alebo tiež novinárstvo (angl. journalism; nem. e Journalistik, fr. le journalisme) – špecifická tvorivá duševná činnosť, ktorej výsledky, tzv. žurnalistické prejavy (texty) a žurnalistické celky (súbory žurnalistických a nežurnalistických textov), informujú priestorovo rozptýlenú verejnosť o aktuálnom spoločenskom dianí, aby sa v ňom mohla orientovať. Podľa V. Hochelovej (2001) je to „špecifická tvorivá činnosť založená na procese transformácie aktuálnych informácií na spoločenské“, podľa B. Osvaldovej a J. Haladu (1999) je ž. „novinárske povolanie i produkty tejto činnosti, ktoré informujú o aktuálnom dianí v spoločnosti a názoroch na toto dianie“. Popri umeleckej a vedeckej literatúre sa ž. niekedy rozumie aj špecifický rod písomníctva. Predmetom ž. sú aktuálne spoločenské javy, jej funkciou je informovať a poslaním – orientovať a integrovať. Nositeľom ž. je žurnalista (novinár), človek, ktorý vďaka istým osobnostným predpokladom dokáže tvoriť žurnalistické prejavy. Špecifickým typom žurnalistu je redaktor, u ktorého sa predpokladá zamestnanecký pomer v niektorej redakcii.
Lit.: HOCHELOVÁ, Vlasta. Slovník novinárskej teórie a praxe. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2001.
OSVALDOVÁ, Barbora – HALADA, Jan a kol. Encyklopedie praktické žurnalistiky. Praha : Nakladatelství Libri, 1999.