier, forografia, platňa, videopáska a pod.), ktorý sa potom fyzicky prepravuje od zdroja na miesto určenia. Tento rozdiel sa ukázal ako podstatný už po vynájdení telegrafu, keď sa rýchlosť komunikácie na veľkú diaľku zvýšila z najväčšej dopravnej rýchlosti (40 km/h) na rýchlosť svetla (299 000 km/sek).

Staršie formy komunikácie na diaľku ako boli dymové signály, tamtamy, zvony, semafory, svetelné signály – na rozdiel od kníh, časopisov, novín – sú súčasťou telekomunikácií. V ich prípade ide o veľmi limitované vzdialenosti a obmedzenú prenosovú kapacitu. V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia sa pod spoločný názov telekomumikácie postupne zaraďujú systémy, ktoré sú schopné simultánne prenášať hlasové, zvukové, textové, grafické, obrazové, číselné a pohyblivé obrazové výpovede.

Lit.: BREČKA, Samuel. Teória masovej komunikácie [rkp.], 2005.

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


Odborný časopis Media Literacy and Academic Education vám prináša nové trendy z oblasti mediálnej výchovy.

Partneri




© CENTRUM MEDIÁLNEJ GRAMOTNOSTI. Made by FMK. Všetky práva vyhradené.