Umiestnenie Slovenska ma potešilo, treba však podporiť systematické vzdelávanie učiteľov

Pred niekoľkými dňami sme informovali o pozitívnej správe, že Slovensko obsadilo ôsme miesto v hodnotení úrovne mediálnej výchovy vo formálnom vzdelávaní v jednotlivých členských štátoch Európskej únie. O úspechu, ale aj ďalších zaujímavých témach piateho zasadnutia expertnej skupiny pre mediálnu gramotnosť Európskej komisie, ktoré sa konalo 3. februára 2014, sme sa porozprávali so slovenskou zástupkyňou v tejto skupine PhDr. Natašou Slavíkovou.

 

Aká je úloha vašej skupiny?

Hlavným cieľom pracovnej skupiny je efektívnejšie presadzovať zvyšovanie úrovne mediálnej gramotnosti v jednotlivých krajinách v kontexte celoživotného vzdelávania s dôrazom na formálne, neformálne vzdelávanie, ako aj na vzdelávanie znevýhodnených skupín. Expertná skupina má poradnú úlohu a je zložená z odborníkov s rôznymi kompetenciami, z akademickej oblasti, medzinárodných organizácií, ako je UNESCO, Rada Európy a Aliancia civilizácií, rovnako ako z profesionálov z audiovizuálneho a mediálneho priemyslu, združení a regulačných orgánov. Tvorí ju cca 35 expertov. 

Čo bolo cieľom piateho zasadnutia?

Výmena skúseností v aktivitách zameraných na podporu kritického myslenia v mediálnych obsahoch , využívanie médií v edukačnom procese, ochrany európskeho audiovizuálneho dedičstva a mapovať súčasný stav a úroveň mediálnej gramotnosti v členských štátoch, taktiež  prezentácia štúdií, výskumov.

Na zasadnutí prof. Jose Manuel Tornero, koordinátor projektu EMEDUS, prezentoval výsledky analýzy mediálnej gramotnosti vo formálnom vzdelávaní. Slovensko sa v hodnotení krajín EÚ umiestnilo na ôsmom mieste, prekvapila vás táto informácia?

V prvom rade ma veľmi potešila, najmä ak zoberieme do úvahy, že ešte v roku 2009 sa umiestnilo Slovensko v pilotnom testovaní úrovne mediálnej gramotnosti na 23. mieste. Dôvodom umiestnenia je najmä to, že máme na rozdiel od iných štátov od roku 2009 vládou schálenú Koncepciu mediálnej výchovy v kontexte celoživotného vydelávania a že mediálna výchova bola schválená v reforme vzdelávania od roku 2008 ako povinná prierezová téma. K úspechu pomohol aj  vznik Medzinárodného centra mediálnej gramotnosti (IMEC),  stúpajúcu tendenciu majú aj pribúdajúce akreditované programy pre učiteľov na univerzitách či v metodicko – pedagogických centrách. Najlepšiu úroveň majú štáty, kde je silná inštitucionálna aj politická podpora tejto témy v krajine. Faktory prostredia pomáhajú zvyšovaniu individuálnych kompetencií jednotlivcov.

Myslíte si, že je, napriek dosiahnutému výsledku v hodnotení EMEDUS, implementácia mediálnej výchovy na Slovensku dostatočná?

I napriek tomu, že Slovenská republika v posledných piatich rokoch realizovala a podporila viaceré aktivity v oblasti podpory mediálnej výchovy vo formálnom vzdelávaní, nemyslím si, že je implementácia mediálnej výchovy na Slovensku dostatočná. Dôvody treba hľadať v systémových riešeniach univerzálneho rozšírenia podpory mediálnej gramotnosti a v absencii Centra mediálnej výchovy v kontexte celoživotného vzdelávania – ale aj v intenzívnejšej podpore vzdelávania učiteľov na všetkých úrovniach. Ďalším dôkazom sú aj výskumy, ktoré realizovala vaša fakulta na stredných a na základných v oblasti mediálnej výchovy vo všetkých krajoch. Aj tie potvrdili nedostatočnú úroveň vzdelanosti učiteľov z mediálnej výchovy.

Akým spôsobom, sa podľa vás, teda dá posilniť a zvýšiť úroveň mediálnej gramotnosti na Slovensku?

Chcela by som zriadiť pracovnú skupinu, ktorá bude účinne presadzovať mediálnu gramotnosť v kontexte celoživotného vzdelávania. Zameria sa na systematickú prípravu súčasných a nových učiteľov v mediálnej výchove na vysokých školách a inštitúciách zameraných na rozvoj ich profesionálneho vzdelávania, na zvyšovanie mediálnej gramotnosti prostredníctvom univerzít tretieho veku, na podporu vzdelávania a systému poradenstva v oblasti mediálnej výchovy pre rodičov prostredníctvom verejnoprávnych médií, vzdelávacích a kultúrnych inštitúcií, pastoračných centier pri farských úradoch a pod a samozrejme na podporu výskumu merania a testovania mediálnej gramotnosti na základe štúdie Únie.

Hodnotenie úrovne mediálnej gramotnosti je súčasťou Smernice o mediálnych a audiovizuálnych službách, ktorá bola tiež predmetom vášho zasadnutia a priamo sa dotýka aj Slovenska, lebo ju transponovalo do Zákona o vysielaní a retransmisii. Vyplývajú zo smernice pre Slovensko nejaké povinnosti?

Marcel Boulogne, riaditeľ sekcie implementačnej a regulačnej politiky v Európskej komisii upozornil členské štáty na verejné konzultácie k Zelenej knihe, ako aj na dodržiavanie Smernice o mediálnych a audiovizuálnych službách. Významným je najmä to, že z čl. 26 smernice vyplýva povinnosť Komisie predkladať parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správy o uplatňovaní smernice, ktorých obsahom je aj hodnotenie televíznej reklamy, ktorá sprevádza detské programy alebo je do nich včlenená i hodnotenie úrovne mediálnej gramotnosti. Uvedená smernica tiež ustanovuje pre všetky členské štáty oznamovaciu povinnosť a tým bude Slovenská republika povinná každé tri roky predkladať Európskej komisii hodnotiacu správu o aktuálnom stave a úrovni mediálnej gramotnosti. V záujme zabezpečenia plnenia tejto povinnosti bola rozšírená pôsobnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu o vypracúvanie spomínanej správy pre Európsku komisiu.

Spomínali ste dokument Zelená kniha, čo je jej obsahom?

Zelená kniha chce otvoriť rozsiahlu diskusiu s verejnosťou o dôsledkoch premeny prostredia audiovizuálnych médií, charakterizovanej neustálym zvyšovaním prepájania tradičných služieb televízneho vysielania a internetu. Napr. Diváci dne majú možnosť pripojiť televízne prijímače na internet. Spotrebitelia používajú pri sledovaní televízie tablety alebo inteligentné telefóny, aby zistili viac informácií o tom, čo sledujú, komunikovali s priateľmi alebo sa zapojili do samotného televízneho programu. Jednou z najdôležitejších úloh v tejto knihe je ochrana neplnoletých a iných zraniteľných skupín či už voči audiovizuálnym médiám alebo v digitálnom prostredí (internet, sociálne siete atď.), a to v dôležitých aspektoch, ako sú právo na súkromie, ochrana dobrého mena a iné základné práva uznané najmä v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v súčasnosti zakotvené aj v Charte základných práv Európskej únie.

Okrem prezentovaných výskumov a štúdií bola predmetom zasadnutia aj výmena skúseností, ktorá krajina vás zaujala svojimi výsledkami?

Dobré skúsenosti v mediálnej výchove majú vo Fínsku, ktoré v súčasnosti patrí medzi krajiny s najvyššou úrovňou mediálnej gramotnosti. V priebehu zasadnutia sme dostali tri publikácie, ktoré popisujú situáciu v oblasti mediálnej výchovy v tejto krajine. Ministerstvo kultúry a školstva Fínska vytvorilo Smernice kultúrnej politiky na obdobie rokov 2013-2016 s cieľom propagovať mediálnu gramotnosť. Strategickou prioritou politiky ministerstva je posilnenie pozície mediálnej výchovy. Politika audiovizuálnej kultúry ministerstva si postavila ako jednu zo svojich priorít kvalitnú mediálnu gramotnosť. Tieto smernice skúmajú mediálnu výchovu z rôznych perspektív – konkrétne z hľadiska sociálnej inklúzie, aktívneho občianstva, kritického myslenia, tvorivosti a sebavyjadrenia. Okrem toho majú zriadené Centrum pre mediálnu výchovu a audiovizuálne médiá MEKU, ktoré pôsobí ako expertné pracovisko vo vývoji detského mediálneho prostredia a podporuje výskum týkajúci sa odvetvia, monitoruje medzinárodný vývoj v tejto oblasti a distribuuje informácie o deťoch a médiách. Vo Fínsku tiež pôsobí Mediálne fórum pre deti a mládež či Fínska spoločnosť pre mediálnu výchovu.

Boli aj nejaké iné krajiny, projekty, ktoré vás inšpirovali?

Z mnohých projektov ma zaujala napr. Kuchárka mediálnej gramotnosti, z dielne Nadácie Evens. Publikácia obsahuje dvanásť osvedčených postupov mediálnej gramotnosti v Európe. Okrem toho v nej nájdeme aj slovník, zohľadňuje geografické aspekty (jeden projekt z krajiny), rôzne typy médií a spôsoby vzdelávania mediálnej výchovy, vekovo rozdielne cieľové skupiny, rôzne typy vzdelávania (formálne a neformálne vzdelávanie). Zaujímavý je napríklad aj projekt Čo sú Vaše noviny? – túto publikáciu aj projekt prezentovala Francine Cunningham z Európskej asociácie vydavateľov novín. Publikácia sa zaoberá aj tým – ako môžu noviny pomôcť mediálnej gramotnosti . Projekt zahŕňa 18 krajín. Obsahuje viacero aktivít ako napr. to, že novinári, fotografi, animátori navštevujú jednotlivé triedy v školách, vytvárajú spoločne tematické školské noviny na rôzne témy ako je napr. rasizmus alebo nenávistné prejavy.

 

 „Tento text vznikol z podpory Agentúry na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-0754-12“.