ESTÓNSKO

Mediálna výchova nie je v estónskych základných ani stredných školách samostatným predmetom, ale má pomerne veľký priestor ako prierezová téma vo viacerých vyučovacích predmetoch. Týka sa to hlavne materinského jazyka, kde sú povinne zaradené viaceré tematické celky rozvíjajúce mediálnu gramotnosť (napr. novinárske žánre, vplyv médií na jednotlivca, úloha médií v spoločnosti a ďalšie). Prvky mediálnej výchovy sú prítomné aj v iných predmetoch – napr. informatika (bezpečnosť na internete) alebo občianska náuka.

Dôraz na prierezové témy

V estónskych školách je kladený dôraz na viaceré prierezové témy, pričom prvky mediálnej výchovy sú explicitne spomenuté v prierezovej téme informačné prostredie. V rámci jednotlivých predmetov by si deti mali osvojovať nasledovné spôsobilosti:

„– mali by dokázať porozumieť podobnostiam a rozdielom medzi skutočnosťou a realitou sprostredkovanou médiami;

– vyberať si vhodné komunikačné módy a kanály v závislosti od situácie a potrieb;

– uvedomovať si informačné potreby a nachádzať vhodné informácie;

– osvojovať si efektívne metódy vyhľadávania informácií, ktoré zahŕňajú používanie rôznych zdrojov a informačných platforiem;

– osvojovať si zručnosti spojené s kritickým posudzovaním informácií.“[1]

Ciele vzdelávacích aktivít

Cieľom vzdelávacích aktivít je tiež pomáhať deťom porozumieť príležitostiam a rizikám internetu, ako aj chrániť seba a svoje súkromie v tomto prostredí.

Učebné osnovy spoločensko-vedných predmetov na základných školách kladú dôraz na rozvíjanie schopnosti kritického myslenia, ochranu autorských práv a uvedomovanie si vlastnej zodpovednosti za komunikačné posolstvá šírené na internete. K hlavným výstupom učenia v tejto oblasti patria nasledovné spôsobilosti:

„1) nachádzať informácie, ktoré slúžia konkrétnym účelom a záujmom vrátane používania indexov, slovníkov, vyhľadávačov a encyklopédií;

2) rozlišovať fakty od názorov;

3) prezentovať poznatky a rôzne uhly pohľadu;

4) odkazovať na výsledky tvorivej práce iných osôb, cítiť zodpovednosť za vlastné výstupy a rešpektovať autorské práva na internete;

5) uvedomovať si príležitosti, ktoré ponúka internet, ako aj nebezpečenstvá spojené s jeho použitím a možnosti informačného self-managementu;

6) uvedomovať si, že cieľom reklamy je zabezpečiť úspešný predaj.“[2]

Miesto mediálnej výchovy v jednotlivých predmetoch

Mediálna výchova má miesto aj v umelecky zameraných predmetoch, kde sa venuje napríklad interaktívnym médiám a ich využitiu v umení, fotografii, vizuálnej kultúre a pod. Študenti by mali dokázať interpretovať vizuálne umenie a kultúru v príslušnom kultúrnom kontexte.”[3]

Veľký dôraz je na témy mediálnej výchovy kladený v materinskom jazyku. Absolvent tohto predmetu na estónskej strednej škole by mal byť:

1) oboznámený s mediálnymi kanálmi, špecifikami tlačených médií, rozhlasu, televízie a elektronických médií a poznať hlavné typy ich textov;

2) poznať všeobecné charakteristiky textov a špecifiká prijímania rôznych textov;

3) byť si vedomý špecifík recepcie mediálnych textov a ich príčin;

4) ovládať základné techniky analýzy textu a analyzovať verbálne texty vo vizuálnom a audiovizuálnom kontexte;

5) vnímať ciele a motívy autora; nájsť odkazy a narážky na iné texty a interpretovať texty v kontexte súvisiacich textov;

6) rozlišovať fakty od názorov, spoľahlivé a pochybné informácie;

7) identifikovať argumenty a základné persuazívne techniky v mediálnych textoch;

8) byť schopný kriticky analyzovať reklamy;

9) dokázať vyjadrovať vlastné názory na to, čo žiak čítal alebo počul a používať pri tom vhodné jazykové prostriedky.[4] Prvky mediálnej výchovy sú prítomné aj v osnovách náboženskej výchovy, kde by sa študenti mali naučiť (…) analyzovať, ako masové médiá ovplyvňujú a formujú pohľady na náboženstvo.”[5]

Príprava učiteľov

Vo vysokoškolskej príprave budúcich učiteľov nie je mediálna výchova zaradená ako samostatný študijný program. Na niektorých akademických pracoviskách však integrovali témy súvisiace s mediálnou výchovou a jej didaktickými aspektmi do svojich študijných plánov. Napríklad na univerzite v Tallinne si v rámci rôznych učiteľských i neučiteľských študijných programov možno vybrať voliteľný kurz venovaný týmto témam. Súčasťou univerzity je aj Centrum mediálneho vzdelávania, ktoré je súčasťou Inštitútu komunikácie.

Na univerzite v meste Tartu môžu študenti od akademického roka 2013/2014 absolvovať voliteľný kurz s názvom Mediálna výučba na školách, ktorý je súčasťou študijného programu žurnalistika. Hlavným zameraním kurzu je sprostredkovať študentom:

– vedomosti o možnostiach mediálnej výchovy ako integrovaného predmetu v učebných osnovách;

– schopnosti aktívneho využitia mediálnej výchovy v rôznych predmetoch a uvedomenie si dôležitosti mediálnej gramotnosti. V magisterskom stupni si môžu študenti zvoliť predmet didaktika médií, ktorého cieľom je pripraviť študentov magisterského stupňa na to, aby mohli učiť rôzne témy mediálnej výchovy.[6]

Rozvoj mediálnych kompetencií

V Estónsku existujú viaceré inšpirujúce príklady rozvoja mediálnych kompetencií realizované formou súťaží a projektov. Zaujímavým príkladom môže byť súťaž Media Bubble určená pre študentov vo veku 16 až 19 rokov. Jednotlivé školské tímy súťažiace medzi sebou majú za úlohu absolvovať rôzne vedomostné i praktické úlohy a zadania – napr. otázky z oblasti histórie médií, kritického myslenia vo vzťahu k mediálnym obsahom, internetu, sociálnych sietí, ale aj praktického vytvárania spravodajstva, prípravy a vedenia rozhovorov, ekonomiky médií a pod.

Druhú iniciatívu realizovanú v kontexte mediálneho vzdelávania zabezpečuje nezisková organizácia Young People’s Media Club (Noorte Meediaklub), ktorá spája mladých profesionálov (zväčša začínajúcich žurnalistov a študentov žurnalistiky a mediálnej komunikácie), ktorí majú osobné skúsenosti s prácou v školských rádiách či novinách. Členovia organizácie pôsobia ako mentori pre motivovaných študentov gymnázií, pomáhajú a radia im pri tvorbe lepších školských médií. Aktivity klubu sa začali už v roku 2000 a sú zamerané na zlepšenie praktických schopností študentov v oblasti žurnalistiky. Ostatné aspekty (napríklad kritické čítanie, porozumenie ekonomike médií) nie sú v programe explicitne prítomné.

 Ďalšou podobnou iniciatívou je projekt Media Literacy – 21 Century Approach to Education (MLEDU). Tento dvojročný projekt, ktorý realizovala samospráva mesta Tartu v spolupráci s regionálnou radou mesta Madona v Litve, sa zameral na zvýšenie záujmu o výučbu mediálnej výchovy a riešenie lokálnych problémov študentov v oboch krajinách, teda Estónsku a v Litve. Projekt bol tiež orientovaný na investície do zlepšenie mediálnych študijných programov v miestnych školách v regiónoch Tartu a Madona a pritiahnutie mediálnych profesionálov, ktorí by poskytli študentom praktické skúsenosti z praxe. V rámci spoločného programu sa realizovali semináre, praktické workshopy, študijné návštevy regionálnych médií, ako aj vlastné kreatívne aktivity a výmenné pobyty študentov.[7]