(angl. media theories) – predmet sociológie, publicistiky, vedy o komunikácii, literárnej vedy a mediológie, ktorá je zameraná skôr empiricky. Z pohľadu histórie sa mediálne teórie vyvíjali: 1. z teórií jednotlivých médií, ako je napr. teória rádia (Radiotheorie) B. Brechta, alebo filmová teória B. Balázsa; 2. z teórie informácii, prípadne z kybernetiky C. E. Shannona a W. Weavera; 3. z kritických impulzov, ako je napr. článok „Das Kunstwerk im zeitalcher seiner technischen Reproduzierbarkeit“ (Umelecké dielo vo veku svojej technickej reprodukovateľnosti, 1936) Waltera Benjamina alebo kapitola „Kulturindustrie“ (Kultúrny priemysel) z „Dialektik der Aufklärung“ (Dialektika osvietenstva, 1944-47) od autorov Markusa Horkheimera a Theodora W. Adorna. Tieto state skúmajú ideologické funkcie médií vo väčších spoločenských a kultúrnych kontextoch; 4. zo sociologickej teórie systémov, ktoré v rokoch 1931 – 1959 vypracoval T. Parsons. Vychádzal z lingvistických a kybernetických úvah a popísal médiá ako doplňujúci inštrumentár k jazyku, ktorý štruktúruje systémy jednania a sociálne systémy.
V USA sa v 40. a 50. rokoch 20. storočia vytvoril pozitivistický výskum komunikácie, ktorý sa snažil o štatistické dôkazy účinkov médií na spoločnosť. Na začiatku 60. rokov však Marshsall McLuhan posunul do popredia záujmu výskumov vlastný život médií ako extenzií alebo „protéz človeka“. Pomocou chytľavých sloganov („médium je posolstvo“) a často svojvoľne pôsobiacich definícii skonštruoval McLuhan scenár dejín médií. Mediálny determinizmus, ktorý sa stal vďaka McLuhanovi populárny, vyprovokoval rozvinutejšie mediálno-teoretické koncepcie. Vo Veľkej Británii v okolí glasgowskej univerzitnej Media Group a birminghamského Centra kultúrnych štúdií (cultural studies) vyvinul neomarxistický kultúrny materializmus inšpirovaný Louis Althusserom a Antony Gramscim. Jeho predstavitelia skúmali na príklade televízie mediálne sprostredkovanie ideológie, rovnako ako aj sociálne, typicky rodové a interkultúrne používanie masmédií (R. Williams, St. Hall, J. Fiske). Isto vo Francúzsku nadviazal Jean Baudrillard na marxizmus a na štrukturalizmus a navrhol polemicky formulovanú teóriu médií. V Nemecku reflektuje dianie mediálnej teórie G. Maletzke a jeho „teória poľa masovej komunikácie“, ktorá sprístupňuje americký výskum komunikácie. Významne pôsobili koncepty médií podľa H. M. Enzensbergera „Baukasten zu einer Theorie der Medien“ („stavebnica k teórii médií“) a výskumy zábavy ako média kapitalizmu D. Prokopa. Na základe myšlienok Frankfurtskej školy rovnako ako na základe myšlienok Parsonsovej teórie systému rozvinul J. Habermas svoju Teóriu komunikatívneho jednania, 1981 (Theorie des kommunikativen Handelns) a koncept nazvaný prirodzený svet Lebenswelt.
Lit.: NŰNNING, Ansgar. Lexikon teorie literatury a kultury. Brno : Host, 2006
REIFOVÁ, Irena. Slovník mediální komunikace. Praha : Portál, 2004.